FS Ostroha v Mexiku: V exotike Mayov zázračne zvučali karičky

hlavná foto
Trvanie: 10.03.2017
Miesto: FS Ostroha
Mesto/obec: Dublin
Štát: Írska republika

Už od roku 2013 sa členovia Folklórneho súboru Ostroha pravidelne každý rok zúčastňujú na podujaté organizovaným zastupiteľskými úradmi rôznych krajín v Írsku  s názvom International Charity Bazzar.  Nádherná charitatívna akcia, ktorej cieľom je získať finančné čí iné prostriedky na prospešnú činnosť rôznych organízací alebo jednotlivcov. Na jednom mieste sa tu stretnú krajiny celého sveta a prezentujú svoju kultúru, gastronómiu, umenie, tradičné oblečenie, atď. V roku 2013 sme tam na pozvanie veľvyslanectva Slovenskej republiky v Írsku premiérovali s naším programom. V slovenskom stánku bolo možné zakúpiť si tradičnú keramiku, darčekové predmety, grilovanú klobásku, ale aj známe slovenské vína a destiláty. Oproti nášmu bol stánok mexický - plný farebných “ponchos”a mužov v mexických sombrérach. Naokolo rozvoniavali kukuričné tortily, tacos, nachos a samozrejme nechýbala tequila. Veselá pohava mexičanov sa nezaprie. Netrvalo dlho, aby sa prepojila so slovenskou pohostinnosťou, a členovia Ostrohy vytvorili akýsi most medzi obidvomi stánkami. Práve tam sme spoznali niekdajšieho mexického konzula a dnes výborného priateľa - Francisca Romero Bocka.

Vzájomné stretnutia slovenskej a mexickej komunity pokračovali aj po spomínanom bazáre a veselých mexičanov bolo často vídať na vystúpeniach súboru, slovenských veseliciach, súkromných oslavách ale aj naopak. Diplomatická služba po čase “povolala” priateľa Ferina (ako Francisca dodnes voláme) do vzdialeného Azerjbajdžanu, kde pôsobí dodnes. To však nebol dôvod na to, aby sa vzťahy ukončili a Ferino sa ešte viac krát ukázal na akciách Ostrohy v Dubline. Veľkým prekvapením bolo, keď sa v auguste 2015 objavil na folklórnom festivale v Zuberci, kam bola Ostroha pozvaná. O rok na to, v roku 2016, strávil týždeň ako spoluorganizátor workshopu ľudového tanca, hudby a spevu “Rozhybkosti” vo Východnej.

Slovenský folklór sa mu zapáčil. Počas stretnutí vždy s entuziazmom rozprával o svojej rodnej krajine a meste odkiaľ pochádza - Campeche. Ale tiež o tom, že Ostroha raz pocestuje na polostrov Yucatán a zažije Mexiko na svojej vlastnej koži. Slovo dalo slovo a 21. januára 2017, keď na Slovensku udierali mrazy a v Írsku neprestával niekoľkodňový dážď, sa dobrodruhovia z Ostrohy opäť stretli v zelených mikinách na dublinskom letisku, s poslaním spoznať Mexiko. Krajinu, ktorá prebúdza fantáziu, ale aj naopak ukázať mexičanom bohatú kultúru malej krajiny v strede Európy.

Rozšíreným, ale nepochybne nevyhnutne vysvetľujúcim vstupom do reportáže, avizuje Ajo Gonšenica, Slovák žijúci v írskom Dubline a jedna z kľúčových osobností "malého slovenského folkloristického zázraku v Írsku - Folklórneho súboru OSTROHA, reportáž z ďalšej skvelej zážitkovej cesty Slovákov z Dublinu, ktorí jedinečným spôsobom prezentovali slovenské ľudové tradície, kroje, zvykoslovia, tanec, hudbu a spev ďaleko od Európy. Cieľom ich folkloristických potuliek svetom sa tentoraz stalo Mexiko. O všetkom, čo tam naši krajania zažili, prežili a v myšlienkach si nadlho odniesli do svojich domovov v Dubline, už pútavá reportáž Aja Gonšenicu. Vďaka jeho zaujímavo prerozprávanému časosledu z očarujúcej cesty majú možnosť dotknúť sa kumštu folkloristov z Ostrohy aj mnohí ďalší naši krajania vo svete, priaznivci nášho výnimočného folklóru, ako aj priatelia Slovákov z Dublinu na Slovensku.

