Geograficky je určená a vymedzená hranicami. Avšak v spoločensko-ekonomickom, politicko-sociálnom a najmä kultúrno-duchovnom časopriestore mapa slovenského krajanského sveta v jej obsahovom formáte, najmä však v ľudskom potenciáli, presahuje priezor horizontu „slovenskej stopy“ sťaby do nekonečna.
Rozloženie slovenskej diaspóry v plošnom, teda v globálnom sebaurčení a najmä v sebaidentifikácii Slovákov žijúcich vo svete je, takpovediac, neohraničené. Z podstaty našej vlastnosti objavovať, bádať, nachádzať, skúšať sa a neustále si čosi aj dokazovať, v nás, Slovákoch, v tom najlepšom formuje večných „hľadačov poézie života“ – a teda individuálneho, profesijného i rodinného šťastie. Napokon, tisíce príbehov z minulosti slovenského krajanského života, najmä však zo súčasnosti, poznamenanej ekonomicko-vzdelanostnou migráciou Slovákov vo svete, to len a len potvrdzujú.
Čím je „mapa slovenského krajanského sveta“ špecifická? Čo ju podmienilo či predurčilo, že sa v príbehoch troch stáročí dostala do dnešnej podoby? Ktoré z veľkých štátov na mape sveta sa stali pre Slovákov postupne baštami ba piliermi ich nových domovských krajín? Čo všetko im ich nová vlasť dopriala – a naopak: čím svoje nové domovské štáty obohatili oni samotní?
Prečo sa Slováci zväčša vo svojich domovských štátoch tešia obľube, uznaniu a rešpektu? To všetko a ešte viac na mape krajanského sveta – teda v tejto sekcii portálu SZ.