Básnik Gregor Papuček: 80 rokov pevca pilíšskeho ducha a nezlomnej slovenskosti v Maďarsku. Blahoželáme!

hlavná foto
Trvanie: 24.06.2018
Miesto: Jubileum Gregora Papučka
Mesto/obec: Bratislava - Budapešť
Štát: Slovensko - Maďarsko

„Keby nebol, museli by sme ho vymyslieť” - Gregorovi Papučkovi (iba napoly) žartovne sa neraz týmito slovami zmieňujú nielen jeho priaznivci či priatelia, ale aj tí, ktorí by ho radi neuznávali, ktorí s nim v mnohých zásadných otázkach nesúhlasia, ktorým svojou vraj „prehnanou zanietenosťou za slovenskú vec” neraz takpovediac lezie na nervy či pľuje do polievočky. Netreba byť prorokom k tomu, aby človek predpovedal, že ak sa raz napíšu najnovšie (kultúrne) dejiny Slovákov v Maďarsku, z konca 20. storočia nijako nebude možné vynechať všestrannú osobnosť, život a dielo Gregora Papučka. Na tomto mieste nám, pravda, ide v prvom rade o popredného básnika, z hľadiska súčasných potrieb Slovákov v Maďarsku je však aspoň tak dôležitá jeho - pre mnohých tak nebezpečná - publicistická tvorba, a to sme ešte ani nenaznačili, že táto vedúca osobnosť literárneho života a zároveň známy verejný činiteľ našej Slovače je i významným prekladateľom, redaktorom, zberateľom ľudových piesní a bádateľom histórie (najmä pilíšskych Slovákov)."

Týmito slovami publicistu, fotografa a rovnako básnika Imrich Fuhla, ktoré vyriekol kedysi pred 17 rokmi v Nitre  - keďže príhodnejšie  a výstižnejšie mi nenapadá ako vylúpnuť jadrnú podstatu výnimočnosti Gregora Papučka, úprimne rád uvádzam myšlienky, útržky, skice a obrysy k portrétu jednej z kľúčových osobností spomedzi našich Slovákov v Maďarsku v prieniku dvoch storočí. Pretože Gregor Papuček, rodák  z Mlynkov žijúci v Budapešti, ktorý sa v nedeľu 24. júna 2018 dožíva nádhernej osemdesiatky, k nim nespochybniteľne až podčiarknuto patrí. A tak aj preto (avšak nielen iba preto) si na tomto mieste dovolím oslávencovi za seba i mnohých našich krajanov, ktorým záleží na zveľaďovaní našej slovenskej reči, literatúry a kultúry ducha slovenskosti v celom slovenskom svete, aj touto cestou zavinšovať:

 

Vážený jubilant,

vzácny pán Papuček,

milý Gregor,

prijmite v  predvečer Vašich osemdesiatin odo mňa úprimné želanie k Vášmu krásnemu životnému jubileu. Veľmi rád sa pripájam ku gratulantom, ktorí Vám v týchto dňoch prajú priehrštia zdravia, espritu a energie do Vašej ďalšej neúnavnej, obdivuhodnej a príkladnej húževnatosti, vytrvalosti a odhodlania ku všetkému, čím sa váhou svojej osobnosti, láskyplnosti k priateľom a umeniu dotiahnuť užitočné a pre Slovákov v Maďarsku potrebné veci v ich národnom živote do konca, dokážete vo Vašej literárnej a publicistickej tvorbe zasadiť.

Zároveň si dovoľujem vysloviť obdiv k Vášmu presvedčivému vzťahu k rodnej obci, k Mlynkom  i celému kraju pod Pilíšom, ktorý tak nádherne zvučí vo Vašich básňach, veršoch i spomienkach. Sme radi, aj my na Slovensku, že môžeme byť pyšní a hrdí na korene našich predkov na Dolnej zemi v niekdajšom Uhorsku aj vďaka takým zapáleným Slovákom – vlastencom a slovenským patriotom v Maďarsku, akým ste aj Vy.

