Architektka Adriana Debnárová: Slovenka vymyslela ako prežiť v púšti

hlavná foto
Trvanie: 25.10.2015
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Sahara je taká vzdialená, a predsa sype Európanom piesok rovno do očí. Tisícky migrantov, ktorým rozširujúca sa púšť vzala domov, pri túžbe nájsť si nový polarizujú európsku spoločnosť. Piesok nás tak všetkých ničí. No piesok nás môže aj zachrániť. Mladá architektka Adriana Debnárová vymyslela odvážny spôsob, ako rozširovanie púští nielen spomaliť, ale ako prežiť a bývať v prostredí, kde má človek okrem piesku poruke vlastne už iba jedno. Slnko. V denníku PRAVDA priblížil ADRIANU DEBNÁROVÚ v interview redaktor ANDREJ BARÁT.

Zaoberáte sa experimentálnou architektúrou. Vo vašich projektoch sú časté šesťuholníky, akoby včelie plásty, rôzne siete a tvary, ktoré pripomínajú biologické štruktúry. Prečo ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?
Prišlo to postupne. Na Vysokej škole výtvarných umení má študent architektúry priestor pre slobodnejšiu tvorbu – môže sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydá. Môže sa venovať klasickej architektúre alebo skúsiť pracovať na iných, možno trochu „uletených“ projektoch. Experimentálna architektúra bola pre mňa od začiatku nielen vizuálne príťažlivejšia, ale akoby mi otvárala oči.

V akom zmysle?
Človeka núti zamyslieť sa nad tým, čím všetkým architektúra v skutočnosti je. Že v nej nejde len o fasádu – o kreslenie dizajnu budovy, ale navrhuje aj úplne nové stavebné postupy a nové spôsoby využitia budovy, priestoru okolo nej… Chopila som sa príležitosti, ktorú som dostala na škole. Odskúšala som si, čo všetko sa s architektúrou dá, pretože keď človek začne pracovať v architektonickom ateliéri, tak už nemá na experimentovanie toľko času. Musí si zarábať a tvoriť klasické projekty.

V 21. storočí si ľudia začínajú viac uvedomovať, že sa niečo deje so Zemou, a že práve my sme tá príčina. A že teraz treba niečo spraviť pre to, aby naše deti mohli žiť aspoň v takom istom prostredí ako my. Ak nie v lepšom.

Vašu diplomovú prácu, kde riešite problém rozširovania púští, ocenili tento rok v Madride ako najlepšiu na svete v oblasti architektúry, urbánneho dizajnu a krajinnej architektúry. Aký to bol pocit?
Dozvedela som sa to až na poslednú chvíľu priamo v Madride, kam ma pozvali ako jednu z 21 finalistov. Do súťaže sa tento rok prihlásil rekordný počet absolventov z 360 škôl. A porota sa ich prácam venovala naozaj dôsledne. Priznám sa, že som vo výhru nedúfala, keď som videla ostatné projekty. Boli to skvelé veci od ľudí zo skvelých škôl. Ja som tam išla najmä preto, aby som týchto ľudí stretla a spoznala. A nakoniec prišlo slávnostné vyhodnotenie výsledkov a ja som sa dozvedela, že som vyhrala. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie.

Prečo sa Slovenka z Pravenca rozhodla pomôcť práve ľuďom, ktorých ohrozuje rozširovanie púští?
V Európe zatiaľ nepoznáme extrémne prostredie, výnimkou sú možno najdrsnejšie vysokohorské oblasti. Ale mňa zaujímajú práve extrémne oblasti, kde sú problémy prežitia najpálčivejšie a kde napriek tomu stále žijú ľudia. A nie je ich vôbec málo. Rozširovanie púští je jedným zo základných svetových problémov. Piesok zrazu vytláča z domovov tisíce ľudí, ktorí žili celé generácie v symbióze s púšťou.

