Ako sa Jača chystala na Deň Slovákov v Maďarsku: Všetko sa dá, len treba chcieť!

hlavná foto
Trvanie: 05.07.2019
Miesto: Deň Slovákov v Maďarsku - Ľudové noviny
Mesto/obec: Jača - Budapešť
Štát: Maďarsko

Sviatočný Deň Slovákov v Maďarsku, ktorý sa na počesť sv. Cyrila a sv. Metoda, uskutočnil v kresťanskom duchu v sobotu 6. júla v Jači, už patrí minulosti. Obec v južnej časti Severného stredohoria rozprestierajúca sa v údolí rieky Galgy a v súčasnosti počítajúca 1435 duší, bude po víkende žiť zasa svojím obvyklým pulzom. Je však zaujímavé, ako sa chystala na najväčšie a aj najreprezentatívnejšie podujatie Slovače v Maďarsku. Toto svedectvo podal pred sviatočnou sobotou v týždenníku Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY redaktor a reportér Atila Rusnák.

Na sériu programov Dňa Slovákov v Maďarsku sa horlivo pripravujú nielen obyvatelia, ale aj zo všetkých Slovákmi obývaných miest a obcí v krajine. My sme sa z redakcie vybrali zmapovať terén, teda oprášiť minulosť a priblížiť súčasnosť koncom 17. storočia znovuosídlenej obce, kde sa aj dnes s hrdosťou spomína na majiteľov kaštieľa Prónayovcov, pochádzajúcich zo Zvolenskej stolice, z Blatnice. Netušili sme, koľko zaujímavostí sa dozvieme počas našej návštevy. Len na okraj pripomíname, že v Jači pôsobili napríklad farár a superintendant Michal Pohl, aj Krištof Lyci, farár, spisovateľ a zakladateľ Učenej spoločnosti banského okolia Bohuslav Tablic, farár a vychovávateľ Ondrej Vengerický či učiteľ Jozef Alexa. Týmto však náš zoznam pozoruhodností nie je vyčerpaný.

 

„Keď bude stáť Boží dom,

v ňom bude sily postaviť náš“

Táto veta sa uvádza na internetovej stránke evanjelickej cirkvi v súvislosti s Jačou, lebo podľa povery obyvatelia po usadení v polovici 17. storočia najprv postavili kostol z vaľku a až potom sa pustili do svojich obydlí. Po niekoľkých rokoch boží chrám prestavali na drevený. Až Prónayho rodina sa rozhodla pre kamennú konštrukciu. Nemala však ľahkú úlohu, od vrchnosti nedostala stavebné povolenie, presne jej vymedzila veľkosť evanjelického kostola, ktorý nemohol mať vežu, zvon ani organ, a staviteľ musel postaviť aj katolícky kostol, napriek tomu, že v Jači nebývali ľudia takého vierovyznania. Naostatok oba vysvätili prvú novembrovú nedeľu roku 1752.

Prvá moja cesta s predsedníčkou miestnej štvorčlennej slovenskej samosprávy Zuzanou Irenou Bágyonovou, v tomto prípade však v úlohe sprievodkyne, viedla na miestnu evanjelickú faru, k 26. farárovi pôsobiacemu v Jači Ádámovi Mekisovi. „Po ordinácii vtedajší biskup Zoltán Káldy si povedal, že bude osožné pre veriacich, keď zo slovenskej cirkevnej obce v Békešskej Čabe sa dostanem do podobnej. Hneď som si s miestnymi našiel spoločnú reč, poznal som slovenské duchovné piesne, 20 rokov každú nedeľu sme mali slovenské bohoslužby. Ja som kázal síce po maďarsky, ale ostatné časti prebiehali v slovenčine,“ povedal Á. Mekis, ktorý už 35 rokov vykonáva služby božie v obci, kde sa k slovenskej národnosti podľa posledného sčítania obyvateľstva hlásilo 122 ľudí.

Týždenné slovenské bohoslužby sa však postupom času zredukovali na mesačné, potom len na väčšie sviatky a 10 rokov sa konajú sporadicky, väčšinou pri národnostných podujatiach. Dôvodom podľa farára bolo vymretie staršej generácie ovládajúcej jazyk svojich predkov ako aj prirodzená asimilácia obyvateľstva. Á. Mekis prežitie slovenskej národnosti v Maďarsku vidí v prvom rade v kultúre, hudbe, gastronómii, či udržiavaní zvykov. Hostiteľ sa pochválil, že približne pred 30 rokmi založená spevácka skupina Jačianskeho evanjelického cirkevného zboru má v repertoári veľa slovenských duchovných piesní a na ekumenickej pobožnosti počas Dňa Slovákov v Maďarsku niekoľko z nich aj zaspieva.

