Sládkovičova Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, jej fenomén sprítomňuje v Banskej Štiavnici jedinečné Epicentrum Lásky

hlavná foto
Trvanie: 15.07.2020
Miesto: Dom Maríny v Banskej Štiavnici
Mesto/obec: Banská Štiavnica
Štát: Slovensko

Hoci Andrej Sládkovič, jeden z najžiarivejších štúrovských básnikov, nikdy nepobudol v priestranstvách slovenskej Dolnej zeme vrátane súčasného Maďarska (na rozdiel od iných našich významných národovcov, literátov či politikov - Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika, Janka Kráľa, Milana Rastislava Štefánika, Milana Hodžu, Jána Smreka a ďalších), predsa vďaka tvorbe i príbehu evanjelického farára s láskou objavujú miesta, kde pôsobil, aj Slováci z Maďarska. K jedinečným fenoménom viažucim sa k študentským, ľúbostným, zajedno aj ku kňazským rokom krupinského rodáka, patrí Banská Štiavnica.

Obzvlášť v roku, v ktorom si pripomíname 200 rokov od narodenia Andreja Braxatorisa Sládkoviča (30. marca 1820), sa legendami opradené mesto pod Sitnom s pompou hotovalo pripomenúť si poeta, vďaka ktorému sa my, Slováci, hrdíme tým, že pod Tatrami sa aj zásluhou nenaplnenej lásky k Štiavničanke Márii „Maríne“ Pischlovej (200-ročné jubileum sa viaže k jej narodeniu 8. septembra 1820) zrodila v roku 1844 najdlhšia ľúbostná báseň na svete. Pandémia COVID-19 nevľúdne zasiahla do pocty, ktorú v posolstvách Sládkovičovho veľdiela v srdci starobylého banského mesta nadšenci ojedinelého projektu Banky lásky v expozícii Domu Maríny (Mária Pischlová-Gerzsőová tu prežila podstatnú časť svojho života), chystali prezentovať počas celého roku 2020. Pričom v dňoch letného slnovratu 19.-21. júna mal projekt s názvom Zaľúbená Štiavnica vrcholiť takzvaným „Ľúbfestom“ – prvým festivalom ľúbosti a krásy, ktorý sa má podľa jej iniciátora Igora Brossmanna rozhostiť na Námestí sv. Trojice a priľahlých uličkách.

V Banskej Štiavnici možno ale hockedy precítiť neobyčajnú atmosféru na miestach, kde dve poetické veličiny slovenského i maďarského národa svojimi príbehmi z mladosti písali neraz rozmarnú históriu. A veď pred 181 rokmi tu nielenže vzplanuli city medzi Andrejom (Sládkovič ako 19-ročný študent lýcea si v bohatom meštianskom dome Pischlovcov v rokoch 1839-40 privyrábal na štúdium tým, že ako domáci vychovávateľ dával „kondície“, teda hodiny, Maríniným mladším bratom)  a jeho múzou Marínou, ale mestom sa nedlho (1938-39) prechodil aj ďalší študent evanjelického lýcea – už vtedy fičúr Alexander Petrovič, budúci veľký Sándor Petőfi. Ten podľa svedectiev maďarských literárnych historikov tu napísal ešte pod menom Alexander Petrovich svoje prvé štyri básnické prvotiny, žiaľ, ani jednu v slovenčine, ktorá mu očividne (napriek slovenskému rodičovskému zázemiu, najmä zo strany matky) na jazyku nepriľnula, tobôž žeby mu s duchom zrástla... 

Kedysi pravá štýlová krčma,

dnes oáza ľúbostných poryvov

Andrej Sládkovič sa do Banskej Štiavnice vcítil doslova trojrozmerne. Ako výborný študent lýcea (1830-40), v profesorskom zbore ktorého pôsobil okrem iných osobností aj vôbec prvý profesionálny slovenský novinár Daniel Lichard, ako skromný až chudobný, avšak múdry, všestranný pozorný a vášnivo dvoriaci ctiteľ Maríny, o ktorej išiel chýr ako o najkrajšej Štiavničanke. Nuž a tretí aspekt, v živote Sládkoviča vari najvznešenejší? Poniže Trojičného námestia ho v roku 1847 v jednom z najkrajších a architektonicky najpozoruhodnejších evanjelických chrámov na Slovensku slávnostne vysvätili  za farára.