Musia migrovať, vzniká etnické napätie a na to sa nabaľujú ďalšie problémy. Je to práve dezertifikácia, ktorá je jednou z príčin utečenectva. Trápi to napríklad Mauretániu, Senegal, ale aj iné krajiny, kde sa rapídne zvyšuje počet ľudí, ktorí sú nútení odísť. Človek si ani neuvedomuje, čo dokáže obyčajný posúvajúci sa piesok, a ako sa dotýka nielen najchudobnejších regiónov, ale aj veľkých a bohatých krajín.

Nezvyčajné púštne stavby má podľa vášho konceptu stavať robot, nie človek. Prečo?
Pre robota som sa rozhodla preto, lebo stavať niečo na púšti s pomocou ľudskej sily alebo klasických stavebných postupov nie je jednoduché. Na púšti sú obmedzené zdroje vody, je tu málo stavebných materiálov. A mne napadlo využiť technológiu 3D tlače, ktorú poznáme už niekoľko desaťročí, pri ktorej ľudia akoby stále ešte len hľadajú jej využitie v praxi vo väčšej mierke.

Ako to bude fungovať?
Robot využíva materiál a energiu, ktorých je na púšti prebytok. Piesok a slnko. Prostredníctvom šošovky dokáže taviť piesok na povrchu dún. Vzniká materiál podobný sklu a robot z neho vytvára akúsi sieť alebo škrupinu, ktorá dokáže zabrániť rozširovaniu púšte.

Kde ste pre tento nápad hľadali inšpiráciu?
Robot kopíruje siete, ktoré obyvatelia týchto oblastí stavajú z biologického materiálu. Tento starý spôsob je pritom terčom kritiky, pretože drevo je v púšti veľmi vzácnym materiálom. Potrebujú ho aj na iné účely, napríklad na varenie. Preto tieto staré siete pomaly miznú. Ak by sme dokázali nahradiť drevo taveným pieskom, tak by to mohlo spomaliť dezertifikáciu.

Zastavenie rozširovania púští je však len prvou fázou vášho projektu. V tej druhej počítate s vytvorením príbytkov…
V druhej fáze projektu by sa mohlo vykopať sypké vnútro dún. Vznikla by klenba, ktorá by slúžila na bývanie. Životný priestor je v týchto regiónoch ďalším veľkým problémom. Tieto oblasti trpia veľkým preľudnením.

A ako by ste vyriešili problém s vodou? Vedci v Spojených arabských emirátoch síce pracujú s púštnymi mikroriasami, ktoré dokážu na seba efektívne viazať vodu, no zatiaľ je to len vo fáze výskumu…
Znie to možno paradoxne, ale v púšti nie je problém s vodou. Keď kopete dostatočne hlboko, vždy narazíte na vlhkosť, ktorá je potrebná na pestovanie rastlín. Ten skutočný dôvod, pre ktorý sa tam rastliny nepestujú, je intenzívne slnečné žiarenie a silný vietor, ktorý vyvráti rastliny aj s koreňmi. Pôda nie je dostatočne stabilná. Škrupiny alebo siete, ktoré som navrhla, by mohli slúžiť aj ako ochrana pred vetrom a poskytovali by tieň pre pestovanie rastlín.

 

Adriana Debnárová (1989)

  • architektka
  • Vyštudovala architektonickú tvorbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
  • V tomto roku sa podieľala na medzinárodnej výstave ELIA NEU/NOW v Amsterdame.
  • V máji tohto roku získala medzinárodnú cenu Archiprix, ktorá sa udeľuje každé dva roky v oblasti architektúry, urbánneho dizajnu a krajinnej architektúry za najlepšie diplomovky na svete, získala ju za projekt robota, ktorý stavia z piesku obydlia a štruktúry proti rozširovaniu púští.
  • V roku 2013 pôsobila v štúdiu MAP Architects v Kodani, ktoré sa špecializuje na architektúru v extrémnom prostredí.
  • V rokoch 2014 a 2015 pracovala v štúdiu WHITEvoid Interactive Art and Design v Berlíne, navrhovala dizajn interiérov a osvetlenia.

 

 

Na titulnej fotografii:

Architektka Adriana Debnárová.

Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

 

CELÝ ROZHOVOR S ADRIANOU DEBNÁROVOU

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/371519-slovenka-vymyslela-ako-prezit-v-pusti/

 

Počet zobrazení: 771x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line