Jednou z najkrajších dominánt obce by mohol byť Prónayho kaštieľ, ktorý chátra približne pol storočia. Á. Mekisspomenul, že Evanjelická cirkev istý čas vedie rokovania s maďarskou vládou, ktorá je vlastníkom budovy a pozemku, o poskytnutí možnosti na zriadenie celoštátnych táborov pre nadaných žiakov, lebo jej priestory sú ideálne na ďalšie vzdelávanie až 70 detí.

 

Oblastný dom - pýcha Jačanov

Ďalšou našou zastávkou bola obecná samospráva, ktorá je správcom Oblastného domu. Tu 6. júla záujemcovia môžu vyskúšať maľovanie na sklo s insitnou maliarkou Monikou Berényiovou Lamiovou, ako aj maľovanie tanierov, či vyšívanie.

Budovu s veľkým dvorom a hospodárskymi stavbami sa nám podarilo kúpiť asi pred štyrmi rokmi. Samotný sedliacky dom má okolo 200 rokov, a v tejto kategórii je hádam najstarší v Jači. Má zachovalé všetky štýlové prvky, ktoré by sme chceli aj naďalej udržať, aj interiér plánujeme zariadiť tak, aby odzrkadľoval zvyky a niekdajší život predkov. Všetky vystavené predmety pochádzajú od obyvateľov. Momentálne pod dohľadom odborníka prebieha ich inventarizácia. Zatiaľ máme spísaných okolo 220 predmetov,” povedal starosta Jače Rezső Szekeres, ktorý 13 rokov zastupuje záujmy miestnych. Prednosta obce sa podelil aj o to, že v obci sú dve národnostné samosprávy, s ktorými veľmi dobre spolupracujú, okrem iného im zabezpečujú úradné miestnosti.

Spolu s nimi 27. júla 2019 chystá obecná samospráva usporiadať Chamuľový festival, ktorý, s menšou prestávkou, organizuje od roku 2007. Tu sa nám podarilo odhaliť ďalšiu zaujímavosť, totižto v parku kaštieľa, kde sa uskutočňujú všetky väčšie podujatia, stojí najstarší strom obce. „V parku 279-ročného Prónayho kaštieľa rástli ginko dvojlaločné a dub. Ten sa počas búrky tak poškodil, že sme ho vyťali a poverili sme pišpeckého drevorezbára Lászlóa Koltaiho, aby z kmeňa, ktorý mal priemer 170 cm, vyrezal súsošie na 500-ročné jubileum reformácie. Odhalili sme ho v roku 2017 pri evanjelickom kostole. Dvojica sôch bola vyrezaná na pamiatku nemeckých reformátorov Philippa Melanchthona a Martina Luthera, súsošie na počesť AlexandraGabriela a Dezidera Prónayovcov,” povedal starosta obce, ktorá bola vďaka Prónayovcom v druhej vlne zaľudnená obyvateľmi zo Zvolenskej stolice a z Hontu.

 

Školstvo v ohrození?

Napriek tomu, že ústredné štatistické údaje z posledného sčítania obyvateľstva, aj zo slovenského národnostného hľadiska, sú pomerne upokojujúce, R. Szekeres veľmi otvorene hovoril aj o obavách v oblasti školstva. Podľa neho na svedomí ho má demografická vlna, ktorá spôsobuje, že sa rodí málo detí.

Starosta obce Jača verí, že vďaka štátnym dotáciám na podporu rodiny sa mnohí rozhodnú žiť na vidieku. Čo sa týka povinnej dochádzky o niečo lepšie je na tom miestna Materská škola Púpava s jej vedúcou Katarínou Blaskovou, kde sa slovenčina ešte vyučuje cez riekanky, verše a rozličné hrové pesničky. Navštevuje ju 35 detí v dvoch skupinách. Podľa R. Szekeresa do Základnej školy Sándora Petőfiho počas školského roka denne dochádzalo približne 65 žiakov. Vzhľadom na to, že výchovno-vzdelávaciu inštitúciu prevádzkuje Centrum pre správu inštitúcií, domnieva sa, že pri takomto malom počte je v ohrození vyšší stupeň alebo celá škola. Pomocnú ruku nemôže podať ani miestna slovenská samospráva, lebo už dlhé roky sa tu slovenčina nevyučuje. Nič však nie je stratené. Nová riaditeľka Gyöngyi Korenová Turánová je otvorená spolupráci, podobne ako aj Z. I. Bágyonová.