Aj keď tu službu kňaza nevykonával, pretože začal pôsobiť v Hrochoti, presbyterka miestneho cirkevného zboru Helena Šušková, ktorá sa zakaždým poteší návštevám našich dolnozemcov (dvakrát - v rokoch 2014 a 2017 - mali možnosť pozhovárať sa s ňou počas prehliadky chrámu aj redaktori krajanských médií), s úprimným zaujatím do podrobností odvíja Sládkovičov štiavnický príbeh. Prirodzene, s výsostným miestom pre jeho zaľúbenosť. Dodnes cítiť pod klenbami chrámu sťaby Andrejov duch a Marínin dych. Ten najmä v prítomnosti vzácnej relikvie - svadobnej štóly z Maríninho rúcha, v ktorom v máji 1845 po nástojení matky Mária Pischlová povedala "áno" majetnému pernikárovi a voskárovi Jurajovi Gerzsöovi. Zachovala sa aj reč farára na svadbe, kým v Galérii  Jozefa Kollára pod lýceom na Trojici uchovávajú Marínin prsteň. To ostatné zostalo v príbehoch.

Marínu, ktorá sa so Sládkovičom zoznámila ako 16-ročná,  považovali Banskoštiavničania za najdriečnejšiu dievčinu v meste. Jej rodina vlastnila niekoľko domov, výčap vína, otec bol garbiarsky majster a spolumajiteľ baní, zasadal v mestskej rade. Marína bola aj talentovaná. Skice kvetov  uložené v Slovenskom banskom múzeu potvrdzujú jej výtvarné nadanie. Mala poznatky aj z rímskej i gréckej mytológie, etiky, literatúry, prírodných vied. Po ukončení štiavnického lýcea v roku 1840, pred odchodom do Bratislavy, kde Sládkovič pokračoval v štúdiu, si vymenili snubné prstene. Marína milému podarovala zlatý, ona od neho dostala strieborný s modrou nezábudkou. Lásku si i naďalej vyznávali v  korešpondencii.

Po dvoch rokoch v Bratislave sa Andrej zapísal na teológiu a filozofiu na univerzite v Halle. Na jar roku 1844 dostal od Maríny list. Písala, že o jej ruku sa uchádza iný nápadník a jej matka chce, aby sa zaňho vydala. Od Sládkoviča prišla pre Marínu neočakávaná odpoveď. Odpísal, že ešte nenastala chvíľa, aby sa ženil. Ak si myslí, že môže byť s iným šťastná, on jej v ceste stáť nebude. Marína po úprimnej odpovedi od Andreja nakoniec rezignovala. Rozchod ich bolestivo zasiahol.  Maríne zlomil srdce, kým Andrej svoju lásku i žiaľ prebásnil. Tak sa zrodilo nesmrteľné dielo Marína. Sládkovič začal svoje ľúbostné vyznanie písať na jeseň roku 1844 a posledný verš dopísal v lete 1846, keď už jeho múza bola rok vydatá. V rovnakom roku 1846 uzrelo svetlo sveta prvé vydanie Maríny v Budapešti.

Čochvíľa už 175-ročná "Peštianska Marína" dnes patrí k cennostiam Domu Maríny, v ktorom je od decembra 2017 expozícia s artefaktmi dokumentujúcimi príbeh nenaplnenej lásky. Kým pred čosi vyše 40 rokmi sme sem do domu Pischlovcov ako maturanti štiavnického gymnázia chodievali za "dvanásťstupňovým bažantím pôžitkom" z orosených pivných krígľov. Štiavnická originalita pretrváva. A tak aj niekdajšia krčma "U kozáka", ktorej sme nevraveli inak ako "U Maríny", bola svedectvom meniaceho sa "genia loci" v toku času.

Buďme pyšní: Sládkovič s Marínou

je slovenský svetový unikát!

