O voľbách zo zahraničia

hlavn√° foto

Volebná legislatíva a možnosti aktívnej účasti Slovákov žijúcich v zahraničí vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2010

Voľby sú v demokratických formách štátu základnou a pravidelnou formou, prostredníctvom ktorej sú ustanovené orgány a  štátni funkcionári určitého spoločenstva ľudí cestou hlasovania. K najdôležitejším z nich patria parlamenty, hlavy štátov, orgány územnej samosprávy a súdne orgány.

„Každý má právo zúčastňovať sa na správe svojej krajiny priamo, alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. Každý má právo na rovnaký prístup k verejnej správe vo svojej krajine. Základom vládnej moci nech je vôľa ľudu; táto vôľa má byť vyjadrená pravidelne konanými a riadne vykonávanými voľbami, na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva, tajným hlasovaním alebo iným rovnocenným postupom zabezpečujúcim slobodu hlasovania“ článok 21 Všeobecnej Deklarácie ľudských práv schválenej Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948.

Občania Európskej únie s pobytom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, majú právo voliť (aktívne volebné právo) alebo byť volený (pasívne volebné právo) vo voľbách do Európskeho parlamentu a majú právo voliť a byť volený v komunálnych voľbách v krajine svojho pobytu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Toto právo sa uplatňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, teda národnými volebnými zákonmi daných krajín, predovšetkým ústavou a osobitnými volebnými zákonmi. V praxi to znamená, že občania SR pri voľbách do Európskeho parlamentu nemusia prísť na Slovensko, môžu voliť v príslušnej krajine EU, ale musia požiadať o zapísanie do zoznamu voličov, kde majú pobyt. Na tomto základe sa uskutoční výmena informácií medzi príslušným členským štátom a Slovenskou republikou, zo zoznamu voličov na Slovensku budú vyškrtnutí a môžu hlasovať za euro poslancov krajiny, v ktorej volia.

Ústava Slovenskej republiky v čl.30 okrem iného hovorí „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Volebné právo je všeobecné, rovne a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon“.

Podľa rôznych odhadov počet Slovákov žijúcich v zahraničí sa pohybuje medzi 2 až 2,5 milióna osôb. Pozrime sa teda bližšie, aké špecifické podmienky stanovuje zákon k uplatneniu volebného práva pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ako sa tieto podmienky premietajú do reálneho výkonu konkrétnej realizácie.

Na začiatok povedzme, kto je v zmysle zákona Slovákom žijúcim v zahraničí a kto z nich má volebné právo realizovateľné na území Slovenskej republiky. Podľa §2 ods. a, 1, 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a 1. je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo 2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť“. Volebné právo sa v celosvetovej legislatíve všeobecne viaže na štátne občianstvo, takže aj zákonná možnosť účasti na voľbách prezidenta SR a voľbách do NR SR, sa viaže na Slovákov žijúcich v zahraničí - občanov Slovenskej republiky, uvedených v ods. a.1.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta SR, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov „...občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území SR a dostaví sa v deň voľby do volebnej miestnosti, okrsková volebná komisia dopíše do zoznamu oprávnených voličov, tento zápis vyznačí v jeho platnom cestovnom doklade a umožní mu voliť pri splnení všetkých zákonom stanovených podmienok. Voľby nemožno vykonať zo zahraničia, ani na veľvyslanectve alebo generálnom konzuláte, ale len na území Slovenska a zastúpenie občana nie je prípustné“. V praxi to znamená, že možnosť účasti Slovákov žijúcich v zahraničí na priamej voľbe prezidenta je minimálna a prakticky bezvýznamná.

Občania Slovenskej republiky, ktorí žijú alebo sa zdržiavajú v zahraničí, sa môžu zúčastniť volieb do Národnej rady SR prostredníctvom pošty. Korešpondenčne môžu hlasovať občania SR, ktorí 1/ nemajú trvalý pobyt na území SR, 2/ majú trvalý pobyt na území SR, ale v čase volieb sa zdržiavajú mimo jej územia. Aby sme mohli porovnať tieto možnosti pracovne označíme prvú skupinu ako OSR1 a OSR2. Vzhľadom k tomu, že žiadna štátna inštitúcia neeviduje na základe príslušného zákona, či zákonnej vyhlášky, migračné pohyby a pobyt občanov Slovenskej republiky v zahraničí, nie je možné presne stanoviť ich počet a sme odkázaní len na odhady, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 150 až 300 tisíc osôb.

