V Senci si dolnozemskí Slováci pripomenuli 70. výročie príchodu do Československa v rámci výmeny obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom 1947

hlavná foto
Trvanie: 30.09.2017
Miesto: Evanjelický chrám v Senci
Mesto/obec: Senec
Štát: Slovensko

Celý rok 2017 má pre Slovákov s koreňmi predkov na slovenskej Dolnej zemi v Maďarsku, ale aj z iných častí krajiny nášho južného suseda zvláštnu príchuť. Pred 70 rokmi sa totiž v rámci zmluvnej výmeny obyvateľstva medzi vtedajším Československom a Maďarskom viac ako 70-tisíc Slovákov, z rôznych príčin odmietajúcich maďarizačný nátlak a štátnymi úradmi Maďarska riadenú asimiláciu, dobrovoľne, mnohí s nadšením z očakávaní lepšej perspektívy vo vlasti ich predkov – na Slovensku, presťahovalo do miest a obcí Slovenska. Percentuálne najväčší odliv pôvodného obyvateľstva zaznamenal Pitvaroš, obec v juhovýchodnom Maďarsku, ležiaca na priamke medzi ďalšími dvoma významnými ohniskami slovenskosti v Maďarsku a Rumunsku – Slovenským Komlóšom a Nadlakom.

Keďže mnohí Pitvarošania, celé ich rozvetvené rodiny, sa usídlili v Senci a priľahlých menších mestečkách a obciach ( Galanta, Sládkovičovo, Veľké Úľany, Malá a Veľká Mača...), dodnes je komunita presídlencov z Pitvaroša, ale aj Nadlaku, Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby a ďalších prostredí, z ktorých sa tu Slováci ocitli a desaťročiami následne zžili ako významná a veľmi často z rôznych aspektov pôsobili a dodnes sú aktívni ako kľúčová sociálno-kultúrna a ekonomicko-spoločenská súčasť tunajšej society, životaschopnosťou svojich tvorivých kultúrno-duchovných a národno-občianskych ambícií iba potvrdzujú pozitíva dolnozemského fenoménu a naturelu v niekoľkých generáciách.

Časť z toho, čo zažili, prežili a stále si nosia v záhyboch ich duše, spomienkami, slovom i príbehmi v kontexte významu ich rozhodnutia spred 70 rokov navrátiť sa do domoviny predkov a prispieť tak aj k zveľaďovaniu slovenskosti v ich novej domovskej a skrze ich potomkov v materskej krajine - Slovensku, si slávnostne pripomenuli v sobotu 30. septembra 2017 v evanjelickom a. v. Chráme Božom v Senci.

V programe rezonoval nielen duchovný rozmer v sviatočnej kázni zborového farára Tibora Jančíka, ale aj odkaz a význam v historických posolstvách udalostí spred 70 rokov.  Ten pripomenul v príhovore Ľudo Pomichal z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aby po myšlienkach o ľudsko-emotívnom rozmere príbehov a osudov presídleneckých rodín, ako jeden z potomkov - presídlených Pitvarošanov, uviedol aj jednu z dvoch častí dokumentu s názvom Mať volá. Autorom a režisérom vzácneho dokumentu rozprávajúcom o súvislostiach odlúčenia slovenských rodín v Maďarsku dôsledkom výmeny obyvateľstva je Ján Fuzik, súčasný šéf hovorcov národnostných menšín v Maďarskom parlamente. Dokument nakrútil v roku 1996 v čase jeho reportérskeho pôsobenia vo verejnoprávnej Maďarskej televízii pre vysielanie v slovenskom jazyku v relácii Domovina.

Po zhliadnutí 30-minútových spomienok, rozhovorov a dobových záberov Slovákov z Pitvaroša, Slovenského Komlóša, Békešskej Čaby, ale aj Bukových hôr, z obce Nová Huta v oblasti Matry či z obcí Pilíšskeho regiónu, ktoré najmä u starších pamätníkov v kostole nostalgiou času zaslzili oko, sa prítomným prihovoril aj primátor mesta Senec Karol Kvál. Pripomenul, že presídlenci z Dolnej zeme a ich potomkovia majú byť na čo hrdí, ich prítomnosť i činy v známom kúpeľnom meste po desaťročia cítiť na každom kroku, pričom neopomenul ani fakt, že aj v ňom sa vďaka matkinmu  pitvarošskému pôvodu zapísala "presídlenecká stopa" . Práve nej sa veľkou vďakou venoval vo svojom prívete profesor Dušan Ondrejovič, ktorý dlhých 43 rokov pôsobil (ako v poradí druhý farár v histórii zboru po prof. Júliusovi Jankovi) oddane v napĺňaní svojho duchovného posolstva evanjelikom augsburského vyznania v Senci.

