ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA 1815 - 2015

Rok Ľudovíta Štúra 2015. Je viac ako okrúhlou čírou „povinnou“ pripomienkou, symbolikou. Číslo 200 je čímsi, čo prevteľujúc ducha do hmoty nabáda. K činu. V tom najlepšom provokuje, oslovuje, dotýka sa. Prirodzene, každého, kto i len štipkou poznania vedome, ale aj mimovoľne podľahol Štúrovmu nemárnomyseľnému mámeniu skrze prečudesný príbeh jeho priskoro sa prervavšieho života, naladí k nutkaniu sebauvedomovania sa, sebaskúmaniu, sebapoznaniu.

Štúr v nás – a my s ním. Každý deň, vo vrave i mlčky.

V zrkadlení  súradníc Štúrovho času, tak chytľavo konvenujúceho s až náramnou potrebnosťou vzkriesiť, prispôsobiť a oživiť podstatu, obsah i posolstvo jeho myšlienok, výziev a inšpirácií, si zavše aj kladiem otázku: a je nám to ešte zapotreby? S odstupom poldruha storočia? A ak už, na čo nám je to súce? Ak je to vôbec použiteľné a využiteľné... Až prichádza okamih dilemy – a čo, k čomu nás už len môže primäť „škrabkanie“ starosvetskej stopy v pavučinách prachom zapadnutej padlášovej nostalgie? Keď napokon, ani duchovná pliaga moderny, v ktorej sme upnutím sa na samú matériu do seba zahľadení, romantickej veľkorysej roztúženosti nežičí... Ba kieho! A just!

Raz nevedomky, inokedy zas dočista plánovito preto zvyknem – súc nenapraviteľný romantik, pristihnúť sa pri dumkách, ktoré, víriac hlavou, evokujú a navodzujú prítomnosť jednej z najemblematickejších osobností Slovákov v celej našej rozporuplnej až bolestínskej, ale zajedno aj bájnej a ušľachtilej histórie. Pretože je to aj, a možno práve len a len Ľudovít Štúr, ktorý nám v harmonickej jednotnosti a jedinečnosti prieniku jeho osobnostnej „netransparentnej“ drámy na farbistom fundamente jeho kľúčových téz, smerovaní a vektorov určujúcich vlastne až podnes filozofický, etický a estetický kánon našej slovenskej národnej, kultúrnej a duchovnej identity, odhaľuje tu a teraz, napriek úctyhodnej časovej „priepasti“ 150 a viac rokov, že je na pulze, v obraze. Štúrovu myseľ i povznášania hodné slovo preto nenačim nám kriesiť umelo. Stačí len otvoriť, ak už na dvere klope duch bázne a do pera či na klávesnicu sa pýtajú súvislosti zdanlivo banálne. Ale ako len životne opravdivé, pochopiteľné, zrozumiteľné a – nadovšetko úprimné.

Jesto toho veľa, čo nám Štúr odkázal, čo povedal. Ale vari ešte viac, čo - nedopovedal. Bo nestihol. Nezadefinujúc, ba sa ani nesnažiac akademicky pátrať po neuchopiteľných záchytných bodoch na hrane dojmológie v znamení kebyzmu (teda v duchu hesla „čo by bolo keby“...), kdesi zo záhybov duše sa človeku derie aj po čochvíľa 160 rokoch od najpravdepodobnejšej verzie Štúrovho strelného poranenia a jeho následného a boľavo predčasného skonu, iba jediné slovko: škoda. Možno až priveľmi skrivodlivosť a nežičlivosť času, v ktorom Ľudovít Štúr, anjel predtuchy o spravodlivej slovenskej veci žil, spôsobila až vyvolila prozreteľný priestor tým, ktorí ono nedokončené a Štúrom nevypovedané, súc, stanoviac sa jeho pokračovateľmi či v tom najlepšom duchovnými tútormi, predsa len kde-tu vyrieknu.

Keď som nedávno s dychtivým záujmom čítal vo víkendovej prílohe denníka  Pravda esej literárneho vedca Jána Zambora o básnikovi, prekladateľovi a esejistovi Jozefovi Mihalkovičovi, ktorý, slovami J. Zambora „sa koncom januára v modranskom okruží spriaznenosti dožil osemdesiatky“, oči mi spočinuli na pasáži, ku ktorej sa slovo od slovu oddá v priam výstavných vetách utkaných z nekonvenčných myšlienok vskutku motivačne navracať. Ako uvádza J. Zambor, v Roku Ľudovíta Štúra si aspoň jedným citátom pripomeňme Mihalkovičovo presvedčivé videnie tejto osobnosti v eseji Živé slová (mimochodom, básnik bol prvým riaditeľom Múzea Ľudovíta Štúra v Modre):