K jubilujúcemu „mnoga ljeta“ mi dovoľte popriať Vám ešte veľa-veľa rokov plných tvorivých literárnych počinov, úsmevov, spokojnosti v rodine, príjemných zážitkov s priateľmi a ľuďmi, ktorých máte radi a ktorí aj Vás láskou a pozornosťou zahŕňajú. Pravdaže, to všetko a ešte viac Vám zo srdca žičím v pevnom zdraví, vnútornej pohode a radosti z každučkého dňa!

                                           Srdečne a s úctou

                                                                                                Ľudo Pomichal

 

 

X                               X                            X

 

A teraz už dajme priestor myšlienkam, pohnútkam i šacovaniu slovenských súvislostí v Maďarsku tak, ako ich vedno s Gregorom Papučkom zosnoval a na publicistickom portáli OSLOVMA.HU šíri mlynský spolurodák jubilanta Imrich Fuhl.  Časť interview s G. Papučkom v ročenke Slovákov v Maďarsku NÁŠ KALENDÁR 2018:

- Pán kolega od pera, blíži sa tvoje okrúhle životné jubileum, úctyhodná osemdesiatka, ktorá (spolu s nami) ťa dozaista núti k zamysleniu sa a bilancovaniu, no zrejme aj k plánovaniu. Ako prežívaš toto obdobie?

- Som ako ten sedliak, ktorý keď pohnojil, pooral a zdravým zrnom zasial svoju roľu, vášnivo sleduje počasie, či bude dostatok dažďa, netrpezlivo skúma, či mu zrno vzíde, pokúša sa odhadnúť, akú asi bude mať úrodu. Žiaľ, počasie tu nebolo žičlivé. Väčšina zrniek (Veronka Halušková, Gabriel Kara, Tünde Anika Erdősiová a mnohí ďalší) po nádejnom vzklíčení následkom nepriaznivého počasia zvädla. Dozrelo nám iba jedno z nich (Imro Fuhl). Naša pôda nám postupne vyschýna, tvrdne. Bolo by veľmi potrebné zastaviť tento nepriaznivý trend a skvalitniť naše podmienky, lebo na betóne ani tráva nerastie.
Plány? Syn ma nahovára, aby som vydal knižne svoje spomienky, ktorými som ho občas pobavil a zrejme sa mu páčili. Je tej mienky, že by sa oplatilo zachovať ich písomne. Možno z toho aj voľačo bude. Ale môžem ti prezradiť, že mám takmer hotové rukopisy, ktoré by som v blízkej budúcnosti rád vydal. Sú to Györgyom Faludym prebásnené balady Françoisa Villona, ktoré som preložil do slovenčiny. Niektoré z nich už boli uverejnené v Ľudových novinách aj na Slovensku, v časopise Alfreda Nicholsona Renesancia. Mám pozbieraný celý rad pilíšskych anekdot, ktoré by som chcel ešte doplniť. Teda nenudím sa, mám čo robiť, a robím to v nádeji, že to má zmysel. Chvála a vďaka Spoločnosti SlovakUm aj v týchto dňoch mi vo vydavateľstve Croatica vyšla zbierka básní Hviezdne nebesá.

- Básnik, publicista, prekladateľ, miestny historik, verejný činiteľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku a mohli by sme pokračovať, čím všetkým si sa stal. Náhodou, alebo plánovane?

- Narodil som sa v slovenskej rodine, v slovenskej dedine (Pleš - Pilíš - Mlynky - Sancta crux - Pilisszentkereszt), v slovenskom kraji: pod horou Pleš. Z toho vyplýva, že u mňa: „... nebude z vtáka madár. Keď som mal matku Slovenku a otca jak hrom Slováka, ja nemôžem byť Maďar.“ Viem dobre po maďarsky, ale slovenská reč je mojím osudom. Viedla ma celým životom. Tento osud som si nie ja naplánoval a nebola to ani náhoda. Tak isto by som žil, aj keby som sa znovu narodil. Najviac ma teší, že vždy som dokázal ostať tým, kým som sa narodil, nikoho som nesklamal, ani seba samého. Narodil som sa a aj som ostal Slovákom, uchránil a zdokonalil som si znalosť svojej slovenskej reči a mal som z toho dokonca len výhody.

