Astrobiologička Michaela Musilová: Rada si zabehám na lávových poliach

hlavná foto
Trvanie: 26.05.2020
Miesto: Denník PRAVDA - pravda.sk
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko

Michaela Musilová je astrobiologička, ktorá pracuje na vesmírnych projektoch. Má však prebádanú aj našu planétu, cestuje, poznáva, momentálne žije na Havaji. Ovláda šesť jazykov, ďalšie tri sa učí, ale vyzná sa aj v ručných prácach a píše si osudový denník. Momentálne je aj ona kvôli vírusu v karanténe, ale pre ňu to nie je nič nové. Na život v izolácii a v skafandri je zvyknutá. Nielen však to približuje v rozhovore v denníku PRAVDA, v ktorom ju vyspovedala publicistka HELENA DVOŘÁKOVÁ.

Mimoriadne situácie nie sú pre vás nič nové, veď sa na ne priam špecializujete. Ale predsa, prekvapilo vás, keď sa zrazu skoro celý svet ocitol v karanténe? Kde ste práve boli?

Prvýkrát som o koronavíruse počula počas simulovanej misie na Mesiac. Bola som už niekoľko týždňov na misii a prístup k správam zo sveta som mala len cez maily, ktoré nám raz denne posielali z Riadiaceho strediska misií na „Zemi“. Znepokojene som čítala o tom, čo sa dialo v Číne. Tušila som veľké riziko, že sa to z Číny prenesie do celého sveta. Každý deň som prosila riadiace stredisko, aby ma ako veliteľku misie pravidelne informovali o situácii na „Zemi“. Posádku som mala z celého sveta, tak som uvažovala aj o predčasnom ukončení misie, aby sa mohli členovia posádky v poriadku vrátiť späť domov predtým, než sa vírus príliš rozšíri po svete. O niekoľko týždňov neskôr, v polovici februára, sa blížil koniec misie a vtedy sa už vedelo, že vírus je v USA. Nezabudnem, ako sme si začali robiť žarty s kolegami, že možno bude lepšie, ak zostaneme na „Mesiaci“, než aby sme sa vrátili na „Zem“. Určite by to bolo bezpečnejšie pre celú posádku. Po misii sme tu na Havaji začali pripravovať všetkých a všetko pre možnú karanténu. Tá ma neprekvapila. Veľmi som dúfala, že pandémia nenastane, ale zo všetkého, čo som mala naštudované, a z novinových informácií o tom, ako sa určité vlády stavali voči chorobe COVID-19, sa to dalo očakávať, žiaľ.

Odrazu sme videli lekárov v skafandroch. Pre vás je to asi bežný, pracovný odev – ako sa v ňom cítite?

V rámci môjho výskumu som si vyskúšala už rôzne typy „skafandrov“, resp. ochranných pracovných odevov. Najprv to boli laboratórne plášte, okuliare aj rúška. Neskôr to boli už odevy, ktoré chránili celé telo pred rádioaktívnym žiarením alebo ktoré sa používajú v takzvaných „čistých miestnostiach“ v NASA či iných vesmírnych laboratóriách. V nich sa snažíme zminimalizovať potenciálnu kontamináciu vesmírnych sond a družíc od ľudských mikróbov. Potom prišli už samotné skafandre na simulovaných misiách na Mesiac a Mars. Tie boli určite najväčšou výzvou na nosenie. Na rozdiel od tých predošlých sú nielen nepohodlné, je náročné v nich dýchať, ale sú aj veľmi ťažké. Aj keď som si na ne za tie roky praxe zvykla, stále ma z nich bolí najmä krk kvôli ťažkej prilbe. Po hodinách v skafandri pri navigovaní náročného lávového terénu človeka všetko bolí. Na to je dôležité robiť strečing a rehabilitačné cvičenia.

Čítala som, že ste ľuďom trpiacim náhlou izoláciou v domácnosti poskytovali aj rady, ako ju prežiť. Spomínali ste aj ručné práce, aj bláznivé nápady, ktoré by spestrili život, ale aj dodržiavanie obvyklého pracovného programu, rodinných rituálov. Čo je vlastne dôležitejšie v mimoriadnych situáciách? Disciplína alebo schopnosť aj sa uvoľniť, rozptýliť?

Síce je nesmierne dôležité kombinovať aj disciplínu, aj relax, ale disciplína je dôležitejšia. Je kľúčové dodržiavať pravidlá, ktoré nám na misiách nariadi veliteľ posádky či riadiace stredisko. V prípade koronavírusu ide zas o vládu a všetky bezpečnostné príkazy a zákazy, ktoré máme rešpektovať. Bez toho, aby ľudia nosili rúška, dodržiavali úzkostlivú hygienu a boli ohľaduplní voči ostatným sa vírus môže nekontrolovateľne rozšíriť v obyvateľstve a spôsobiť smrť tisícok až miliónov ľudí. Disciplínou je ale aj to, že si človek vyhradí čas pre seba a svojich blízkych. Vedieť si nájsť určitú rovnováhu v práci, povinnostiach, koníčkoch, oddychu a v čase venovanom kamarátom či rodine je dôležité v dennodennom živote, nielen počas karantény. V krízovom období má duševné a fyzické zdravie ešte väčší dopad na človeka.