Do skupiny OSR1 prináležia osoby, ktoré patria k tzv. starej emigrácii t.j. pred rokom 1968, ich potomkov a manželských partnerov (cudzincov), ktorým na základe požiadania bolo v zmysle zákona udelené štátne občianstvo SR; emigrácia z rokov 1968 – 69 a utečencov z obdobia 1970 – 1989; migranti ktorí odišli za prácou alebo štúdiom a trvalo sa usadili v zahraničí; tzv. manželská emigrácia; cudzí štátni príslušníci slovenského i neslovenského pôvodu, ktorí požiadali o udelenie štátneho občianstva SR, väčšinou nositelia dvojitého štátneho občianstva. Podľa nášho odhadu táto skupina tvorí približne 30% z celkového počtu občanov Slovenskej republiky trvalo žijúcich v zahraničí. Títo občania môžu v zmysle § 10 a 12 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, voliť na základe zaradenia do osobitného zoznamu voličov, ktorý vedie Mestská časť Bratislava –Petržalka. V § 10 sú stanovené podmienky, ktoré musí volič splniť pre zapísanie do osobitného zoznamu voličov. Ide o pomerne zložitú a ťažkopádnu procedúru, ktorá väčšinu potenciálnych voličov vopred odradí od účasti na voľbách. Výsledky ostatných volieb znamenali úplný prepad účasti tejto skupiny voličov, ktorí za takýchto podmienok rezignovali na možnosť voľby poštou.

Do skupiny OSR2 prináležia osoby, ktoré sa prechodne zdržiavajú v cudzine a to krátkodobo alebo dlhodobo za účelom práce, štúdia a vzdelávania, rekreácie a turistiky, obchodu a iných dôvodov. Mnohí z týchto „dočasných“ Slovákov žijúcich v zahraničí síce trvalo bývajú v zahraničí, ale trvalý pobyt majú prihlásený v mieste na území Slovenskej republiky. Títo občania môžu požiadať obec svojho trvalého pobytu o voľbu poštou alebo musia pricestovať na Slovensko.

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v parlamentných voľbách 2006 zúčastnilo 2 335 917 osôb, čo predstavovalo 54,67 % zo zapísaných voličov, z toho z cudziny 3 427 osôb t.j. 0,14 % a z toho vo volebnom okrsku Mestská časť Bratislava – Petržalka, len 543 obálok.

Aj keď Slováci žijúci v zahraničí predstavujú nezanedbateľný voličský potenciál, ktorý sa pohybuje okolo 7 % z celkového počtu oprávnených voličov, zatiaľ je nevyužitý a nie je oň ani dostatočný politický záujem. Pokúsme sa hľadať niektoré príčiny a odpovede tohto neutešeného stavu. Samotný problém môžeme vnímať cez tieto určujúce faktory, ktorými sú politický, legislatívny a motivačný aspekt.

Politický záujem relevantných politických strán na Slovensku má len deklaratívny charakter, ktorý je sprevádzaný vnútornými obavami, že pri zreálnení tohto nového a dosiaľ nevyužitého voličského potenciálu by ho mohol získať niekto iný, druhý. Ak zvážime, že minimálny počet, ktorým je zvolený poslanec je 22, 86 % a zahraničný voličský potenciál sa pohybuje okolo 7 % celkového voličského potenciálu v Slovenskej republike, nevdojak sa vynára otázka, či nie je výhodnejšie tento potenciál znehybniť ako ho aktivovať bez záruky jeho získania vo svoj prospech. Na základe skúseností z iných krajín, kde v niektorých situáciách a podmienkach zahraniční voliči zohrali úlohu rozhodujúcej gramáže a jazýčka na váhe výsledku volieb, pravdepodobne máloktorá relevantná politická sila pôjde do takéhoto rizika predtým, než získa nejaké garancie spojené s podporou kroku smerujúceho k výraznejšej aktivizácii tohto voličského potenciálu.

Novela volebného zákona v podobe zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky síce po prvýkrát umožnil Slovákom žijúcim v zahraničí priamu účasť na voľbách, ale zo spomenutých dôvodov a najmä malej flexibility, sa v praktickom výkone dostala viac menej tiež len do deklaratívnej podoby. V prípade skutočného teda politického záujmu o túto časť voličov by bolo potrebné túto problematiku aproximovať aspoň v kontexte členských krajín EU. Dobrá legislatíva spolu s konštruktívnou koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a jej efektívnym výkonom v praxi navodí atmosféru motivovanosti, bez ktorej nemožno počítať s potrebným záujmom zo strany zahraničných voličov. Ukazuje sa, že najvýhodnejší by bol zjednodušený a kombinovaný doplňujúci spôsob možnosti voľby zo zahraničia. To znamená odbúranie zložitej procedúry pri voľbe poštou, korešpondenčná voľba vopred, možnosť voľby aj na zastupiteľských úradoch, možnosť osobnej účasti na Slovensku a možnosť voľby cez internet.