 

Kaštieľ, kroje, tradície

Hlavným dejiskom Dňa Slovákov v Maďarsku bude dvor kaštieľa. Okrem ľudovoumeleckej a gastronomickej prezentácie regionálnych kultúrnych stredísk Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku (ÚKSM) na veľkom javisku sa účastníci môžu tešiť veľkolepému galaprogramu s názvom „F tom jačianskom kostolíku“, ako aj prehliadke krojov z povodia Galgy. Keďže sme si chceli pozrieť každú pamätihodnosť, bolo by hriechom vynechať Oblastný dom.

Neoľutovali sme naše rozhodnutie, lebo v bráne nás čakali dve stále aktívne členky miestneho folklórneho zboru. Hneď sme sa spýtali na ich nádherné kroje. Odev evanjelikov sa prispôsoboval aktuálnym cirkevným sviatkom, liturgickým farbám. „Kresťanský rok sa pre nás začínal adventom a až po Vianoce sme chodievali v tmavých, ale vzorkovaných šatách. Na Štedrý večer sme si už dovolili svetlejšie, biele, červené, modré ale aj ružové,“ prezradila Zuzana Sinková Benyová, pričom podotkla, že „bársoví“ a súkenný vyšívaný ručník si dali ušiť v Mezőkövesde a preto sa považovali za veľmi vzácne.

Od Vianoc až po pôst boli zastúpené všetky farby. Od začiatku najväčšieho evanjelického sviatku sme nosili čierne šaty až po Veľký piatok. Na Veľkonočnú nedeľu sme si už dovolili aj modré a zelené. Na Turíce sme sa obliekali do farieb, v akých bol vyzdobený oltár. V letnom období sme chodili v košeliach, prusliakoch, staršie ženy s výšivkami bohato zdobených blúzkach,“ doplnila ju Johana Babinková Zemenová.

 

Ochraňujú zvyky predkov

Poslednou zastávkou našej „púte“ boli predstavitelia jačianskej Slovače, ktorí 24 hodín profesionálne a oddane vykonávajú túto niekedy obohacujúcu, inokedy únavnú, ba až nevďačnú funkciu. „Veľmi som sa potešila, že poskytneme zázemie na uskutočnenie najväčšieho podujatia Slovákov v Maďarsku. Je viditeľné, že v posledných rokoch kultúrny život pozdĺž Galgy rozkvitá v oblasti slovenskej ľudovej hudby, tanca a piesní. Naša obec je demograficky na veľmi dobrom mieste, disponuje výbornými prírodnými podmienkami a kaštieľ môže poskytnúť impozantné miesto na usporiadanie akcie takéhoto druhu,“ podelila sa o svoje dojmy vedúca Regionálneho strediska ÚKSM v Jači Monika Herédiová Sinková zdôraznila, že sa neprestajne snaží o propagáciu a vyučovanie ľudovej hudby a tanca. Popri úspešnom tanečnom dome v Slovenskom inštitúte v Budapešti od septembra plánuje začať putovný tanečný dom, aby sa folklór z povodia Galgy dostal do každého regiónu.

Podobný, pozitívny názor má aj predsedníčka miestneho slovenského národnostného zboru Z. I. Bágyonová „Naša zbierka hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva prostredníctvom 20-ročného tanečného súboru Zornica a pred 9. rokmi založenej kapely Csibaj banda je jedinečná svojho druhu. Môžeme si byť istí, že zvyky a tradície našich predkov ešte dlhé roky budú prežívať,“ pochválila sa a pozvala všetkých čitateľov na Deň Slovákov v Maďarsku, aby sa presvedčili o pohostinnosti miestnej a slovenskej komunity.

 

ATILA RUSNÁK, Ľudové noviny

Foto: autor

 

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K REPORTÁŽI

ATILU RUSNÁKA NA PORTÁLI LUNO.HU

http://www.luno.hu/aktuality/aktuality-kultura/27783-v-etko-sa-da-len-treba-chcie

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 21x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line