Marián Pauer: Bez Plicku by Slovensku niečo chýbalo

hlavná foto
Trvanie: 23.04.2016
Miesto: Denník Pravda
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Publicista a historik fotografie Marián Pauer vydal už niekoľko veľmi zaujímavých knižiek o umelcoch. Pozná ich tvorbu, ale aj ich život. Fotografovi Martinovi Martinčekovi a jeho žene, výtvarníčke Ester Šimerovej bol napríklad akoby synom – tak často bol u nich a tak ho mali radi, priateľský vzťah mal s fotografmi Eugenom Lazišťanom, Karolom Kállayom, s Ester Plickovou a aj s jej strýkom Karolom Plickom. Monografia o tvorbe velikána Plicku vyšla Mariánovi Pauerovi v apríli 2016. V denníku PRAVDA ju v rozsiahlom interview s Mariánom Pauerom priblížila publicistka HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Ako dlho sa zaoberáte Karolom Plickom a ako ste sa k nemu dostali tak blízko, že ste sa spriatelili? Pamätáte si ten prvý dotyk?

V roku 1979 pripravovalo vydavateľstvo Osveta v Martine obrazovú publikáciu Karola Plicku Levoča. Dlhoročný vedúci redaktor Eugen Lazišťan išiel konzultovať korektúry do Prahy za pánom profesorom a dohodol sa, že môžem prísť s ním. Už niekoľko dní pred odchodom som mal také zvláštne pocity, ktoré sa ani nedajú bližšie definovať. Naštudoval som si základné informácie o Karolovi Plickovi a pripravil si kopec otázok. Stretnutie prekonalo všetky moje očakávania. Pán profesor nás srdečne prijal a okamžite sa s Eugenom dali do práce. Každú stranu pripravovanej publikácie dôkladne skontrolovali. Sledoval som ich v nemom úžase, bola to pre mňa nezabudnuteľná škola. Keď skončili, boli dosť unavení, tak som žiadnu otázku nepoložil. Využil som ich až pri ďalších stretnutiach.

Čím na vás zapôsobili jeho fotky, filmy, jeho osobnosť?

Pán profesor mal obrovskú charizmu. Vyžarovala z neho pokora, tešil sa z každej vydarenej práce. Vždy mi zahral na jeho milovaných husliach, potešil sa červenému vínku, ktoré som mu zo Slovenska doniesol. Mal vynikajúcu pamäť. Mohol som sa opýtať čokoľvek, vždy mal poruke odpoveď. Obdivoval som, ako dokázal komunikovať s obyčajnými ľuďmi. Bezprostrednosť a dôvera sa preniesli aj do jeho fotografií a filmov.

Nezostarol Plicka? Jeho dielo? Ako sa vyníma v dnešnej dobe?

Odpoviem slovami inej veľkej osobnosti, Martina Martinčeka, s ktorým som spolupracoval vyše dve desaťročia. Vždy prízvukoval, že len čas spravodlivo posúdi prínos každého z nás, oddelí zrno od pliev. Čas posúdil aj prínos Karola Plicku, renesančného človeka, majstra deviatich remesiel, zakladateľskej osobnosti vo viacerých odboroch. Tak, ako by sme bez fotografie nevedeli poskladať obraz minulosti, bez Plicku by sa nezachoval obraz slovenskej ľudovej kultúry v jej štýlovom vrchole. Jeho dielo nemôže zostarnúť, lebo je nadčasové. Radosť, s akou ho tvoril, sa prenáša aj na divákov jeho filmov a fotografií.

Prišli ste pri práci na knihe na niektoré nové poznatky o Plickovi? Ako podnietil vaše myslenie?

K folklóru mám blízko od školských čias, keď som tancoval v detskom folklórnom súbore Radosť a potom štyri roky v študentskom folklórnom súbore Trenčan. S hudobným skladateľom Svetozárom Stračinom sme našli spoločnú reč pri Martinčekových fotografiách. Na krst knihy Ako sa krúti svet mi dokonca zložil skladbu a v rozhlase ju aj nahral. Pána profesora Plicku som spočiatku vnímal len cez jeho fotografie a filmy. Až pri práci na tejto knihe som si uvedomil, akú obrovskú brázdu vyoral aj na folklórnom poli, keď zozbieral takmer 45-tisíc ľudových piesní. To je obdivuhodné a neprekonateľné.

Je Plicka slovenský, či český umelec?

V knihe Karol Plicka má jeden príbeh titul Bol to Slovák, alebo Čech? Pán profesor nemal problém so svojím pôvodom. Vždy mal na takúto otázku jedinú odpoveď: Vo Viedni som sa narodil, v Prahe som býval, ale na Slovensku som žil. Bol to jednoducho – náš pán profesor. Môžeme to hovoriť my i Česi. Dokonca to rovnako znie aj po česky. A je to pravda.

Vy sám ste Plicku fotili – aké to bolo?

Bola to pre mňa veľká pocta, keď mi dovolil, aby som ho počas našich stretnutí občas fotografoval. Vždy som najskôr citlivo zvážil, či je správna atmosféra, aby som vybral fotoaparát z brašny. Radil mi, aké objektívy mám používať, aký uhol pohľadu je optimálny na vystihnutie charakteru zobrazovaného. Každý argument vedel doložiť konkrétnou fotografiou.

Na akú jeho vetu spomínate, ktorú jeho myšlienku máte radi?

