Ondrej Štefanko - slovenský básnik z Rumunska: 11 rokov bez neho.

hlavná foto
Trvanie: 20.03.2019
Miesto: Nadlak
Mesto/obec: Nadlak
Štát: Rumunsko

Titulok jedenástimi rokmi poznamenanej novinovej strany z denníka SME, ktorú uchovávam vo svojom súkromnom archíve nezvestuje, takpovediac, nič objavné. Skôr potvrdzuje časom overené: Ondrej Štefanko - slovenský básnik z Rumunska. Hoci sa papier „preleží“, písmenká nielenže zostávajú, ale v prípade Ondreja Štefanka vari ešte väčšmi získavajú na zreteľných kontúrach. Pretože to, čo v nekrológu za bardom, buditeľom a buričom v jednom pre dolnozemských Slovákov Ondrej znamenal, zaznamenal vtedy Jaromír Novák, nadlacký Slovák, básnik a novinár, s ktorým sme istý čas „redaktorovali“, síce každý na inom oddelení, v denníku Smena. Jarko, toho času stály korešpondent TASR v Bruseli, Ondra Štefanka – ako človeka, tak jeho dielo i názory poznal dôverne a dôkladne, a tak si vecne, priamočiaro a úprimne mohol vziať pred 11 rokmi do pera neľahký údel písať nekrológ za blízkym človekom.

Možno som práve toto „postscriptum“ znovuobjavil v náležitý okamih, keďže iba hodiny, doslova okamihy, nás delia od jedenásteho odovzdávania Ceny nosiacej Štefankovo meno v jeho milovanom Nadlaku. Ocenenie na jeho poctu v priebehu desaťročia získalo vskutku patričnú prestíž. Ondrej Štefanko si možno viac ako iní zaslúžil, aby „metál“ ako súčasť Ceny nebol iba „plieškom“. Naopak, pohľad z medaily ho stále sprítomňuje, jeho ducha, našťastie, Slováci v Nadlaku rozvíjajú, ba umocňujú. A nezabúdajú.

Často kroky Ondrejových slovenských druhov a súputnikov, ktorým nikdy nezľahostajnela „jasnozrivá slovenská vec“ na Dolnej zemi, smerujú na nadlacký cintorín. Urobili či učinia tak aj v dňoch jeho nedožitých 70. narodenín (18. marca 1947) či v deň už 11. výročia Ondrejovho - bolestne nielen pre Slovákov v Rumunsku, ale naprieč celým krajanským svetom - predčasného odchodu do večnosti (20. februára 2008. Vzdať poctu, zaspomínať. A z miesta večného odpočinku Ondreja Štefanka a jeho manželky Tatiany vyslať posolstvo, že v nekonečných rovinách vôkol Nadlaku slovenčina, tak, ako si to predsavzal Ondrej Štefanko, bude zvučať večne akceptovaná, neponižovaná, a aj preto hrdá a nepokorená. Tak, ako to má Ondrej vytesané v žule na náhrobnom kameni: NEPOKORENÝ AJ V SLOVE.

PS. Ondrej Štefanko od svojej rodiny a priateľov navždy odišiel 20. februára 2008, kým v pondelok 18. marca tohto roku, by sa dožil 70 rokov.

ĽUDO POMICHAL

 

REFLEXIE JAROMÍRA NOVÁKA Z 8. MARCA 2008

 

„Kade prejde, tam zostanú hlboko vpečatené jeho znamenia – verše!“

Florin Banescu, rumunský spisovateľ

 

Pre Nadlak, slovenskú dedinu v Rumunsku, kde prežil väčšinu života, zostane nenahraditeľný. Amatérsky literárny krúžok premenil na Literárno-vedeckú spoločnosť Ivana Krasku a založil vydavateľstvo. Najúspešnejšie slovenské vydavateľstvo mimo územia Slovenska. Toľko kníh, publikácií a vedeckých zborníkov ako v posledných rokoch Nadlak a Slováci z Rumunska ešte nezažili. Pre tých, čo ho poznali bližšie, sa zdalo, že Ondrej je večný človek. Večne plný nápadov, energie, a hromového hlasu, ktorý z neho robil nenapodobniteľného recitátora a zároveň majiteľa zádumčivého pohľadu, ktorý skrýval ťažko pochopiteľné svety. O niekoľko dní mal oslavovať 59. narodeniny.

Tri kontexty

Literárna tvorba Ondreja Štefanku je na Slovensku málo známa, podobne ako tvorba ostatných dolnozemských autorov z Rumunska, Maďarska, Vojvodiny, no Ondrej tento "údel" znášal statočne. Bol hrdý na to svoje a na to naše. Slovenské, a predsa iné. Netajil sa, že pre členov národnostnej menšiny ponorených do kontextu iného, väčšinového národa nie je dobré byť odkázaný iba na kultúru materskej krajiny.