Hlasovanie cez internet nie je nové, skúsenosti s ním majú USA, Veľká Británia, Holandsko, Švajčiarsko, ale len na lokálnej úrovni. Jedno z prvých hlasovaní prostredníctvom internetu sa uskutočnilo v Arizone pri prezidentských primárkach demokratov v roku 2000. V súčasnosti môžu prostredníctvom internetu voliť americkí vojaci v zahraničí. Francúzi žijúci v USA mohli v roku 2003 voliť poslancov cez internet, v Belgicku v roku 2004 volili cez internet tí, čo boli mimo krajiny a v Estónsku sa pri regionálnych voľbách hlasovalo cez internet v roku 2005. Voliť elektronicky mohli aj Katalánci žijúci v zahraničí vo voľbách do katalánskeho parlamentu. Asi 100 tisíc Kanaďanov, ktorým sa hovorí snowbirds (snehuľka) sa na zimu sťahujú do teplotne prijateľnejších kútov sveta, mali v roku 2005 možnosť voliť aj zo zahraničia a to faxom alebo prostredníctvom internetu. V Ženeve spustili elektronický projekt regionálnych volieb so sloganom „Voľba cez internet – tretí spôsob vyjadrenia sa“. V roku 2007 sa Estónsko stalo prvou krajinou na svete, ktorá všetkým občanom umožnila hlasovanie v parlamentných voľbách cez internet. Experiment bol úspešný a cez internet volili asi 3 % voličov. Z technického hľadiska elektronické voľby, dnes v čase internetového bankovníctva, nie sú problémom, prekážkou sú len právne a psychologické bariéry. Pri celoeurópskom trende znižujúcej sa volebnej účasti, by mohlo pozitívne pomôcť zavedenie komfortného hlasovania prostredníctvom internetu. Podľa vyjadrenia zástupcu Štatistického úradu SR ešte z roku 2004, zavedenie hlasovania cez internet ako doplnkového spôsobu účasti na slovenských voľbách je technicky reálne. Rozhodujúcou v tomto smere je politická vôľa, ktorá by zmenila volebný zákon.

K motivačným aspektom patrí aj zastúpenie Slovákov žijúcich v zahraničí a s tým spojená obhajoba ich legitímnych záujmov v orgánoch výkonnej a zákonodarnej moci v Slovenskej republike. Výkonnú moc zastupuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale v jeho poradných orgánoch účasť zástupcov Slovákov žijúcich v zahraničí absolútne absentuje. Účasť v parlamente by mala zastupovať Komisia pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore NR SR, ktorej činnosť je už dlhší čas paralyzovaná a účasť zástupcov Slovákov žijúcich v zahraničí v nej bola v tomto volebnom období vylúčená. Pri porovnaní s inými členskými štátmi EU, ktoré majú v zahraničí svojich krajanov, zastúpenie v národných parlamentoch má vysoko motivačné stimuly. Tak napríklad Francúzi žijúci v zahraničí majú svojich volených zástupcov 12 senátorov, ústavný dodatok zabezpečuje zahraničným Írom zvolenie 3 zástupcov do senátu, ústava Talianska umožňuje zvoliť spomedzi Talianov žijúcich v zahraničí 12 poslancov a 6 senátorov, pre zahraničných Chorvátov, ktorí sú volení proporčne z osobitných zoznamov, je vyhradených 12 poslaneckých miest a zahraniční Fíni majú dokonca svoj Finnish expatriate parliament. Tieto príklady by sa mohli stať inšpiráciou aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Na záver môžeme položiť otázky, na jednej strane, má Slovenská republika záujem o slovenských voličov v zahraničí a ak áno, čo je ochotná pre nich urobiť a na druhej strane, majú Slováci žijúci v zahraničí záujem o aktívne i pasívne volebné právo a ak áno, čo sú ochotní preto urobiť. Odpovede na tieto otázky môžu významnou mierou ovplyvniť aj budúci vývoj ich vzájomných vzťahov a spolupráce medzi nimi.

 

Autor: Claude Baláž (Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín Slovákov žijúcich v zahraničí)
Foto: sxc.hu
 

Počet zobrazení: 7389x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line