- Pracoval si ako dôstojník, podplukovník maďarskej armády. Bola to zrejme výhoda, že ako pomerne mladý si mohol v roku 1993 odísť do dôchodku, veď potom si sa ešte intenzívnejšie venoval svojim tvorivým aktivitám.

- Hneď v prvom samostatnom zväzku básní som napísal Vyznanie: „Rodičia slovenskí mi život dali, a on ma zlákal sudbou vojenskou...“ Vojakom z povolania som sa stal zhodou okolností, ktoré súviseli so skutočnosťou, že som študoval v čabianskom slovenskom gymnáziu. Po maturite som pokračoval v štúdiu na vojenskej vysokej škole v Budapešti. Po jej úspešnom absolvovaní som ako poručík začal pracovať vo Vacove. Keďže som dobre ovládal slovenčinu, hravo som sa dokázal dorozumieť aj s Čechom, Poliakom, Rusom... Čoskoro si to všimli moji nadriadení a urobili zo mňa tlmočníka. Tak som s nimi pochodil Bratislavu, Prahu, Varšavu, Moskvu, Sofiu, dokonca v Petrohrade som pracoval 30 mesiacov a lepšie som už poznal mesto na Neve než Budapešť. Skutočne som mal výhody, a to všetko vďaka tomu, že som ovládal slovenčinu, reč takú blízku ostatným slovanským jazykom, ktorú práve preto občas nazývajú aj „esperantom slovanských jazykov“. Ovládal som ju a nezriekol som sa jej ako mnohí iní.

- Ľubomír Feldek už v roku 1981 nastolil básnickú otázku, že reč, v ktorej a o ktorej píšeš, je slovenská, ale či nie je náhodou naliehavosť tvojej výpovede rodu maďarského? Spolu s ním myslíme na tvoju osudovú spätosť, hlboký vzťah k materinskej reči. Naozaj, nemáš to vlastne od Maďarov?

- Ľubomír Feldek toho času prejavil záujem o moje básne a vydal mi v Bratislave zbierku Ako mám ďalej žiť (1983). Ešte skôr v časopise Romboid č. 8/1981 na s. 60 uverejnil článok Poďakovanie Gregorovi Papučkovi, z ktorého uvedená otázka pochádza. Slovák žijúci v Maďarsku deň čo deň vidí, ako vehementne si Maďari chránia svoj jazyk a využívajú k tomu najrôznejšie spôsoby, ako bojujú za to, aby si ho zachránili aj maďarské menšiny v susedných štátoch. Nemohlo ma to neovplyvniť. Aj my máme svoj materinský jazyk, je to naša ľubozvučná slovenčina, ktorou sa dohovoríme od západných Čiech až po Vladivostok a od Severného mora až po Jadran, prakticky vo všetkých slovanských krajinách! Je to nielen pekný, ale aj veľmi vzácny a užitočný jazyk. My, Slováci, máme teda prečo chrániť si a zachovať reč našich predkov! A maďarský vzor nás v tom len posilňuje. Aj mne sa zdá, že je to u mňa aj rodu maďarského. Ale dôraz kladiem na tú nespornú skutočnosť, že je vlastným záujmom každého Slováka zachovať si a zachrániť si svoj/náš osožný a ľubozvučný jazyk!

...

 

CELÉ  INTERVIEW  IMRICHA FUHLA  

S JUBILUJÚCIM GREGOROM PAPUČKOM

NA PUBLICISTICKOM  PORTÁLI  OSLOVMA.HU:

http://www.oslovma.hu/index.php/hu/kultura/155-kultura1-kultura1/1042-o-pevnch-koreoch-ivch-vhonkoch-a-umierani-slov

 

KTO JE GREGOR PAPUČEK

Básnik, publicista, prekladateľ, organizátor slovenského literárneho života v Maďarsku Gregor Papuček je čestným členom Spolku slovenských spisovateľov, členom Maďarského zväzu spisovateľov v Budapešti a nositeľom Radu Bieleho dvojkríža II. triedy udeľovaného prezidentom SR.