Štefanko ako jeden z prvých krajanov hovoril o myšlienke trojkontextovosti slovenských umelcov z tohto kúta Európy. V prvom rade ide o kontext materskej krajiny, lebo nie nadarmo sme my, narodení mimo domoviny praotcov, hrdí, že sme si viac ako desať generácií zachovali reč a identitu predkov. Vždy sme lačno čítali akúkoľvek slovenskú tvorbu zo Slovenska.

Druhý kultúrny kontext, o ktorom hovorieval Štefanko, je vplyv rumunskej kultúry na formovanie umeleckého videnia sveta literárne nadaných Slovákov z tejto krajiny. Čo nie je na škodu, veď rumunská literatúra už dávno obohatila dedičstvo svetovej tvorby. Inšpiráciu väčšinovou kultúrou iného štátu Štefanko zdôrazňoval aj v prípade Slovákov z Vojvodiny a Maďarska. Cez ktorých sa dostávame do tretieho kontextu literárnej inšpirácie. Do kontextu menšiny, ktorá v špecifickom prostredí a čase zhmotňuje vlastné kultúrne prejavy. Vytvára originálne zázemie na vznik hodnôt, ktoré by mimo tohto kontextu slovenskú literatúru ako celok neobohatili.

Buditeľ

Štefanko mal potrebný nadhľad a zmysel pre realitu, aby si uvedomil, že tvorba Slovákov z Rumunska neovplyvní učebnice slovenskej literatúry, ale ako dával najavo, to ani nebolo ich snahou. Ich tvorba predovšetkým bola a je signálom, že ešte sú, že pretrvávajú a uvedomujú si silu slova.

Niektorí krajania sami seba nazývajú "šunkou v sendviči" - vtesnaní medzi kultúru krajiny predkov a kultúru štátu, kde žijú. Práve v tomto smere je nedopísaná báseň života Ondreja Štefanku najväčšou tragédiou, lebo bol to on, kto šunkovosendvičové názory vyvracal a snažil sa dokázať, že hoci sme malí počtom, dokážeme byť veľkí duchom.

Bol spoluautorom Slovníka spisovateľov Dolnej zeme a bol to on, ktorý univerzálnou publikačno-výskumno-organizačnou činnosťou, svojím spôsobom bytia a silou presvedčivosti pozdvihol tvorivého ducha dolnozemskej tvorivej spoločnosti.

Prekladový útok na Rumunsko

Na rumunskú literatúru "útočil" prekladmi diel slovenských a českých autorov. Vincent Šikula, Anton Hykisch, Pavel Vilikovský, Miroslav Válek, Bohumil Hrabal, to je iba niekoľko mien. Štefanko neúnavne a veľa čítal a snažil sa to prečítané, esteticky a umelecky pútavé odovzdávať ďalej -prekladal z viacerých jazykov a vďačne aj diela autorov menšinových kultúr.

Túto črtu v ňom spoznali mnohí. Imrich Fuhl, slovenský básnik z Maďarska, o Štefankovi napísal: „Predstavoval typ romantického búrliváka, ktorý veľkolepým gestom stotožňoval svoj život s poéziou a žil pre ľudí. Bol moderným básnikom a zároveň všedným človekom, ktorý dobre poznal hranice a miery sveta, čo v sebe nechcel za každú cenu nájsť výnimočného hrdinu, ale predovšetkým človeka, ako sú iní."

Štefanku môžeme označiť za hlavný hnací motor dolnozemskej literárno-umeleckej spolupráce, vďaka nemu vznikli pozoruhodné umelecké projekty presahujúce hranice jedného štátu. Rozvíjal cezhraničnú spoluprácu, ešte keď tento termín nepatril medzi obľúbené termíny politikov, organizoval podujatia umelcov zo Slovenska, Rumunska, Maďarska a bývalej Juhoslávie.

 

ONDREJ ŠTEFANKO

18.3.1949 – 20.2.2008

 

Po páde socializmu založil prvý nezávislý časopis Slovákov a Čechov v Rumunsku Naše snahy (1990) a bol zvolený za predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

X  V roku 1994 založil Kultúrnu a vedeckú spoločnosť Ivana Krasku, v 90. Rokoch bol predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska.

Bol členom Zväzu rumunských spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov a Obce slovenských spisovateľov, šéfredaktorom spoločného časopisu Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie Dolnozemský Slovák (od roku 1996) a dvojjazyčného (rumunsko-slovenského) štvrťročníka Dvojité zrkadlo – Oglinzi paralele.

X  Je nositeľom dvoch ocenení – Cena Zväzu rumunských spisovateľov za knihu Rozpaky (1983) a Cena zväzu rumunských spisovateľov za knihu Zjavenie Jána (1995).

Vydal 12 básnických zbierok, dve knihy esejí a asi 10 bibliografií.

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil pri príležitosti Dňa Ústavy 1.9.2008 na návrh vlády SR Ondrejovi Štefankovi štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy pri organizovaní národnostného života Slovákov v Rumunsku a za osobný prínos do slovensko-rumunského dialógu.

 

FOTO: ĽUDO POMICHAL, Nadlak, máj 2011

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1965x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line