Napriek tomu, že žijeme v otvorenom svete, v ktorom je proklamovaná sloboda pohybu, slova a prejavu – prirodzene, v súlade so zákonmi konkrétneho štátu, je nepísaným pravidlom, ba nevyhnutnosťou, že národné diaspóry vo svete komunikujú so svojimi materskými krajinami. Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí v tomto nie sú výnimkou.
Slovensko a jeho štátne orgány a inštitúcie v zmysle Zákona 474/2005 z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí vykonávajú politiku SR vo vzťahu ku krajanom. Zákonom bol k tomuto účelu zriadený k 1. januáru 2006 Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), ktorý je v gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vykonávateľom zodpovedného zákonného poslania. Starostlivosť Slovenska o krajanskú diaspóru vo svete sa prejavuje tak v aspekte morálnom, ako aj materiálnom.
Slovenská republika už v samotnom prístupe ÚSŽZ v rámci komunikácie s krajanmi nastoľuje zásadné princípy, formy, najmä však konkrétny obsah pomoci a podpory autochtónnym slovenským národnostným menšinám v štátoch juhovýchodnej a strednej Európy, ako aj krajanským komunitám v západnej Európe a zámorí. Odvíjajú sa od fundamentálnej motivácie a snahy Slovenskej republiky posilňovať v prostrediach krajanov v ich domovských štátoch slovenské národné povedomie, jazykovú a kultúrnu identitu a hrdosť na dedičstvo predkov v ich niekdajšej domovine či vlasti, s ktorou, napriek odlúčeniu, ich spájajú rodinné väzby, putá s priateľmi či vzťah preniknutý slovenskosťou.
V čom všetkom tkvie podpora Slovenskej republiky vo vzťahu k našim krajanom? V akých oblastiach krajanského života a aktivít sa pomoc materskej krajiny prejavuje najvýraznejšie? Prečo Slovensko prikladá význam prirodzenej súdržnosti, prejavom vzájomnej žičlivosti a empatie všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí? Akú spätnú väzbu vysielajú k Slovensku v tomto procese a vzájomnom dialógu naši krajania? O tom všetkom postupne viac v tejto sekcii portálu SZ.