Narodený: * 1875-07-26, Pribylina
† 1918-10-28, Vyšná Boca

Významný slovenský filozof, teológ a intelektuál. Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici a v Prešove absolvoval teológiu v Prešove a v Erlangene. V r. 1900–1902 študoval orientálnu filológiu v Lipsku, kde získal doktorát filozofie. V r. 1902–1905 študoval na protestantskej Vysokej slobodnej škole v Paríži. Tu obhájil teologickú dizertáciu Ezechiel, jeho osobnosť a učenie, koncipovanú na pozadí širších spoločensko-dobových a kultúrnych analýz starého Izraela.

Po návrate na Slovensko dostal sa liberálno-kritický L. do sporov s maďarskou vrchnosťou, ako aj so slovenskou konzervatívnou národnou a cirkevnou reprezentáciou. To malo za následok, že sa doma neumiestnil ani vo vedeckom pracovisku, ani v slušnejšej mestskej farnosti. Krátky frustrovaný život prežil na najzapadlejšej liptovskej dedine vo Vyšnej Boci ako farár niekoľkých horských osád. Zomrel v deň vyhlásenia vzniku Československa.

Jeho základnou témou je problém kultúry. Snaží sa najprv o jej všeobecný pojem, prevažne sú však jeho skúmania zamerané na kultúrny život Slovenska. Ukazuje to jeho filozoficky najvýznamnejšia práca Slovensko a kultúra, vydaná posthumne z rukopisnej pozostalosti S. Š. Osuským v r. 1920. Teoreticky sú v nej badateľné vplyvy, s ktorými sa Lajčiak stretol počas štúdií v Nemecku.

V Lipsku vyšiel r. 1896 Spencerov Úvod do štúdia sociológie, ktorý sa ideou vývinu evolúcie stal rozhodujúcou stavebnou ideou všetkých budúcich L. filozofických a sociologických výskumov. Chcel ňou dynamizovať statiku zaostalého a konzervatívneho života Slovenska.

Za druhú základnú ideu – ideu kultúry vďačil kulturológii K. Lamprechta; ňou chcel obhájiť kultúru ako špecifický pojem jednotiaci ľudské dejiny najvyšším svorníkom tvorby a predstavujúci „zmysel všetkých našich námah, bojov, utrpení, či už v zmysle individuálnom alebo kolektívnom a národnom, či v tvorbe materiálnej alebo duchovnej, či v prejavoch praktických alebo imaginatívnych a racionálnych“. Evolúcia a kultúra sú nadradené ideám nižšej úrovne, za aké pokladá napr. národ, jazyk, slovanstvo, predstavujúce parciálnejšie potreby spoločnosti, na Slovensku sa udržujúce ako rozhodujúce a nemenné.

Pod vplyvom Gumplowicza interpretuje dialektiku ideí a potrieb v závislosti od dynamizmu spoločenských pomerov. Ak spoločnosť stagnuje, ustrnú aj idey, nie sú schopné dať životu nový rozmach potrieb. To má za následok, že aj kultúra upadá, sklerotizuje a skonzervatívňuje sa. Na rozdiel od krajne deterministického a kolektivistického názoru Gumplowicza prízvukuje J. Lajčiak pri zrode nových ideí dôležitosť subjektívneho faktora, t.j. impulzov morálnej energie „mocných kultúrotvorných indivíduí“. Naopak, bez prijatia nových ideí masami, t. j. ich sociálnymi nositeľmi, niet prebudeného vedomia pre šírenie a presadzovanie nových potrieb. V raste ľudských potrieb vidí kľúč k skultúrňovaniu ľudí, v stojatosti a zotrvačnosti ich duchovný nihilizmus.

Pri mapovaní a popisovaní foriem slovenského života vyslovil Ján Lajčiak tvrdú kritiku religionizmu v jeho ortodoxnom fundamentalizme a odtrhnutí cirkvi od života ľudu. Autoritárstvo a patriarchát plodí masy zastrašených, manipulovateľných a pasívne ľahostajných. K tomu pribúda v jeho obraze Slovenska tlak sociálnej biedy, alkoholizmu, maďarizácie, emigrácie.

Niť optimistickejšej perspektívy našiel u mladých hlasistov, pražských žiakov T. G. Masaryka, v ich pozitívnom programe premien. Evolučný znak videl aj v práci slovenských spisovateliek a vôbec v ideách feminizmu, socializmu. Preto zostal apokrifnou osobnosťou vtedajšej slovenskej kultúry.

 

Bibliografie: Die Plural- und Dualendungen bei semitischen Namen, Leipzig 1902; Ezechiel – sa personne et son enseignement, Paris 1905; Kultúra a Slovensko, 1921. Naše literárne úlohy, Slovenské pohľady 1908.

S. Š. Osuský: Životopis a literárne pôsobenie Dr. J. L., Slovensko a kultúra, 1920; E. Várossová: J. L. a jeho Slovensko a kultúra, Filozofia 1975; Antologie, 1989; E. Várossová: An attempt by J. L. to make a sociological and philosophical analysis of culture at the turn of the 19th century, Slovakia and Culture, 1994.

 

Ďalšie zdroje, informácie a dielo:

http://zlatyfond.sme.sk/autor/93/Jan-Lajciak