Politika do športu nepatrí. Inak by sa s olympijskou pochodňou, s ktorou prišiel Hitler, nebežalo...

hlavná foto
Trvanie: 15.05.2012
Miesto: Berlín, Bratislava
Mesto/obec: Berlín, Londýn, Bratislava
Štát: Nemecko, Slovensko

V gréckej Olympii  v stredu 9. mája v posvätnom háji počas tradičnej ceremónii vzplanul olympijský oheň. Po slávnostnom okamihu plného oscilovania vznešenej myšlienky v toku historického času, sa horiacej pochodne chopili prví bežci. Všetko tu má svoje pravidlá – počnúc odbehnutou vzdialenosťou, cez rituál odovzdávania pochodne od jedného bežca druhému, až po oblečenie bežcov a etiketu, nevraviac o pompou predchnutej ideovej šľachetnosti zbližovania národov, rás, vierovyznaní. V strohosti princípu: olympijský oheň a púť pochodne zvestuje myšlienku mieru, porozumenia, nádeje. V tomto kontexte máloktorý z účastníkov štafety, ktorá urazí do 17. mája iba v Grécku tritisíc kilometrov, aby sa s ňou následne na území Veľkej Británie vystriedalo na 12-tisíc kilometrovej trase okolo osem tisíc ľudí, pravdepodobne netuší, že za vznikom tejto dnes už neodmysliteľnej tradície stojí - Adolf Hitler.

Je to tak. Vo svojich návratoch k histórii Hier olympiád túto skutočnosť dokladá nejeden spisovateľ, publicista. Je celkom prirodzené, že sa držia nezdeformovanej faktografie, archívov, dokumentácie, svedectiev. Fakty nepustia. A tak sa vráťme aj my o viac ako trištvrte storočie späť, a to aj v kontexte reminiscencií, o ktorých v súvislosti s pochodňou – keďže aj ona je s blížiacimi sa Hrami XXX. olympiády v Londýne stredobodom britských médií, písal denník Daily Mail.

Hoci už iba vyslovenie Hitlerovho mena vracia vojnovej generácii Londýnčanov zimomravenie v hrozivých spomienkach na zničujúce bombardovanie ich hlavného mesta, v objektivite faktov je tu predsa čas aj na genézu olympijských symbolov, nech už ich akokoľvek dobre mienená myšlienka bola v konkrétnom prípade v lone rodiaceho sa národného socializmu v Nemecku zneužitá, pošliapaná, udupaná.

V Amsterdame zapaľoval elektrikár, Berlín kontroloval Goebbels

Kým si ale priblížime príbeh prvej štafety s olympijskou pochodňou pred Hrami XI. olympiády v Berlíne 1936, pripomeňme, že samotný akt zapálenia olympijského ohňa v čaši na hlavnom olympijskom štadióne mal svoju premiéru už skôr. Stalo sa tak na Hrách IX. olympiády v roku 1928 v Amsterdame, kde oheň po prvý raz slávnostne vzplanul počas otváracieho ceremoniálu Hier ako pripomienka antických olympiád v Grécku. Zaujímavosťou je, že oheň v Amsterdame nezapaľoval významný športovec organizátorskej krajiny Hier – posledný účastník mnohotisícovej štafety (v tom čase ešte nik o nej ani nechyroval...), ako je to už pravidelným zvykom  súčasných otváracích ceremoniálov. A tak historicky prvým, komu sa veľkej cti dostalo, bol zamestnanec obecného elektrárenského podniku Gerhard Herlitz, ktorý zapálil oheň na Maratónskej veži olympijského atletického štadióna.

Lenže, ako sa stalo a čo všetko súviselo s tým, že myšlienka zrodu pochodne s olympijským ohňom sa zrodila práve v Hitlerovej hlave? Už spomínaný denník Daily Mail pripomína, že – nech to znie akokoľvek paradoxne, budúci fašistický vodca bol veľkým obdivovateľom antickej kultúry. A tak mu nerobilo “problém“ posunúť vnuknutie zrodu štafety s pochodňou horiaceho ohňa, ktorá mala prepojiť OH 1936 v Berlíne s miestom zrodu olympiád – Gréckom, pričom okrem „idey návratov ku kalokagatie“, ktorú národní socialisti v Nemecku zneuctili v mene svojej ničivej ideológie, mala dodať berlínskym Hrám ešte väčší lesk a imidž „nemeckého posolstva“, predsedovi organizačného výboru Hier Carlovi Diemovi. Ten následne aj vypracoval celý projekt nevídanej pochodne, aby sa pri jej približovaní na trase z gréckej Olympie po Berlín vystriedalo celkom 3 422 bežcov.