Narodil sa v Mlynkoch (Pilisszentkereszt) 24. júna 1938. Základné vzdelanie získal v budapeštianskej slovenskej škole. Maturoval v roku 1958 na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe. Potom študoval v Budapešti na vojenskej vysokej škole, kde bol v roku 1961 vyradený v hodnosti poručíka. Už ako dôstojník študoval slovenčinu na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti, diplom získal v roku 1984. Ako dôstojník spojovacej služby slúžil vo Vacove, od roku 1978 ako tlmočník a prekladateľ v Budapešti. V roku 1993 odišiel do dôchodku ako podplukovník.

Básne začal písať už v základnej škole (1949). Uverejňoval ich v Našej slobode, neskôr v Ľudových novinách. V roku 1958 získal 2. cenu v literárnej súťaži DZSM. V roku 1975 sa zaradil do prúdu literárneho života Slovákov v Maďarsku. Bol nielen tvorcom, ale aj mnohostranným organizátorom nášho literárneho života.

Najvýznamnejšie diela autora: básnické zbierky Pilíšske ozveny (1982), Ako mám ďalej žiť (1983), Tvrdé hrudy (1988), Dozvuky (1994), Nezabúdaj (1998), Dvomi chodníčkami (2002), Na tom našom nátoni (2009), Úsmevné epitafy (2010), Jesenná (2015), Hviezdne nebesá (2017); básne pre deti: Hrajme sa (1990), Konvalinky 2003); zbierka zhudobnených básní pre deti Zaspievajme si! (2004) a CD s nahrávkou zhudobnených básní pre deti Zaspievajme si s Debničkou (2007), preklad detských básní Sándora Weöresa Keby svet bol drozdom (1997); monografia Mlynky a okolie (2000), Bibliografia beletristických publikácií slovenských spisovateľov v Maďarsku (2002).

 

Na titulnej fotografii:

Jubilant Gregor Papuček (vľavo) spoločne s Imrichom Fuhlom počas medzinárodného knižného veľtrhu Bibliotéka 2017 v Bratislave.

Na snímkach vo fotogalérii:

Okamihy s Gregorom Papučkom a krajanmi z Maďarska počas veľtrhu Bibliotéka v bratislavskej Inchebe na jeseň 2017:

Gregor Papuček v publiku spoločne s významnými predstaviteľmi z prostredí literárno-kultúrnej slovenskej Dolnej zeme (zľava): Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Pavel Hlásnik, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Martin Prebudila, spisovateľ, publicista a režisér zo Srbska, Ivan Miroslav Ambuš, poet a predseda Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, Patrik Šenkár, slovenský literárny vedec a kritik z Maďarska, vzadu Slavomír Ondrejovič, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave.

Gregor Papuček uviedol do života novú knihu Kataríny Királyovej, riaditeľky Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, s názvom "F kestúckem šírem poli..."

Recenzentom novej básnickej zbierky Gregora Papučka Hviezdne nebesá bol Imrich Fuhl.

Keď sa slova ujme Imrich Fuhl, publikum obyčajne ožíva: zľava Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci, Alžbeta Hollerová Račková a Ivan Miroslav Ambruš.

V publiku počas krstu novej zbierky Gregora Papučka boli aj významní krajanskí odborníci z oblasti kultúrneho výskumu, literárnej vedy a literáti  z Maďarska (zľava): Alžbeta Uhrinová , výskumná pracovníčka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku,  József  Demmel, spisovateľ - maďarský autor o slovenských témach v Maďarsku, a  Tünde Tušková, riaditeľka Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe.

Novú knihu Gregora Papučka v prítomnosti moderátorky Márie Kataríny Hrkľovej pokrstil literárny vedec Patrik Šenkár.

 

FOTO:  ĽUDO POMICHAL

Fotogaléria

Počet zobrazení: 627x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line