Fotografi Imrich Fuhl a Andrea Kiššová prezentovali v Budapešti jedinečnú a originálnu výstavu OBRAZY Z KARANTÉNY

hlavná foto
Trvanie: 13.08.2020
Miesto: XIII. obvod Budapešti - Dom národnostných menšín
Mesto/obec: Budapešť - Bratislava
Štát: Maďarsko - Slovensko

Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti usporiadala v miestnom Dome národností výstavu fotografií Andrey Kiššovej a Imricha Fuhla s názvom Obrazy z karantény. Vernisáž výstavy sa uskutočnila vo štvrtok 6. augusta a zúčastnili sa na nej v hojnom počte Slováci z hlavného mesta, ale prišli záujemcovia aj zo Santova.

Po krátkom privítaní podpredsedníčka voleného zboru Eva Fábiánová odovzdala slovo pracovníkovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Ľudovi Pomichalovi, ktorý aj ako dobrý kamarát vystavovateľov predstavil nezvyčajnú expozíciu. O kultúrny program sa postarali Martin HubačekDominik Todorov, ktorí kytičkou slovenských ľudových piesní rozptýlili publikum. Výstava v Dome národností je otvorená do 20. septembra a môžete si ju bezplatne pozrieť vo vopred dohodnutom termíne – č. tel. podpredsedníčky: +36 20 944 8991.

EVA FÁBIÁNOVÁ

FOTO: I. FUHL, A. HAVAS

 

Neviditeľný, a predsa objektívom zvečnený.

Koronavírus vôkol nás, alebo: Ako zachytiť okamih času

v nehmatateľnej dramatickosti karantény.

 

Ctení hostia, obdivovatelia fotografie,

vážené spoločenstvo Slovákov v Maďarsku, milí priatelia,

obetaví organizátori z XIII. budapeštianskeho obvodu slovenskej samosprávy, bez iniciatívy a nápadu

ktorých by sme zrejme ani nemali dôvod sa tu takto dnes zísť.

Je mi cťou, milou povinnosťou a zajedno aj nie práve jednoduchou úlohou, aby som, verím že v časovo neunavujúcom príhovore, predstavil nielen motív a realizáciu výstavy fotografií, z ktorých, našťastie, neohrozene na nás zľahka dýcha korona (pretože z dobrej fotografie, ak sa dá nakaziť, potom iba pozitívne tvorivo...), ale aj spôsob, akým sa obaja naši autori a priatelia – Andrejka Kiššová a Imriško Fuhl,  skvele zhostili témy.

Nezačnem od Adama, hoci myšlienkový súvis čara chceného aj nechceného – výber nechám na Vašej ľubovôli -  a jeho zotrvanie vo fotomotívoch, ktoré tu máme pred očami, by nás k tomu aj nabádal.

Ak mi dovolíte, trochu odbočenia. Totiž už samotná ambícia Evy Fabiánovej, šéfredaktorky Ľudových novín, v dobrom vyprovokovať Andreu a Imra k zobrazeniu nevďačného fenoménu, s ktorým, či sa nám to páči, alebo nie, musíme žiť – teda s obavou číhajúceho koronavírusu - celé dni od rána do večera, s rúškami na tvárach aj bez nich (závisí to od toho, kde, ako a s kým sa ocitáme), bola objavná. Po sympatickej súťaži o najoriginálnejšie rúško, ktorú pripravili Ľudové noviny pre svojich čitateľov, je to akoby pokračovanie témy. Tvoriví Slováci v Maďarsku sú teda na pulze času, ktorým žijeme, a to teší.

Ešte viac najmä to, že hoci sa dnes svet hmýri miliónmi záberov z mobilov, smartfónov, i-phónov či dronov, predsa len sú ešte medzi nami fotografi, ktorí siahnu po klasike – teda dnes zväčša po digitálnej zrkadlovke či kompakte. Zabudnime už na klasický analógový fotoaparát s čierno-bielym kinofilmom a zázraky, ktoré sa diali v procesoch tmavej fotokomory. Hoci sú tu medzi nami, najmä zo starších vekových kategórií, ktorí tieto pôžitky zažívali. Dnes ak hovoríme o štandardnej práci fotografa, tak, ako som ju predostrel, potom – samozrejme, česť aj ďalším výnimkám – najmä redaktori Ľudových novín nesú zástavu poctivej fotografie rodiacej sa v hľadáčiku klasických fotoobjektívov. Nuž a tých, ako viem, môžeme spočítať na prstoch jednej ruky. Plus k nim priradíme pomaly už nestora fotografie v prostredí Slovače v Maďarsku – nášho Imra.