Kým Daily Mail iba úchytkom približuje genézu vzniku pochodne, priblížme si zákulisie jej „berlínskeho príbehu“ z dostupných historických prameňov a publicistických výstupov o Hrách olympiád obšírnejšie. Bez čo i len náznaku senzácie chtivosti sa z nich dozvedáme nielen o historickom kontexte a symbolike smerom k antickým tradíciám olympiád, ale aj zákulisí zhotovenia samotnej pochodne, ako aj jej „prisatiu k ideológii“, čo už dôsledne držal v réžii minister propagandy Josepf  Goebbels. Apropo. Keď už sme pri ňom, dodajme, že to bol on, kto veľkoryso obdaroval gréckeho archeológa Alexandra Philadelphusa.

Nemeckí organizátori si totiž nevedeli dať rady s tým, ako oheň v Olympii zapáliť. Škrtnutím zápalky? To sa zdalo nacistom príliš banálne, až zavrhnutia hodné pri takej veľkolepej akcii. A tak dali na radu Philadelphusa, ktorý navrhol zapáliť pochodeň pomocou parabolického zrkadla, obráteného k slnku. Za tento svoj vklad bol potom grécky archeológ odmenený nemeckým Olympijským radom od Goebbelsa, pričom bol podpísaný samotným Hitlerom.

Berlínska pochodeň v roku 1936 na Hitlerov obraz

Fakt, že svoje poslanie Carl Diem zrejme splnil úspešne, potvrdzuje atak samotná prípravná fáza štafety s pochodňou, ako aj jej materiálové, technické i mediálne zabezpečenie, nevraviac o dramaturgii slávnosti. A tak jej prioritou, keďže organizátorom z okruhu Goebbelsa neunikla obrovská možnosť využiť štafetu nielen k medzinárodnej propagácii športu, ale najmä Ríše a nacizmu vôbec, sa stala symbolika a ideologický kontext veľkoleposti Nemecka a árijskej rasy. Aj preto Carl Diem podporil vtedajšiu nemeckú záľubu pochodňových sprievodov vlastným „výskumom“ antických prameňov. A čo mu z toho vzišlo?

Bolo 20. júla 1936 (Hry v Berlíne sa konali od 1. do 16. augusta), keď trinásť gréckych panien (na spôsob cudných a počestných kňažiek - dievčat v podobnosti vestáliek) oblečených v antickom rúchu vošlo do krypty chrámu bohyne Héry v Olympii, kde tanečnica Koula Pratsikaová sťaby veľkňažná pomocou kónického zrkadla sústredením slnečných lúčov na „knôt“ zapálila oheň. Vestálky potom v pomalom meditatívnom sprievode opustili kryptu. Nemecký delegát predniesol nasledujúcu formulu: „Ó, oheň, zapálený na starobylom a posvätnom mieste! Vydaj sa na cestu a prines pozdrav mládeži celého sveta. Prines rovnako pozdrav môjmu vodcovi a celému nemeckému národu.“ Vzápätí na to grécky atlét Konstantin Kondylis teatrálnym gestom zapálil pochodeň a vybehol s ňou ako prvý bežec štafety.

Optickú zostavu zrkadiel dodala na slávnosť v Olympii nemecká firma Zeiss. Oceľové pochodne s horčíkovou náplňou, navrhnuté sochárom Lemckom, vyrobil známy zbrojársky koncern Krupp  v Essene. Údajne ich bolo vyrobených až okolo štyritisíc kusov! Na trupe pochodne bola vyobrazená trasa štafety a ríšska orlica, tentoraz ale prekvapujúco bez svastiky, ale zato s piatimi olympijskými kruhmi.