 „V podloží poučeného a dozaista i jasnozrivého vedomia rozozneli sa u neho registre, cez ktoré vnímal univerzálne dištinkcie civilizovanej komunity, akými rozumieme sebavedomie, svedomie, úctu k cíteniu druhého človeka, spolupatričnosť, súcit. Výzvy k rodákom, ustarostenosť v ich mene, aby sa neopúšťali, nebáli sa chopiť svojho svätého práva, svojich možností, v skutočnosti vôbec nezostarli, ozývajú sa preformované, preformulované, preladené do iných tónin a s rovnakou naliehavosťou zo všetkých strán i dnes. Dobiedzajú, predierajú sa do našich dní so svojou krásnou, starodávnou ohnivosťou a zrnovosťou, ktorá je oveľa viacej ako iba ‚múdra‘ a ‚poučená‘ či ‚starosvetská‘. Pociťujeme ich v ich štúrovsky mladistvej dychtivosti ako synovský dar, ako vzácny reflex európskeho kultúrneho univerza, z ktorého vzišiel a ku ktorému sa hlási aj náš vlastný malý svet, v ktorom sme čiastočkou nevídaného vesmíru dejov a nádejí. V ktorom sa trpí a zápasí, no aj žije, a kde sa spolu s ostatnými máme prečo hlásiť aj my o svoj nárok. Pod jednou podmienkou: ak sa nebudeme opúšťať a nebudeme ‚klesať na duchu‘.“

Nuž tak práve k tomuto nám, jasnozrivosť naša nadčasová, úprimnými Štúrovými prianiami a k žizneradosti sa primkýnajúcou dychtivosťou sformovaná, aj pomáhaj a prozreteľne nás k cieľom týmto hodným bez okolkov veď!

 ĽUDO POMICHAL

 

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA je akiste aj pre našich krajanov naprieč svetom mobilizujúcou a zajedno aj oduševňujúcou príležitosťou ako uchopiť, pochopiť a v tom najlepšom si vylúpnuť do individuálnej ľudskej, kultúrno-intelektuálnej i duchovnej výbavy to najužitočnejšie, najprirodzenejšie a najsúcejšie. Nech preto aj návštevníkov portálu všetkých Slovákov vo svete – SLOVENSKÉ ZAHRANIČIE v inšpirujúcom tóne myšlienky Štúra a o Štúrovi obohatia, povzbudia, primäjú k meditáciám a zamysleniam. O sebe samých, o slovenskosti, o národe, o našej minulosti, prítomnosti i budúcnosti. Nie je nič pochopiteľnejšie, ušľachtilejšie a v precítení sebauvedomovania sa aj logickejšie ako v jubilejnom roku nielen sa k osobnosti a výnimočnosti Ľudovíta Štúra vracať, ale s ním aj hľadať harmóniu vecí a javov pozitívnych a dobrom i cťou nás obdarúvajúcich.

 

ČÍTAJTE POD TÝMTO BANEROM A ODKLIKMI

ESEJE, POSTREHY, POZNÁMKY, REFLEXIE...

O ĽUDOVÍTOVI ŠTÚROVI

(autorské články, reminiscencie osobností, útržky z podujatí, odkliky na médiá a internetové portály a weby, ktoré sa v roku 2015 téme 200. výročia narodenia Ľ. Štúra venujú)

 

ĽUDO POMICHAL

Keď svedomie svrbí na jazyku, alebo vráťme úctu rodnej reči

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/40/ked-svedomie-svrbi-na-jazyku-alebo-vratme-uctu-rodnej-reci

 

Deformácia jazykového vkusu a podiel médií na potvorení reči

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/43/deformacia-jazykoveho-vkusu-a-podiel-medii-na-potvoreni-reci

 

Za Zdenkou Sojkovou, ženou, ktorá mi vštepila hrdosť na Štúra

http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/blog/47/za-zdenkou-sojkovou-zenou-ktora-mi-vstepila-hrdost-na-stura

 

MÉDIÁ NA SLOVENSKU

 

DENNÍK PRAVDA

Jubiluje Ľudovít Štúr. Muž, ktorý národ prebudil z hlbokého sna

http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343895-jubiluje-ludovit-stur-muz-ktory-narod-prebudil-z-hlbokeho-sna/

Anička Jurkovičová: Krásna, vzdelaná a nadaná opora štúrovcov

http://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/363217-anicka-jurkovicova-krasna-vzdelana-a-nadana-opora-sturovcov/

 

 

TASR

ROK Ľ. ŠTÚRA – celoročný cyklus informácií, historických reflexií, poznaní, bádania, esejí, udalostí a hodnotení o živote a diele Ľudovíta Štúra.

http://www.teraz.sk/rok-l-stura

 

PODUJATIA V ROKU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Podujatia v Roku Ľudovíta Štúra (web Ministerstva kultúry SR)

http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk/rok-ludovita-stura-2015/podujatia-v-roku-ludovita-stura-2d9.html

 

Počet zobrazení: 539x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line