Michal Kožuch, presbyter Evanjelického a. v. cirkevného zboru v Senci, následne v názornom dokumentačno-obrazovom exkurze poukázal na kľúčové dáta a okamihy zrodu evanjelického cirkevného zboru v Senci. Pôsobivo pritom prezentoval  aj najdôležitejšiu súčasť jeho vývoja - výstavbu Božieho Chrámu, ktorý aj vďaka húževnatosti presídlených Slovákov z Dolnej zeme vysvätili v roku 1952. Dodnes spolčuje počas služieb Božích a ďalších cirkevných sviatostí tunajších evanjelikov, ktorých je v súčasnosti v zbore v Senci a okolí vrátane fílií okolo 1100. Program osláv v Božom Chráme vyvrcholil spontánnou piesňou Hrad prepevný je Pán Boh náš - hymnou evanjelikov augsburského vyznania, ktorá obzvlášť sugestívne pôsobila práve v čase, keď si 31. októbra 2017 pripomenie evanjelická pospolitosť na celom svete 500. výročie Lutherovej reformácie.

Oslavy 70. výročia vzniku samostatného evanjelického a. v. cirkevného zboru Senec a pripomienku 70. výročia presídlenia Slovákov z Dolnej zeme organizovali v Senci spoločným úsilím Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Senci a Miestny odbor Matice slovenskej v Senci. Miestni matičiari v popoludňajšej časti programu pozývali do spoločenskej sály Montostroja, kde sa odvíjal spoločensko-kultúrny program, v rámci ktorého vystúpil Folklórny súbor Konopa a Detský folklórny súbor Matičiarik z Nových Zámkov.

ĽUDO POMICHAL

 

K  UDALOSTIAM  SPRED 70 ROKOV

 

Z publikácie Pitvaroš a Pitvarošania (Michal Kožuch, Juraj Majo, 2008):

"Na jar 1947 pripomínal Pitvaroš úľ pred vyrojením. Všetci boli pripravení. Piatok 11. apríla, v skorých ranných hodinách, dorazili na Pitvaroš autá československej armády a začalo sa sťahovanie. Prvý transport Slovákov z Maďarska išiel z Pitvaroša a z Nyíregyházi. Presídlenie a reakcie presídlencov na túto nevšednú historickú udalosť zachytával týždenník Sloboda. Noviny vydával v Budapešti Antifašistický front Slovanov (AFS) od roku 1945 do roku 1948. V novinách zároveň vychádzali zoznamy presídlených občanov, po obciach, do Československa.

Slobode opísal predseda krajinského výboru AFS Pavel Ondrus svoje nadšenie z presídlenia: „Ráno o pol šiestej hodine autá prebiehali pitvarošskými ulicami. Oči sa nám zarosili od radosti, keď sme počuli hluk áut. Vence sa vijú. Každá rodina si ozdobuje svoje auto. Vlak celý je zdobený kvetmi. A ešte sa dobre ani nezvečerilo, keď 11. apríla večer o pol deviatej hodine prvý transport bol hotový. Pri dobrej vôli a vzájomnej pomoci vlak bol naložený už o 10. hodine predpoludním. Veď Pitvaroš už dva roky čakal na svojich batožinách. Čakal a sa aj dočkal. No, čo nám pán prezident Dr. Beneš prisľúbil, že budeme najprv my, Pitvarošania presídlení, to sa aj stane. S tými autami je v Pitvaroši taký ruch ako v Budapešti na hlavnom námestí.

Komisia chodí z domu do domu, odoberá majetky a odovzdáva ich maďarskému štátu. Chlapi pracujú. Jeden zaklincuje bedňu, druhý zase pomáha pri balení a tretí nakladá na auto. Na stanici sa nakladá do vagónov. V chotári, na poli nikto nepracuje. Ešte len ani tí, ktorí sa nepresídľujú. Prišli domov a dívajú sa, neviem s akým pocitom, na našu radosť. Domy zostávajú prázdne. So všetkým sa odchádza. Nezostanú tu ani kone, ani kravy. Nesieme sebou aj ošípané, hydinu, kozy a ovce. Všetko sa nakladá do vagónov. Vypadá to ako za časoch Noáha, keď si všetko čo mal, dal do korába bezpečnosti. Do domov, z ktorých odišli presídlenci, nikto nesmie ísť. Sú prázdne a dáva na ne pozor miestna polícia."

Vojenské nákladné autá s československými vojakmi odvážali od rána hnuteľný majetok (vrecia, drevo, nábytok, duchny, lády) na železničnú stanicu. Tam už stála pripravená vlaková súprava s nákladnými vozňami. Každá rodina dostala niekoľko označených vagónov podľa množstva hnuteľného majetku. Vo vozni boli spolu rodinní príslušníci a nábytok. Statok bol v osobitných vozňoch. Zvieratá boli medzi sebou oddelené. Niektoré rodiny dostali viac vozňov, podľa množstva majetku. 