Vchádzame. Impozantné a vyblýskané priestory. Vstupné kontúry meštianskeho domu pôsobia súdobo, aj vďaka artefaktom suvenírovej moderny. Až po tom, čo nás zhovorčivá sprievodkyňa Silvia uvedie do sterilne udržiavaných izieb s originálnym autentickým nábytkom z 19. storočia, zdobenou keramickou pecou a majestátnym stropom s pôvodnými masívnymi nosnými hradami, precitneme, že sme naozaj u Pischlovcov. Z obrazov sa dívajú tváre, z premietnutého filmu i zvukových záznamov decentné dialógy v podaní  slovenských hercov. Vďaka modernej technike vidíte a počujete Táňu Pauhofovú, Roba Rotha, Ľuboša Kostelného i Emíliu Vášáryovú. V ďalších miestnostiach rôzne historické písomnosti, archívnu noblesu. Okrem iných aj originálne faksimile viac ako stosedemdesiatročného rukopisu básne Marína a ďalšie prekvapenia.

V Epicentre Lásky je čo obdivovať. Jeho zriaďovatelia využili na propagáciu najdlhšej básne moderné high-tech technológie, aby si návštevníci odnášali čo najsilnejšie dojmy. Srdcom Epicentra Lásky a hlavnou atrakciou je unikátny Archív Lások. "Je vytvorený z 2 900 veršov rukopisu básne Marína. V týchto veršoch je pre návštevníkov pripravených takmer stotisíc Schránok Lásky," vysvetľuje sprievodkyňa Silvia a dodáva: "Každá schránka reprezentuje jedno písmenko, znak alebo medzeru básne. V nich sa uchovávajú a ochraňujú príbehy lásky. Keď sa naplní, Dom Maríny bude miestom s najväčšou koncentráciou lásky na svete – Epicentrom Lásky." Dvojice, ktoré toto pútnické miesto pre zaľúbených navštívia, si v Dome Maríny môžu svoju lásku nielen vyznať, ale na veľkom Láskomeri aj odmerať. Každý, kto prispeje odkazom do Schránky Lásky, dostane prekvapenie.

V dome, v ktorom Sládkovič kedysi doučoval bratov Maríny a svojej múze dvoril, dnes zaľúbené dvojice vkladajú do Banky Lásky predmety súvisiace s ich láskou: je tu medailónik z Berlína, lupienky zo svadobnej kytice či fotografie z ultrazvuku ešte nenarodených detí. Návštevníci sem prúdia z USA, ďalekej Austrálie, Česka i Maďarska, celého Slovenska, Veľkej Británie, Rakúska, Nemecka... Do konkrétnej zásuvky sa okrem zaľúbených nikto nedostane, city si tu uschovajú na rok alebo navždy. Za prvú možnosť zaplatíte 50 eur, za druhú dvojnásobok. Dom Maríny raz bude, ako tvrdia aktivisti z neziskovej organizácie "Marína a Sládkovič", miestom s najväčšou koncentráciou zaľúbenosti na svete.

Sládkovičova Marína má 291 strof a 2900 veršov. Už 173 rokov jej patrí prívlastok Najdlhšej ľúbostnej básne sveta. Od roku 2017 je zapísaná ako oficiálny svetový rekord vo World Record Academy, najväčšej organizácie na certifikáciu svetových rekordov.  Báseň doteraz vyšla v 46 vydaniach v 8 jazykoch (slovenčina, maďarčina, nemčina, francúzština, poľština, srbochorvátčina,  angličtina a hindi).  Najväčšia zbierka vydaní Maríny je v štiavnickej Banke Lásky.

Aj nášmu oslavovanému básnikovi sa dostalo pocty. Na Slovensku je po Sládkovičovi pomenovaných 126 ulíc, 22 škôl a aj jedno mesto - Sládkovičovo v okrese Galanta. Je symbolické, že práve tu sa usídlila značná časť Slovákov z Maďarska (najmä z Pitvaroša, Slovenského Komlóša, Veľkého Bánhedešu či ďalších dolnozemských obcí a miest) v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1947-49.

 

ĽUDO POMICHAL

(Reportáž bola písaná pre štvrťročnú prílohu týždenníka Slovákov v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY - LÚČ, ktorý vyšiel v júni 2020)

FOTO ĽUDO POMICHAL

(Výber fotografií vznikol počas autorových častých návštev v jeho obľúbenom meste v rokoch 2002 - 2018. Okrem zobrazení Domu Maríny a mnohého, čo súvisí so štiavnickým pobytom Andreja Sládkoviča v meste pod Sitnom, autor vybral charakteristické reportážne a žánrové zábery z rôznych rokov, ktoré dotvárajú atmosféru starobylého skvostu Slovenska.)

 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 177x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2020 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line