Prejdime teda k výstave a našim dvom autorom, ktorí – a jednotlivé zábery to len a len potvrdzujú - snažiac sa držať múdrosti fotografickej legendy, aj keď sa snažili zobraziť reálne nás obklopujúci fakt, predsa len ich ako aj nás, musí uspokojiť, že výsledkom je fantazijná umelecká fikcia v podobách obrazotvornosti. Nedajbože, žeby nenaplnili zásadu spomínanej legendy -  geniálneho fotografa Roberta Capu, ktorý tvrdil, že ak vám záber nevyšiel podľa predstáv, asi „ste neboli dostatočne blízko“, ale jednoducho preto, že príbeh koronavírusu prekračuje možnosti nášho vnímania sveta. Teda toho cez objektív, pretože celý náš makrosvet sa teraz ochraňuje a zachraňuje pod výskumnými medicínskymi mikroskopmi. Kým my zotrvávame v pohyblivej karanténe, dennodennými číslami o nakazených, vyliečených, našťastie – v podmienkach Maďarska či Slovenska – s minimom usmrtených.

Čo je to byť tak "po capovsky" blízko korony? Je vôbec koronavírus hmatateľný a teda aj „fotiteľný“? Potom by už aj kdesi v parížskom Louvri či v petrohradskej Ermitáži muselo visieť obdivované plátno „koronového surrealizmu“ zobrazujúce „kvapôčkovú nákazu v kozmickom pohybe“. Či nie? Alebo je bezpečnejšie radšej sa ocitnúť na dištanc od toho, čo nás môže ohroziť?

Aj preto v tichu voľnej vyľudnenej prírody, v zátiší s artefaktmi či v súkromí osihoteného bytu nastavujú naši tvorcovia clonu spoza záclon. Aké je ale vôbec zachytiť okamih, drámu príbehu, keď sa vlastne nič nedeje? Ba predsa. Deje sa! Svet a my s ním sa veru krúti. Aj mnohé, doteraz nepoznané, nedotknuté, nepreskúmané, sa pred nami objavuje. Možno naši dvaja vystavujúci fotografi by asi najlepšie vedeli dať odpoveď – aspoň v skice – aké to je, keď sami seba pristihnú v myšlienkach, ako vďaka ich flexibilite zľahka sa dotýkajúcej koronavírusovej zdanlivej chiméry nimi zrazu lomcuje. Prebúdza v nich inštinkt sebaobrany, aj keď sú obrnení karanténnou imunitou.

Fotografia podľa voľnej definície je dokumentom okamihu, odrazom i obrazom sveta, v ktorom žijeme. Spravidla teda zachytáva udalosť, ľudí, atmosféru diania, drámu deja, v ktorom sa ocitáme. Teda ak už nastavíme objektív príbehu, ktorého sme účastníkom či iba lascívnym, no dobre pripraveným pozorovateľom. Ale nehmatateľný koronavírus? Tu na fotografiách ho autori prezentujú práve cez prizmu uzamknutosti do svojho sveta, do videnia a cítenia toho, čo ich inšpirovalo, aby v karanténe skúmali a hľadali podstatu cez objektív.

Pritom je inšpirujúce, ako v dvoch protipóloch vnímajú a prežívajú, sledujú a vyhodnocujú vlastné sebapoznanie skrze karanténne dni a okamihy. Hodiny a minúty, chvenia sekúnd v impulzoch vnemov cez stlačenú spúšť. Ak by som mal čo najvýstižnejšie charakterizovať ich prvoplánovú snahu a motiváciu, potom by som povedal, že ANDREJKA TVORÍ V SÚCITNEJ INTERIÉROVEJ KARANTÉNNEJ EMOTÍVNOSTI, kým IMRO V OPTIMISTICKOM OBJATÍ PRÍRODNEJ PILÍŠSKEJ BÁZNE.