 

Príjemnosť prvých dotykov

Po 10 a pol hodinovom lete z londýnskeho Gatwicku, počas ktorého mali možnosť počuť pár slovenských piesní a tóny fujary aj členovia posádky a ďalší cestujúci, sme vystúpili na letisku v Cancúne. Teplé mikiny sme vymenili za krátke tričká, nasadli do prenajatých áut a minibusu a vyrazili do prvej destinácie - mesta Tulum. Ferino, ktorý sa tam k nám pripojil, naplánoval zájazd na dve časti. Prvý týždeň zahŕňal odpočinok v turistickej časti štátu Quintana Roo na plážach azúrového karibského mora a návštev miestnych atrakcií.

Dva dni sme sa z “rezortu snov” nepohli. Užívali sme si teplé lúče indiánskeho slnka, ktoré v Írsku počas zimy len málokedy vidno, dráždili chuťové poháriky pikantnými omáčkami a exotickým ovocím a pri západe slnka pod palmami vychutnávali lahodnú chuť koktejlu Margarita na jej domácej pôde. Nie nadarmo sa hotelový komplex, v ktorom sme strávili prvých pár dní, volá Dream resort. Ďalšie tri dni boli plné poznávania prírodných rezervácií a miestnych atrakcií. Ako prvé sme navštívili ruiny mesta v Tulume. Jediné zachovalé pozostatky majskej architektúry na morských útesoch s výhľadom na Karibik. Pri presune do mestečka Playa del Carmen sme sa zastavili v zálive Akumal, kde tí odvážnejší mali možnosť pomocou šnorchlov pozorovať v hlbinách morské korytnačky v ich prirodzenom prostredí. Večer sme strávili v príjemnej farebnej lokálnej reštaurácii, kde sme si vychutnávali špeciality mexickej kuchyne, v ktorej cítiť vplyv koloniálnych prisťahovalcov a indiánskej kultúry, a ktorá je zaradená do zoznamu nehmotných pamiatok UNESCO.

Ďalší deň sme navštívili “Cenotes” - zatopené prírodné jamy a jaskyne, ktoré ponúkajú jedinečný vizuálny zážitok a možnosť zaplávať si v krištáľovo čistej vode. Na polostrove Yucatán sa ich nachádza až sedemtisíc. V stredu ráno sme vyrazili na celodenný výlet do zábavného eko-archeologického parku Xcaret. Zážitkom bolo potápanie v lagúne, v podzemnej rieke, jaskyne, plávanie pri delfínoch a žralokoch, prechádzka po morskom dne, farma s exotickými vtákmi a motýľami, múzeum mexického umenia, nádherne vyzdobený cintorín, či akvárium s koralovým útesom. Na rôznych miestach parku sa počas dňa konali kultúrne predstavenia, ktoré znázorňovali majské alebo miestne rituály, ale tiež konská rodeo show. Celodenná zábava bola ukončená nádherným dvojhodinovým programom, ktorý odzrkadľoval históriu Mexika, majské športové hry a rituály, kolonizovanie európanmi, kristianizáciu kontinentu, mexickú revolúciu, ale predstavili nám tanečný a hudobný folklór rôznych štátov Mexika.

 

Karička na mayskom pódiu

Ďalšie ráno sme opustili Mayan Rivieru a presunuli sa do mesta Mérida, kde sme mali podľa plánu prvý krát vystúpiť s naším programom. Po ceste sme navštívili Kukulkanovu pyramídu v Chichen Itza. Mayská kultúra dýchala z každej strany a to dávalo impulz na predstavenie tej našej - slovenskej. A tak sa dievčatá pochytali do kruhu a na pôvodnom mayskom tanečnom pódiu predviedli ženskú karičku z východného Slovenska. Podobne tomu bolo aj po odchode od pyramíd v ďalšom cenote Yokdzonot, odkiaľ sa z 30-metrov hlbokej zatopenej  priepasti ozývali mužské raslavické spevy, ale predvedená bola opäť aj  karička, tentoraz v podaní akvabel z Ostrohy.

Večer sme dorazili do dvojmiliónového mesta Mérida. Vystúpenie sa z technických dôvodov zrušilo a tak sme mali čas na večernú obhliadku mesta, niektorí aj z koča konského záprahu. To už začala druhá časť zájazdu, ktorá pokračovala v štáte Campeche a rovnomennom pirátskom meste – rodisku nášho amiga Ferina. Na pláne bolo spoznať mesto, miestnu kultúru, okolité ekologické a archeologické zaujímavosti, ale aj stretnúť Ferinovu rodinu a samozrejme predstaviť miestnym kampečanom slovenský folklór. V predvečer víkendu sme sa ubytovali v hosteli v centre mesta obohnaného hradbami, ktoré v minulosti slúžili ako ochrana pred pirátmi. Počas týždňa sme priebežne brázdili ulicami mesta, ktoré bolo v roku 1999 zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. V koloniálnej ére bolo najdôležitejším prístavom na polostrove Yucatán, z ktorého sa vo veľkom vyvážalo najmä drevo, ktoré bolo používané na výrobu farbiva pre európske textilky.