Spomínam si, ako mu Eugen Lazišťan priateľsky dohováral, aby sa šetril. On mu odvetil: „Evžene, dôchodcovia bez práce hynú. Preto musia robiť, lebo práca skracuje dni a predlžuje život!“ Schuti sme sa tomu zasmiali, dnes to už môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti.

Komu je určená nová kniha o Plickovi? Pôjde aj do zahraničia? Do škôl?

Táto kniha je určená všetkým, aby nezabúdali na svoje korene, aby zveľaďovali dedičstvo našich otcov a dedov. Má aj anglické resumé, aby bola zrozumiteľná aj v zahraničí. A či pôjde do škôl? Kiežby, bolo by nepochybne záslužné, keby v dnešnom marazme pseudohodnôt školy pripomenuli mládeži aj skutočné hodnoty.

Pracuje sa dnes s týmito fotkami pri výchove? Myslíte si, že by skutočná  fotografia mala viac zasahovať do formovania vkusu mládeže? Môže konkurovať umelecká fotka v knihe fotografiám z internetu?

S týmito fotografiami sa pri výchove mládeže nepracuje, lebo mnohí nevedia, že vôbec také fotky jestvujú. To po prvé. A po druhé: tie fotografie nespôsobujú žiadne senzácie, nevyvolávajú škandály, nie sú z dnešného pohľadu IN, ako sa vraví v televízii a píše v novinách. Chceme byť svetoví a zabúdame byť sami sebou.

Čo je dnes skutočná fotografia?

Vďaka globalizácii a digitalizácii dnes fotografuje každý. Sociálne siete praskajú vo švíkoch, sú ťarchavé miliónmi záberov, ale ruku na srdce, koľko z nich vás naozaj osloví? V presile informácií, ktoré denne doslova zaplavujú súčasnú generáciu, nie je jednoduché niečo formovať. Vkus mládeže nevynímajúc. Často počúvam: Prečo sa tvoria veľké obrazové publikácie, keď všetko si môžete stiahnuť z internetu? Navyše sú drahé, kto si ich môže kúpiť? Choďte pred Vianocami do kníhkupectva. Kniha je darčekom, ktorý nikoho neurazí. Do kníh sa fotografie vyberajú vo vysokom rozlíšení, internet vystačí aj s menšími nárokmi. Stále je rozdiel listovať na internete a v dobre vytlačenej knihe. Dnešné obrazové publikácie sú naozaj skvosty. Je príjemné mať ich vždy poruke, doma.

Aké krédo ste si zobrali z Plicku? Čo vás naučil?

Naučil som sa radovať z každej dobre urobenej práce. Nikdy nezabudnem, ako sa nemohol dočkať, kedy prídem na jedno naše stretnutie, aby mi zvestoval, že asi sám Pán Boh mu poslal Brunovského, aby ilustroval rozprávky rumunských Slovákov, ktoré pán profesor zozbieral. Naučil som sa neľutovať námahu, ktorú treba vynaložiť na vytvorenie akéhokoľvek diela. Naučil som sa, aby som všetko, čo robím, robil rád.

Čo by asi dnes Plicka fotil?

Mal by to podstatne zložitejšie, hoci cestovanie by bolo jednoduchšie ako v jeho časoch. Zložitejšie preto, lebo to, čím sme jedineční, čím sa líšime od druhých – ľudová kultúra – je vytláčaná nekultúrnosťou, globalizovaný svet všetkých navlieka do rovnakej uniformy. Napriek tomu som presvedčený, že by fotografoval ľudí. A fotografoval by krajinu, ktorú ešte nenarušil človek, a architektúru, aby ukázal, že nie je jednoduché dobre nasnímať dom. 

Môže dnes Plicka reprezentovať Slovensko vo svete? Zaberá to? Je to stále aktuálna výpoveď o krajine? V čom?

Práve dnes je ten správny čas, aby popri súčasných osobnostiach, ktoré uznáva svet, reprezentoval Slovensko v zahraničí aj Karol Plicka. V jeho tvorbe sa zrkadlí nepoddajnosť ľudu spod Tatier, ktorý si neľahký život spríjemňoval ľudovou piesňou, výšivkou, krojom, rázovitým obydlím, túžbou po kráse. Nie rozloha krajiny, ani počet obyvateľov, ale to, čím národ môže prispieť a obohatiť spoločné dielo, by mala byť bernou mincou v európskom dome. Slovensko má na relatívne malom geografickom priestore, okrem mora, azda všetko, čo môže prilákať zahraničných návštevníkov. Musia sa však o tom dozvedieť. Plickove krajinárske fotografie sú argumentom, ktorý môže zavážiť.

 

Na titulnej fotografii:

Marián Pauer.

Autor: Ivan Čaniga

Na snímke vo fotogalérii:

Dievčatko z Lúžnej.

Autor: Karol Plicka

 

CELÝ ROZHOVOR S MARIÁNOM PAUEROM

ČÍTAJTE NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

http://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/388462-bez-plicku-by-slovensku-nieco-chybalo/

 

O MARIÁNOVI PAUEROVI ČÍTAJTE

NA PORTÁLI SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE:

 

Marián Pauer - muž, ktorý fotografiou umocňuje túžby „vedieť vidieť“

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/15/marian-pauer----muz-ktory-fotografiou-umocnuje-tuzby-vediet-vidiet

 

Dežo Hoffmann, dvorný fotograf Beatles, zomrel pred 30 rokmi v Londýne

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/191/dezo-hoffmann-dvorny-fotograf-beatles-zomrel-pred-30-rokmi-v-londyne

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 680x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line