Trasu z Olympie do Berlína dlhú 3422 km počas ôsmich dní (podľa iných, rovnako ale diskutabilných zdrojov sa dozvedáme, že štafeta sa bežala 12 dní a 13 nocí...) postupne absolvovalo 3422 bežcov. Na každého bežca – pričom boli mužské pohlavie a árijský pôvod podmienkou! – čakal teda úsek dlhý rovný 1 kilometer. Trasa pochodne viedla cez sedem štátov, pričom v hlavnom meste týchto krajín mala pochodeň zastávku. A keďže história vo svojej nevyspytateľnosti a nepredvídateľnosti „trpí“ čarom (ne)chceného, iróniou osudu boli všetky krajiny na trase o niekoľko rokov Hitlerom postupne vojensky obsadené.

Vtedy bol však nápad pochodne a štafety s olympijským ohňom prijatý národnými olympijskými výbormi všetkých siedmich krajín s nadšením, pričom na jednotlivých zastávkach boli naplánované veľké „mierové slávnosti“. Pravda, väčšinou v objatí množstva hákových krížov... Tu i tam sa antinacisti pokúšali podobné slávnosti aj narušiť. V Prahe, cez ktorú práve v roku 1936 jediný raz v histórii prechádzala štafeta s olympijskou pochodňou, sa odporcom nacizmu podarilo podľa svedectiev niektorých historikov na slávnosti, ktorá sa konala pri Husovom pomníku na Staromestskom námestí, oheň dokonca uhasiť!

Po Riefenstahlovej filmovej Olympii londýnska obroda ducha

Nemecká mašinéria propagandy toho obdobia  – či už v médiách alebo vo filmových dokumentárnych filmoch, využila Hry XI. olympiády v Berlíne v maximalistických prejavoch. Najmä tlač neúnavne prinášala informácie z trasy pochodne, ktorá akoby približovala „atmosféru hnedého moru“ (o nej viac v samostatných reminiscenciách na OH v Berlíne) na Olympijskom štadióne a ďalších športoviskách počas samotných Hier. V kontexte OH 1936 sa ale najviac prejavila slávna filmová režisérka Leni Riefenstahlová. Dostala nálepku „Hitlerovej filmárky“, avšak okrem slávnej nacistickej filmovej agitky o zjazde NSDAP v Norimbergu s názvom Triumf vôle sa zapísala do filmovej tvorby aj ako tvorkyňa nádhernej rozprávky Modré svetlo. Kým pochodňovú štafetu zvečnila Leni, ktorá sa dožila nádherného veku 101 rokov, vo svojom nezabudnuteľnom filmovom dokumente Olympia. Bol to film, ktorý okrem iného ilustroval nacistickú predstavu o tom, že antické Grécko bolo akoby „iba“ árijským „predskokanom“ Tretej ríše...

Po hrôzach 2. svetovej vojny, keď sa ľudstvo presvedčilo o krutej a pravdivej tvári nemeckého fašizmu a Hitlerovho národného socializmu, sa zideologizovaná pochodeň olympijského ohňa skutočne premenila na „mierovú štafetu“. Je viac ako symbolické, že pred prvými povojnovými Hrami putovala z Olympie práve do Londýna. Písal sa rok 1948, keď si prvý účastník vtedajšieho behu s olympijskou pochodňou – grécky desiatnik Dimitrelis, pred prevzatím pochodne s ohňom symbolicky zobliekol uniformu.  V čase ekecheirie, ktorá je tak príznačná pre obdobie Hier olympiád ešte z čias antického Grécka, je predsa samozrejmé, že zbraniam sa dáva zbohom. Aj preto vojenský mundúr a akékoľvek spolitizovanie ducha olympijskej myšlienky, a teda aj podstaty športu a hier, sú pod kruhmi neprijateľné. Vedia to aj v prítomnosti blížiacich sa Hier XXX. olympiády v Londýne. Aj preto cestu skutočnej pochodne mieru a porozumenia medzi národmi dychtivo a emotívne v týchto dňoch sledujú milióny, ktorým nie je ľahostajná cnosť olympijskej a humanitnej nadčasovej veľkorysosti.

 

Ľudo Pomichal

Foto: oh2012.com, Nemecké historické múzeum, internet, archív

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1561x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line