 

Zem spieva z RTVS na mexickej farme

V sobotu ráno nás Ferino všetkých zobral k nemu na farmu. V rozostavanej haciende sme si mohli sami osekať palmové orechy a vypiť čerstvé kokosové mlieko , zajazdiť na koni a pochutnať si na tradičných tortilách, ktoré boli plnené rôznymi druhmi mäsa a omáčok.

V tom istom čase sa na Slovensku vysielala prvá časť novej folklórnej šou “Zem Spieva”, na ktorú sme veľmi čakali. Dôvodom bolo, že folklórny súbor Ostroha, ako jediný subjekt zo 63 súťažiacich vybratých z dvojtisícového kastingu, reprezentoval slovákov žijúcich v zahraničí. Reláciu sme si z archívu RTVS pozreli hneď, ako sme sa vrátili na hostel. Aj napriek tomu, že sme porotou neboli posunutí do semifinálového kola, sme veľmi vďační, že sme sa takéhoto projektu mohli zúčastniť a mali tak možnosť ukázať, že aj krajania vo svete su hrdí na svoje korene a chránia svoje kultúrne dedičstvo.

Édzna, v preklade “mesto Itzov”, je archeologické nálezisko vzdialené cca 45 kilometrov od Campeche. Tam sme sa vybrali ráno po noci pretancovanej v rytme cumbia. Kedže pracovníci predošlého majského mesta Chichen Itza rázne naznačili, že so slovenskou vlajkou sa nie je vhodné fotiť, tu sme si to vynahradili. Na tomto turistami nie veľmi navštevovanom mieste vznikli krásne fotky s oponou poskladanou z majských pyramíd.

Ďalsí deň bola naplánovaná obhliadka priestorov a doriešenie technických otázok v divadle, v ktorom sme sa o dva dni mali prezentovať, verejná skúška na námestí v centre mesta počas ktorej sme nepriamo pozývali na naše vystúpenie a podvečer prehliadka spojená s historickým výkladom v starobylom autobuse.  

 

Slovenský folklór očaril hľadisko v Calkini

Nasledujúce ráno sme cestovali za dobrodružstvom na rieke Champoton. Predtým sme navštívili nádhernú pláž Bahia de Tortugas, kde sme chytali bronz, užívali si slnečný deň na snehobielom piesku a v gýčovo azúrovom mori. Ešte predtým, ako zapadlo slnko, sme na dvoch člnoch vyrazili na širokú ale pokojnú rieku, ktorá v mestečku Champoton ústi do mora. Asi po hodine plavenia sa hore prúdom, za doprovodu gitary  a spevu, nás naši domáci sprievodcovia utíšili, vypli motory člnov a zrazu sa nám zdalo, že zastal čas a my  sme sa stali súčasťou natáčania dokumentárneho filmu. Všade naokolo nič len stromy, ktorých vetvy siahali po rieku. Zarastené brehy rieky, množstvo divých vtákov rôznych veľkostí a farieb, zvuky džungle. 

Dôvod, prečo sme tam išli bol však iný. A to pozorovať krokodíly v ich prirodzenom prostredí. Aj keď sú to predátori, tentokrát sme predátormi pre nich boli my. Len kde - tu sa ukázali. Malé červené oči, ktoré v šere odrážali svetlo baterky. Po prúde sme sa nechali unášať riekou, vychutnávali pokoj a nádhernú hviezdnu oblohu a občas upreli zrak k brehu rieky na miesto, ktoré nám osvetľoval náš sprievodca. Keď sme sa vrátili späť do Champoton,  bola už tma.