Napokon, nielen tematicky, ale aj myšlienkovo – keďže obaja sa nachádzali v diametrálne odlišnom karanténnom priestore, a teda aj pod rozdielnym emočným vplyvom – vyskladali obdivuhodný fotozápisník ich konkrétneho časopriestoru. A to je to, čo si od fotovýstavy sľubovali organizátori i samotní autori a čo sme tak potajme šípili aj my, ktorí sme sa tu zišli. Ak nás naše očakávania a predstavy napĺňajú videným, potom – bez toho, aby som tu zveličoval kumšt oboch autorov, hoci by som bol pri akejkoľvek prísnosti či kritickosti voči nim zajedno aj podozrivý, keďže nás viažu priateľské vzťahy – mi zostáva vysloviť iba strohé šacovanie a s prívlastkom: SKVELÉ!

Slovami nestorky slovenskej sociálnej fotografie pani Ireny Blühovej tak Andrejka ako aj Imro sa výborne zmocnili určujúcej schopnosti pre fotografa – a tou je kumšt „vedieť vidieť“. Tak ako „Irén néni“, ako sme jej vravievali s mojím priateľom, žiaľ, už nebohým bohémom – ďalším slovenským fotografom európskeho formátu - Tiborom Huszárom, v našich debatách – a to mala už úctyhodných 85 rokov, tvrdila, že práve „umenie vedieť vidieť“ v precíteniach svojho sveta fantázie, predstáv a vnuknutí – vlastne aj vytvára a rodí dobrú fotografiu.

Skutočnosť a poznanie „vedieť vidieť“ tu pred nami odvinuli na svojich fotografiách, z ktorých sála posolstvo ich stavu duše, pričom v rozmanitých a premyslených kompozíciách, aj obaja naši tvorcovia – Andrea Kiššová a Imrich Fuhl. Za to im patrí naša pochvala, vďaka i úcta k ich tvorbe. A zároveň aj povzbudenie, keďže, žiaľ, mnohé nasvedčuje tomu, že koronavírus či karanténa budú aj naďalej súčasťou našich životov, aby v takto počatom a poňatom diele aj pokračovali.

Karanténa ako čoraz zaužívanejší a frekventovanejší výraz nášho dennodenného slovníka naznačuje či vystihuje nastavenie zdržanlivého spoločenského a sociálneho kontaktu. A teda aj atmosféru, premeny, situačné okamihy, v ktorých sa prelína smútok s radosťou, samota s dumkami dialógov so sebou samým, clivota s nádejou a bezútešnosť s vierou, že raz bude opäť znovu tak, ako má byť – to všetko tak v tónoch farieb, ako aj v striedaní svetiel a tieňov, sa zračí pred nami. Zásluhou tvorivej energie i fantázie, najmä však zručnosti oboch fotografov s citlivým oscilovaním ich zmyslu pre realitu a teda aj autorskú sebareflexiu, nám ponúkajú neobyčajnú výstavu. Aby sme my, individuálne každý s iným prístupom aj odstupom, melanchóliou či vášňou, uchopili a odniesli si z vernisáže to, čo v pamäti pretrvá.

Som presvedčený, že hoci tu vystavené tematické fotofejtóny a sólo sekvencie každého jednotlivého záberu sú aj jedinečným príbehom, „Obrazy z karantény“ Andrey Kiššovej a Imricha Fuhla nám nadlho budú pripomínať to lepšie, milšie a príjemnejšie, čo je hodné, aby v nás zostalo z roku 2020. Aby sme magické dvojčíslo dvoch dvadsiatok premenili na posolstvo o dvoch fotografoch – Slovákoch v Maďarsku, ktorí dokázali, že aj karanténu možno prežiť duchaplne a s tvorivým zápalom.

 

ĽUDO POMICHAL

Budapešť 6. augusta 2020

FOTO: luno.hu, ĽUDOVÉ NOVINY

(Recenzia - esej odznela na vernisáži v Budapešti v podaní kurátora výstavy Ľuda Pomichala)

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 225x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line