Sviatok folklóru predo dvermi: 51. FSP tradične ozdobí Krajanská nedeľa a Krajanský dvor

hlavná foto
Trvanie: 11.07.2016
Miesto: Detva
Mesto/obec: Detva
Štát: Slovensko

Detva s okolím, celé folkloristické Slovensko a vďaka Krajanskej nedeli a Krajanskému dvoru, pod ktoré sa organizátorsky podpisuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj slovenský svet  za hranicami našej vlasti bude intenzívne žiť a so slasťou, ba priam pôžitkársky si bude vychutnávať 51. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve. Symbol slovenského zvykoslovia, obyčajov a pevne zakorenených folklórnych tradícií, spevu, tanca, piesne a hudby sa znovu vyparádi do slávnostného šatu od piatka do nedele 8. - 10. júla 2016.

Bude sa na čo dívať a čomu aplaudovať, obdivovať. A akáže by to bola folkloristika na Slovensku, ak by k spevu, tancu a hudbe sa nepridala aj súca poživeň, osvieženie. Napokon, folklóru nepristanú škŕkajúce žalúdky... Na čo všetko sa môžu v tomto roku návštevníci aj vďaka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä však zásluhou našich účinkujúcich krajanov, ktorí sa zídu vskutku zo všetkých kútov Európy ba i zámoria, tešiť? Pekne po poriadku, pretože ponuka 43. Krajanskej nedele a 3. ročníka Krajanského dvora je pestrá, farbistá a kvalitná.

Záštitu nad Krajanskou nedeľou a Krajanským dvorom v programe 51. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve prevzal Miroslav Lajčák, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Na scéne detvianskeho amfiteátra, ktorá patrí medzi najpôsobivejšie scény v prírode, odznie približne desať scénických programov. Ich základom je najmä tradičná ľudová kultúra stredného Slovenska, jej hudobno-spevné, tanečné prejavy a zvykoslovie. Pre návštevníkov slávností sú pripravené aj početné sprievodné podujatia akými sú ukážky zo salaša, škola hry na fujaru, posedenie pri heligónke, škola podpolianskych tancov, ako aj škola tancov z Dolnej zeme jarmok tradičných ľudových remesiel, rezbársky dvor, národopisné výstavy, výstavy výtvarných umelcov, fotografov a iné. Každoročne tu počas festivalového víkendu vystúpi okolo 1500 účinkujúcich.

Krajanská nedeľa tradične objavná a kreatívna

Od roku 1974 sa v rámci programu Krajanská nedeľa každoročne prezentujú aj folklórne súbory a skupiny Slovákov žijúcich v zahraničí. Pre týchto Slovákov je možnosť vystúpiť na slávnostiach v Detve najväčšou odmenou za ich činnosť a zároveň veľkým povzbudením k ešte intenzívnejšiemu zachovávaniu slovenskej ľudovej kultúry a slovenskej identity v zahraničí. Zahraniční Slováci vnímajú toto podujatie ako možnosť byť súčasťou veľkej slovenskej rodiny. Mnohí z nich sa práve vďaka tomuto podujatiu na Slovensko dostali po prvýkrát. V programoch krajanskej nedele sa tak na scéne vystriedali generácie Slovákov z Dolnej zeme (Srbska, Rumunska, Maďarska) tiež Chorvátska, Ukrajiny, Poľska, Česka.  Slávnosti si podobne obľúbili aj krajania z ďalekej Austrálie, USA, Kanady a tiež folklórne súbory a umelci z krajín západnej Európy, najmä Francúzska a Veľkej Británie.

Krajanská nedeľa v roku 2016

Nedeľa 10. júl, 13,30 – 15,00 h, hlavná scéna amfiteátra

 

KEĎ IŠIEL TATKO DO SVETA...

Program súborov, skupín a sólistov Slovákov žijúcich v zahraničí – 43. Krajanská nedeľa

Garant uvedenia:         Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Realizátor uvedenia:    Folklórny spolok Púčik Brno, Česká republika

Námet, scenár, príprava a réžia:    Vlastimil Fabišik

Asistent réžie: Lucie Fabišiková

Odborná spolupráca: Mojmír Benža, Katarína Király, Stanislav Bajaník

Moderuje: Martin Kopor, Ivana Fabišiková

Asistenti uvedenia programu: Dan Rosenberg, Lucie Rosenbergová, Pavla Dostálová, Andrej Bartoň, Stanislav Bednář

 

"Obraciame sa k svojej minulosti nie náhodne,

nie iba inštinktívne, ale z hlbokej vnútornej potreby.

Všade hľadáme svoje korene, aby sme lepšie pochopili

 zmysel nášho života medzi inými životmi."