Aká ste vy? Čo robíte, keď vám je dlho?

Môj problém je práve s tou rovnováhou medzi prácou a inými aktivitami. Ani si nepamätám, že mi niekedy bolo dlho. Mám toľko práce, povinností a koníčkov, že zriedkakedy mám voľno. Každú voľnú chvíľku používam na to, aby som komunikovala s mojimi blízkymi, kamarátmi a kolegami po celom svete. Občas si pozriem nejaký film, ale skôr si čítam a učím sa reči. Mojou najväčšou záľubou je tanec, ktorému sa venujem od detstva. Momentálne sa venujem havajskému hula tancu a spoločenským tancom ako West Coast Swing a Zouk.

Viete hádam aj šiť, vyšívať alebo pliesť? Odporúčate aj písanie denníka – písali ste si niekedy denník a čo ste si zaznamenávali, prípadne zaznamenávate? Máte odložené denníky?

Šiť viem, ale šijem len vtedy, keď treba niečo opraviť. Na vyšívanie a pletenie nemám, žiaľ, vôbec čas. Denník si píšem len počas misií, keď aj tak musím písať správu veliteľky každý deň. Skôr veľa fotím a nakrúcam na kameru. Takisto si zapisujem vtipné príhody a hlášky aj viackrát denne. Tie zápisky sú aj v elektronickej podobe, ale nachádzajú sa aj v mojich zápiskoch z expedícií a simulovaných misií. Mám aj takzvaný „diary of doom“ – osudový diár. To je môj pracovný diár, ktorí dostal také meno a reputáciu po celom svete, pretože je jednoducho preplnený aktivitami a úlohami. Keď niečo v ňom splním, tak to poriadne prečiarknem, až sa ľudia čudujú nad tým, aký je celý zošit čierny, akoby vymaľovaný. Tieto diáre si odkladám doma u rodičov v Bratislave. Mám tam akýsi sklad spomienok kým žijem a pracujem po svete.

No a aby som nezabudla na bláznivé nápady: Aký ste kedy mali najlepší?

S tými bláznivými nápadmi mi išlo najmä o to, aby ľudia skúsili robiť niečo nové, naučiť sa niečo, jednoducho si spestriť život počas karantény. Moje bláznivé nápady hlavne spočívajú v dobrodružstvách, na ktoré sa pravidelne púšťam. Sú to napríklad potápanie sa so žralokmi, horolezecké kúsky na vodopádoch a podobne. Počas karantény to ale nebolo možné, takže som robila skôr presný opak toho, čo robím za normálnych okolností – snažila som sa viac oddychovať, dopriať si viac času pre seba. Najbláznivejšie veci, ktoré sa mi podarili za týchto okolností, boli túry po sopkách na ostrove Big Island, kde žijem, a prekĺznuť na pláž, keďže chodenie na pláž je zakázané. Všetky verejné pláže sú zatvorené kvôli karanténe, ale dá sa po menšej túre dostať na menšie pláže, kde nikto nie je, a aspoň si zaplávať.

Zdá sa, že je pre vás svet naozaj gombička. V koľkých rečiach sa viete dohovoriť a s akými prednáškami momentálne vystupujete? Čo ľudí najviac zaujíma?

Viem sa dohovoriť deviatimi rečami, vrátane slovenčiny a češtiny. Okrem nich ovládam angličtinu, francúzštinu, taliančinu a nemčinu. Havajský jazyk, japončinu a ruštinu sa učím niekoľko rokov a baví ma to. Prednášky robím rôzne, podľa toho, pre koho sú. Som hosťujúcou profesorkou na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave a na Medzinárodnej vesmírnej univerzite (International Space University, ISU) so sídlom v Štrasburgu. Som aj výskumníčkou pre Havajskú univerzitu. Pre tieto akademické inštitúcie prednášam najmä o astrobiológii, planetárnych vedách, simulovaných misiách a iných vesmírnych odboroch. Firmy a verejnosť majú záujem aj o tieto témy, ale skôr v spojení s ľudskými faktormi. Napríklad čo sa môžeme naučiť o manažovaní tímov v stresujúcich situáciách – ako počas mojich misií. Ľudia sa zaujímajú aj o môj životný príbeh a o to, ako som sa cez množstvo prekážok dopracovala k tomu, kde som teraz. Tento motivačný typ prednášok veľmi rada robím najmä pre mladých, aby som ich motivovala ísť si za svojimi snami.

S akými ľuďmi vás vaša profesia dáva do kontaktu? Ako dnes vystupujú vzdelaní ľudia, čo zaujíma špičkových vedcov, čo ich trápi, čo by chceli odovzdať?