Ľudia nastupovali do vagónov poobede. Na spomienku sa odfotografovali pred svojim domom a s hrobmi príbuzných na cintoríne, aby si do nového domova odniesli pamiatku na rodnú obec. Rozlúčili sa s rodinou, ktorá zostávala, so susedmi a známymi. Lúčenie nebolo ľahké. Trhali sa rodiny, tiekli slzy. Slzy bolesti, ale i slzy radosti a veľké očakávania. Nebolo to tak dávno, pred viac ako storočím, čo 175 rodín nadlackých želiarov opustilo domy v Nadlaku a vydalo sa na Pitvarošskú pustatinu. I tu veľa domov ostalo prázdnych. Odišli bratia, sestry, rodičia, alebo synovia a či dcéry. Piatok podvečer sa vlak pohol, nikto nespieval. 

Na druhý deň vypravili z pitvarošskej stanice ďalší transport. Celá časť odchádzajúca na Slovensko prišla asi v 20 transportoch. Každá súprava sa skladala s približne 50 železničných vagónov, v ktorých si presídlenci viezli nábytok a zvieratá na Slovensko. Prvý transport nebol taký dlhý ako ostatné. Jeden transport predstavoval približne sto osôb. Vo vagónoch jedli i spali. Sedeli na slamníkoch. Po ceste mali niekoľko zastávok, počas ktorých im nosili k vagónom vodu na pitie, pre statok i na umývanie. O starých a chorých sa starali sestry z Červeného kríža, ktoré s nimi cestovali. Cesta trvala tri dni.

 

X                             X                               X

 

Z publikácie Pitvaroš a Pitvarošania (Michal Kožuch, Juraj Majo, 2008):

"Posledná vlaková súprava opustila pitvarošskú železničnú stanicu 14. mája 1947 o druhej hodine v noci. Odišli aj československé nákladné autá poskytnuté k presídľovacej akcii. Obec opustilo 655 rodín, spolu 2 442 osôb. Vyprázdnilo sa 360 domov. Spolu s nimi odviezli 150 koní, 629 hovädzieho dobytka, 3 000 ošípaných, 212 oviec a kôz, 8 219 kačíc a husí, ďalej dve mláťačky, 176 pluhov, 151 brán, 29 sejačiek, 152 vozov a 2 traktory (Bernula, 2000). V Československu Pitvarošanov usadili do šiestich obcí: Veľké Úľany Sládkovičovo, Senec, Reca, Malá Mača a Veľká Mača. Z Pitvaroša odišlo 75 percent obyvateľov. Zostalo okolo 200 rodín."

 

X                         X                           X

 

Z publikácie Náš kalendár 2017, autor Michal Lásik, pedagóg a významný slovenský aktivista a spolkový pracovník v Békešskej Čabe - z článku Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom (1946-1948):

"Z pôvodne prihlásených 95 tisíc občanov sa z Maďarska presídlilo na Slovensko 73 273 Slovákov. Boli také lokality, najmä v Békešskej a Čanádskej župe, odkiaľ sa presťahovalo 30-80 percent slovenských obyvateľov. Výmena obyvateľstva vyostrila národnostné protiklady, mala vážne morálne následky. Rozdelila rodiny, vyostrila protiklady medzi odchádzajúcimi a zostávajúcimi.

Nasledovali ťažké roky spolužitia pôvodného slovenského obyvateľstva, ktoré zostalo v Maďarsku, a sem vysídlených Maďarov väčšinou katolíckeho vierovyznania, ktorí sa z číročistých maďarských lokalít Slovenska dostali do Slovákmi obývaných obcí v Maďarsku, prevažne do evanjelického prostredia.

Aj väčšina Slovákov z Maďarska sa dostala do maďarských, prevažne katolíckych dedín na Žitnom ostrove, kde si príslušníci staršej generácie osvojili maďarský jazyk. Pre svoju archaickú slovenčinu sa často stretávali s pohŕdaním tamojšieho slovenského obyvateľstva. S procesom presídlenia sa nevyhnutne spájal neodvratný rozklad, uvoľnenie etnicky - i napriek silnej asimilácii - ešte pomerne uzavretých spoločenstiev, diaspór, ktoré mali dvestoročné tradície. Tieto komunity opustila uvedomelejšia slovenská inteligencia a najslovenskejšie spoločenské vrstvy. Šance prežitia Slovákov, ktorí zostali v Maďarsku, sa veľmi obmedzili."

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 1129x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line