Ďalší deň sme mali generálku v divadle. Všetko dopadlo podľa predstáv. Zvukárka Esperanza pristupovala k práci veľmi profesionálne, aby sme sa čím skôr mohli vybrať na malé nákupy a podvečer presunúť do mestečka Calkini, kde sme mali naše prvé oficiálne vystúpenie pre verejnosť. Do sály s viac ako 300 miestami na sedenie sa už polhodinu pred vystúpenim začali zhromažďovať domáci, ktorí mali záujem o kultúru v podaní slovenského folklórneho súboru z Írska. Viac ako hodinové pásmo, ktoré začalo videoprezentáciou o Slovensku, bolo popretkávané tancami z Gemera, Parchovian, Telgártu, pestrou paletou piesní ženskej a mužskej speváckej skupiny a sólistami na fujare, koncovke aj drumbli, bolo ocenené veľkým potleskom. Pred odchodom do hotela sme sa ešte ocitli na narodeninovej oslave miestnych, kde hrala “ľudová hudba” Mariachi a my sme tak mohli aspoň trochu zakúsiť prirodzenú fiestu domáceho obyvateľstva.

 

Spontánnosť publika: "Viva Eslovaquia!"

V predvečer nášho posledného dňa v Campeche bolo naplánovane ďalšie, naše posledné vystúpenie pre širokú verejnosť, tentokrát v divadle “Juan de la Cabada”. Vonku pršalo a to nám vytváralo na čele vrásky. Keďže ako nám povedal Ferino,  “keď prší,  campechania nechodia vonku”. Naše obavy však boli neopodstatnené a divadlo pre viac ako 300 ľudí sa zaplnilo tak, že diváci sedeli aj na schodoch. Program, ktorý roztlieskal campechanov (v preklade šťastní ľudia), končil mexickou pesničkou “Cielito Lindo” a divadlom znelo “Viva Eslovaquia”. Vystúpenie bolo nádhernou euforickou, ale aj emocionálnou bodkou za našim pobytom v meste Campeche u nášho amiga Ferina.

Ďalšie ráno nás čakal 500-kilometrový presun do posledného mesta nášho pobytu - do známej turistickej destinácie - mesta Cancún. Cesta bola kľudná a prebiehala podľa plánu až do chvíle, kým jedno naše vozidlo nedostalo defekt. Diaľnice sú iné, ako ich poznáme z Európy, a do nabližšej dediny alebo mesta je to “trošku” ďalej. Našťastie sa neďaleko nachádzala nejaká firma. A aj keď nám vrátnik na otázku “do you speak English” odpovedal “solo Mayan”, veľmi rýchlo pochopil, že potrebujeme pomôcť.  Medzinárodným jazykom “rukami nohami” nám vysvetlil, že smerom, ktorým ideme, nebude ďalších 100 km nič a lepšie bude sa nám vrátiť do mesta Mérida a tam po dohovore s autopožičovňou kúpiť novú pneumatiku. V podstate to prebehlo veľmi rýchlo a v priebehu hodiny sme už opäť mierili smer Cancún.

Po polhodine cesty nám však auto začalo nepríjemne triasť a keď sme v spätnom zrkadle videli blikajúce auto, vedeli sme, že opäť niečo nie je v poriadku. Zastavili sme spolu na krajnici a olej kvapkajúci z ľavého zadného kolesa naznačoval problém. Miestny “randžero”, ktorý to mal na svojom pick-upe s vozíkom plne naloženým motorkami nasmerované priamo do Cancúnu, nám ponúkol odvoz batožiny a 3 osôb. A tak sme niektorí ďalších 200 kilometrov zažili “divokú jazdu - 80 km/h”, v ušiach zneli rytmy mexickej hudby a lámanou španielčinou sme čo-to každú polhodinku prehodili.

Nakoniec sme sa do Cancúnu všetci šťastne dostali. Dali sme si večeru pri lagúne, v ktorej sme krokodíla hladať nemuseli. On prišiel rovno k nám, k terase reštaurácie. Posledný deň bol nákupno-relaxačný a baliaci. Večer sme ešte z ľavého okna lietadla pozdravili vysvietenú Floridu a z pravého priťahujúcu Kubu. Ktovie, možno nabudúce.

Írsko nás vítalo tradične dažďom a chladom, ale naši slovenskí priatelia z Dublinu nás na letisku čakali s chlebom a soľou. Nie nadarmo sa hovorí “všade dobre, doma najlepšie”.

Nakoniec by sme chceli aj takto poďakovať najmä Ferinovi a jeho rodine za pozvanie, za čas , ktorý nám venoval a za to, že nám ukázal nádhernú krajinu s bohatou históriou, azúrovými plážami a veľmi milými ľuďmi. Veľvyslanectvu SR v Dubline, keďže bez nich by sme Amiga asi nestretli. Sekretariátu mesta Campeche za ponúknutú príležitosť predstaviť Folklórny súbor Ostroha a za ich hostenie počas posledných štyroch dní.

 

AJO GONŠENICA

Mexiko - Írska republika

FS OSTROHA                                                                                                               

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1692x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line