Vďaka mojej práci som mala možnosť stretnúť a spolupracovať s mnohými úžasnými vedcami, astronautmi, manažérmi, učiteľmi, žurnalistami a mnohými inými skvelými ľuďmi. To je na mojej profesii skvelé, jej rôznorodosť a to, že mám možnosť pracovať s ľuďmi z celého sveta a z obrovského spektra odborov. V tieto dni špičkových vedcov trápi najmä to, že sa šíri nesmierne množstvo dezinformácií a že veľa ľudí týmto klamstvám verí. Nielen veria, ale potom konajú tak, že to ohrozuje zdravie a bezpečie ďalších ľudí. Informácie si treba overiť a kriticky sa zamyslieť nad tým, či sú správne. Správni vedci všetko dôkladne preskúmajú a overia si správnosť údajov a tvrdení. Niekedy poriadne overenie trvá aj veľa rokov. Preto keď sa veľká väčšina vedcov po celom svete zhodne na nejakom názore, napríklad o globálnom otepľovaní či dôležitosti očkovania, tak to robí na základe arzenálu overených dôkazov. Ak zrazu vystupuje hŕstka ľudí, čo tvrdí niečo iné bez rokmi overených faktov, tak k tomu treba veľmi opatrne pristupovať a nenechať sa ľahko presvedčiť. Na rozdiel od väčšiny vedcov takí ľudia priam zneužívajú sociálne siete, aby šírili ich klamstvá. Používajú rôzne manipulačné taktiky a investujú do toho veľa peňazí. Pre vedcov je skoro márne proti nim bojovať, pretože do vedy sa investuje veľmi málo peňazí a väčšina vedcov má ledva dosť času na spánok, nieto ešte na aktívny boj proti dezinformáciám.

Máte v profesii aj kamarátky, kamarátov alebo trvajú vaše priateľstvá z detstva? Dajú sa pri vašom spôsobe života udržiavať aj kontakty tohto druhu?

Áno, v profesii mám množstvo kamarátov a kamarátok, a mám aj priateľstvá z detstva, z mojich ciest po svete a z mojich koníčkov, napríklad z tanca. Od malička sme sa s rodinou každých pár rokov sťahovali, a tak som aj ja pokračovala počas môjho štúdia a výskumu. Veľmi rýchlo som sa vďaka tomu naučila, aké dôležité je nájsť si nových priateľov a zachovať si existujúce priateľstvá, aj keď žijete na druhom konci sveta. Bolo to na začiatku ťažké, pretože sme si v tom čase ešte len písali listy, a až keď som bola tínedžerkou, začala som si mailovať so známymi. Niektoré priateľstvá to neprežili. Tie, ktoré to prežili, sú tými najsilnejšími. Pár iných dôležitých priateľstiev mám z univerzitných čias, keď nám zas sociálne siete ako Facebook a neskôr aplikácie ako WhatsApp pomohli zostať v úzkom kontakte. Komunikácia s ľuďmi, od blízkych po kolegov a profesionálnych známych, je pre mňa neoceniteľná a kľúčom k šťastiu. Na ňu si vždy nájdem čas. Také mám pravidlo s mojimi kamarátmi a kamarátkami, ak ma potrebujú, tak dám všetko bokom, aby som im mohla pomôcť (ak nie som akurát na Marse).

 

Dr. Michaela Musilová (31)

Astrobiologička so zameraním na výskum života v extrémnych prostrediach doktorát získala na Bristolskej univerzite vo Veľkej Británii. Študovala a robila výskum na California Institute of Technology v USA, University College London, University of Bristol, japonskej Chiba University a ďalších univerzitách po celom svete. Viackrát pracovala pre NASA Jet Propulsion Laboratory v USA, spolupracovala na viacerých projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a pracovala pre niekoľko svetových observatórií, ako londýnske a kanadsko-francúzsko-havajské.

Zúčastnila sa na desiatkach simulovaných misií na Mars a Mesiac, ako veliteľka posádky a vedúca výskumu pod záštitou NASA a iných medzinárodných organizácií. V súčasnosti je riaditeľkou a vedúcou misií HI-SEAS, ktoré sú súčasťou spolupráce Havajskej univerzity a International MoonBase Alliance (USA). Tiež pôsobí ako hosťujúca profesorka na FEI STU a na International Space University (Francúzsko), ako podpredsedníčka SOSA a je vedúcou konzultantkou pre výskum pre Mission Control Space Services Inc. (Kanada).

Ako jedna zo 14 ľudí z celého sveta získala ocenenie Emerging Space Leaders Grant od International Astronautical Federation (2016); cenu Women in Aerospace – Europe Student & Young Professional Award (2016) a bola zaradená medzi 30 najtalento­vanejších mladých Slovákov mladších ako 30 rokov v roku 2015 vo Forbes Slovensko.

Aktívne sa tiež angažuje na Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu. Je patrónkou programu na Slovensku a bola zvolená ako Emerging Leader Representative za program pre Európu, Stredomorie a arabské štáty.

 

CELÝ ROZHOVOR ČÍTAJTE

NA PORTÁLI DENNÍKA PRAVDA

https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/552312-astrobiologicka-michaela-musilova-rada-si-zabeham-na-lavovych-poliach/

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 56x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line