(Vladimír Mináč) 

 

Krajanská nedeľa je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Pozývame vás na stretnutie s krajanmi, pozývame vás na program, ktorý vám priblíži čas, keď Slováci opúšťali rodnú hrudu, aby sa vydali za lepším, krajším životom do rôznych kútov sveta.

"Vysťahovalectvo je imanentná súčasť našej minulosti. Nemôžeme sa pochopiť, pokým nepochopíme svoje vlastné vysťahovalectvo. Lebo vysťahovalectvo u nás nie je okrajová epizóda, ale neoddeliteľný historický dej, ktorý má vonkajší i vnútorný význam pre celé národné dejiny. Má význam nielen pre tých, čo odišli, ale aj pre tých, čo ostali v starej vlasti, má význam pre celonárodný vývin práve tak, ako pre jeho duchovné uspôsobenie, pre jeho vnútorné i vonkajšie postavenie vo svete, pre jeho ekonomiku i jeho kultúru."

(Vladimír Mináč, Slováci vo svete)

"Slovenské vysťahovalectvo nielenže oslabovalo početne slovenský národ, pretrhalo rodinné zväzky, ale bolo i odchodom z boľavej  a ťažkej prítomnosti do neistej budúcnosti. Je to obdobie  trpkých osudov tisícov slovenských robotníkov, roľníkov i remeselníkov, ktorí museli po niekoľko desaťročí odchádzať za chlebom do blízkej i ďalekej cudziny." 

(František Bielik, Slovenské vysťahovalectvo)

Tvorcovia tohto programu by návštevníkom FSP chceli priblížiť spoločenský život, uchovávanie tradícií, zvykov, piesní, tancov i muziky. Slováci nestratili záujem o dianie pod Tatrami, lebo stále, aj ďaleko za hranicami svojej domoviny, sa cítili súčasťou slovenského národa. Svoje tradície si chceli zachovať aj preto, lebo tie boli súčasťou ich každodenného života, ich duchovného bohatstva. Tí, ktorí sa vrátili na rodnú hrudu, poplatili dlhy, kúpili pôdu, postavili dom... Ale priniesli si aj nové tance, nové súčasti kroja aj nové piesne či muziku.

Účinkujú:

Folklórny súbor Nádeje

Súbor pôsobí na folklórnej umeleckej scéne už od roku 1952. Je členom Asociácie rodákov a priateľov z Českých krajín a Slovenska s pôsobnosťou v Paríži. Cieľom súboru je udržiavať tradície a zvyky českých a slovenských rodákov a podporovať českú, moravskú a slovenskú kultúru vo Francúzsku. Za 64 rokov sa v súbore vystriedalo viac ako 300 členov, ktorí predviedli divákom vo Francúzsku, na Slovensku, v Českej republike, ale aj inde v zahraničí veľké množstvo scénicky spracovaných tancov, zvykov a tradícií. Vedúcim súboru je Daniel Compagnon.

Folklórny súbor Limbora

V roku 1951 vznikol v Prahe slovenský folklórny vysokoškolský súbor a od roku 1986 nesie názov Limbora. Zriaďovateľom FS Limbora aj dvoch detských kolektívov Limborka a Malá Limborka je Asociácia Limbora. Limbora sa venuje scénickému spracovaniu slovenského ľudového umenia. Podieľa sa na kultúrnom a spoločenskom živote Slovákov v Prahe, je organizátorom medzinárodného folklórneho festivalu Praha srdce národov. Vedúcimi súboru sú MUDr. Mária Miňová a Ing. Jaroslav Miňo.

Folklórny súbor Morena

Folklórny súbor Morena bol založený v roku 2001 v Londýne. V súbore pracuje viac ako dvadsať členov – tanečníkov zo slovenských súborov, a tiež tých, ktorí sa dostali k slovenskému ľudovému tancu až v Londýne. Súbor Morena priniesol slovenský ľudový tanec na britské tanečné pódiá  a má veľkú odozvu nielen u anglického a škótskeho publika, ale aj u Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Od roku 2004 súbor účinkuje na folklórnych festivaloch na Slovensku aj v Českej republike, v roku 2012 Morena vystúpila v rámci sprievodných podujatí počas Letných olympijských hier v Londýne. Vedúcou súboru je Andrea Okely.

Folklórny súbor Šarišan

Slovenský folklórny súbor Šarišan zo Sterling Heights, Michigan, bol založený v roku 1971. Spracováva ľudové tance z rôznych regiónov Slovenska.  Súbor precestoval USA, Kanadu, aj Európu. Do Detvy sa vracia po desiatich rokoch. Je nositeľom množstva cien a ocenení v USA aj zahraničí. V roku 2016, pri príležitosti 45. výročia založenia, mesto Veľký Šariš predalo súboru ďakovný list za propagáciu slovenského folklóru v zahraničí. FS Šarišan chce aj naďalej propagovať slovenskú kultúru a odkaz dedičstva predkov prostredníctvom piesní a tancov spolu s detským súborom. Vedúcim súboru je Milan Straka.

Folklórny súbor Východná Slovák Dancers

Súbor Východná Slovák Dancers bol založený v roku 1984 v Toronte. V súčasnej dobe má 48 členov v troch skupinách. Veľkým sviatkom pre všetkých členov FS Východná bol slávnostný koncert k 30. výročiu založenia súboru v r. 2014, nazvaný „Z Východnej do sveta“. Súbor vystupuje pre slovenskú komunitu v Kanade, ale aj v USA a štátoch Európy, účinkoval na festivaloch vo Východnej a Detve. Členmi súboru sú nadšení tanečníci, ktorí si dali za cieľ zachovávať slovenskú kultúru a folklór pre budúce pokolenia Slovákov v Kanade. Vedúcim súboru je Dušan Dorich.

Folklórny súbor Slovak Domovina Dancers

Domovina je slovenský folklórny súbor, ktorý pôsobí v kanadskej provincii Ontario, v meste Windsor. Súbor bol založený v roku 1983, v súčasnosti má 20 členov vo veku 15 – 25 rokov. Jeho cieľom je prostredníctvom tanca zachovávať slovenské kultúrne dedičstvo v Kanade. FS Domovina vystupoval v mnohých mestách v Kanade, USA aj Európe, tlieskali mu taktiež na folklórnych festivaloch a slávnostiach na Slovensku. Vedúcou súboru je Irena Timko.

Spevácka skupina Dolina

Spevácku skupinu Dolina založili v roku 1988 manželia Tabačikovci vo Francúzskom meste Montpellier. V roku 2013 prevzala vedenie skupiny Marianna Tordjman, rod. Gajdošová. Marianna aj so svojimi troma sestrami precestovali z nástrojmi a spevom takmer celý svet, v ich podaní počuli krásne slovenské piesne poslucháči v Austrálii, USA, Švajčiarsku a v r. 2015 po prvýkrát aj v Českej republike. Speváčky skupiny Dolina – Francúzky – si natoľko zamilovali slovenský jazyk, že sa naučili nielen melódie, ale v piesňach používajú plynule slovenčinu. Vedúcou skupiny je Marianna Tordjman.

Dixieland Gustava Broma

Orchester Big Band Gustava Broma s Vladimírom Valovičom je rezidenčným súborom Českého rozhlasu. Orchester v roku 1940 založil Gustav Brom. Za dobu svojej existencie sa podľa amerických odborníkov zaradil medzi 10 najlepších big bandov sveta. Aj keď v roku 2015 oslávil orchester už 75. výročie založenia, do jeho programu sa dostávajú moderné aranžmány a repertoár sa neustále vyvíja. V Detve sa predstaví časť orchestra ako dixieland Gustava Broma. Vedúcim dixielandu je Mgr.art. Miroslav Poprádi.

Ľudová hudba Šarišan z Prešova

Ľudová hudba Šarišan neodmysliteľne patrí k folklórnemu súboru Šarišan a jej nahrávky sa zaradili do klenotnice ľudovej hudby Slovenského rozhlasu. Doposiaľ vydala 48 hudobných nosičoch, z toho 15 profilových, vo svojej kolekcii má Šarišan okrem iného jednu platinovú platňu – za folklór, a štyri zlaté CD platne. Napriek tomu, že sa počas dlhých rokov v radoch ľudovej hudby vystriedalo množstvo členov, je pre ňu charakteristický predovšetkým jej zvuk a spôsob interpretácie, ktorý skúsený poslucháč ľahko rozpozná. Vedúcou ĽH je Ivana Svitková.

 

Vône, chute a kumšt na Krajanskom dvore

Od roku 2014 sa v rámci Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve  koná podujatie Krajanský dvor, ktorý má za cieľ vytvárať možnosť na lepšie spoznávanie krajanských komunít prostredníctvom ich tradičných remesiel, tradičných jedál a duchovnej kultúry. V priebehu troch dní (piatok až nedeľa) sa v osobitne vytvorenom areáli s drevenými domčekmi a stánkami predstavujú Slováci z tzv. Dolnej zeme ale aj z iných krajín (v tomto roku premiérovo z Poľska a Francúzska), ktorí tu pripravujú jedlá, prezentujú remeslá a zároveň sú pozývaní na javisko predstaviť svoje komunity a ich špecifiká.  Na Krajanskom dvore aktívne účinkuje zo sto zahraničných účastníkov a zároveň je to miesto, ktoré sa teší veľkej návšteve hostí slávností. 

 

Krajanský dvor 2016

Areál amfiteátra a Jarmočná scéna

ČO KRAJANIA PONÚKAJÚ

V poradí 3. ročník Krajanského dvora prináša gastronomické špeciality, remeselnícky kumšt a čaro nehmotného kultúrneho dedičstva Slovákov z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska, Poľska a Francúzska.

 

Gastronómia láka originálnymi špecialitami

Z Rumunska do Detvy zavítajú Slováci z Bihorskej oblasti. Zamerajú sa na ponuku jedál, ktoré bihorskí  Slováci žijúci v obciach ako sú Čerpotok, Bodonoš, Gemelčička a mnohých iných často pripravujú. Budú to zemiakové placky, šišky, ale aj čerpotocké či bihorské klobásy. Pri stánku vám ochotne vyrozprávajú viac o živote takmer 10 000 Slovákov na Bihore.

V Peštianskej a Komárňansko-Ostrihomskej župe v Maďarsku  je pätnásť Slovákmi obývaných osád. Ide o región Pilíš, z ktorého v tomto roku do Detvy prichádzajú Slováci z Mlynkov. Ponúkať budú fazuľovú polievku s veľkými haluškami a tiež pražené halušky. 

Slováci žijúci v Srbsku žijú prevažne vo Vojvodine a to v regiónoch Báčka, Banát a Sriem. V tohtoročnom Krajanskom dvore z Báčky predstavíme Petrovčanov, Kysáčanov a Laliťanov, zo Sriemu  Staropazovčanov, Dobanovčanov a Lužanov, zatiaľ čo Banát zastúpia Aradáčania. Okrem chýrečných petrovských klobás budú Petrovčania pripravovať aj jedlá z roštu a Nadlacké plnené makové koláče, Ženy z Kysáča navaria chýrečnú kysáčsku sármu a ženy z Lugu ponúknu batôšťoke a furkovce. Slováci z Aradáča ponúknu škvarkové bagánike (pagáčiky), rejteša (závin), langoše, uvaria baraní paprikáš a na osládenie ponúknu pampúchy, cukríny, sadlové koláčiky, medové kocky, štangle, trutule, herouke, Dobošovú tortu a tiež prinesú svoje miestne biele a červené víno. 

Z Chorvátska sa nám predstavia Matice slovenské z Iloka, Radoša a Josipovca. Pripravovať budú Ilocký ćevap (teváp), chlebové lepníčky, kotlíkovú fazuľu, kapra v rašliach, opekať budú prasatá. Ponúknu aj sladkosti a to koláče a uštipak.

Z prostredia Slovákov žijúcich v Poľsku sa nám predstaví Jurgov. Pripravovať budú bryndzové halušky a moskole. Moskoľ je tradičné goralské jedlo, ktoré sa trhá a natiera maslom alebo bryndzou, cesto sa pripravuje zo zemiakov.

Slováci žijúci vo Francúzsku na Krajanský dvor prinesú  syr z Brie, Cantalu a Touraine, mäsové výrobky z Auvergne a zo Sarthe, ružové víno z Languedocu, červené víno z Côtes du Rhône, horčicu z Dijonu a uhorky z Bourgogne.

 

Remeslá na úžitok i potechu oka

Z prostredia Slovákov žijúcich v Srbsku si návštevníci budú môcť pozrieť výrobcu cirokových metiel z Báčskeho Petrovca, výrobcu huslí z Kovačice, pletenie zo šúpolia z Lalite, pirografiu a maľovanie tanierov zo Starej Pazovy,  umelecko-remeselnícke výrobky z Aradáča a Dobanoviec.  Slováci z Chorvátska predstavia výrobky zo slamy, drôtu a skla.

 

Kultúrny program na oddych i poučenie

V kultúrnom programe vystúpi dychovka z Jurgova (Poľsko), speváci z Mlynkov, ktorí prednesú pilíšske a novohradské slovenské piesne (Maďarsko), za Slovákov v Chorvátsku zaspieva Kata Menďanová a za Slovákov zo Srbska vystúpia Aradáčske meškárky (harmonikárky). Slováci z Francúzska predstavia knihu „Francúzsko - Slovensko“ autorov Clauda Baláža a Daniela Compagnona, tiež CD a  DVD Folklórneho súboru Nadeje. Z Francúzska pricestuje aj kvarteto Rodostrom, ktoré má v repertoári úpravy slovenských ľudových piesní. 

 

PLAGÁT 43. KRAJANSKEJ NEDELE

 

LETÁK NA STIAHNUTIE

 

Počet zobrazení: 882x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line