Rakúska republika

I. Základné údaje o teritóriu

Názov: Rakúska republika, Republik Österreich
Hlavné mesto: Viedeň 
Rozloha: 83 858 km² 
Počet obyvateľov: 8 387 742 (z roku 2010)   
Etnické zloženie: sedem zákonom uznaných národných skupín: Slovinci – 55 000, Burgenlandský Chorváti – 40 000, Maďari 20 000, Roma a Sinty 10 000 – 40 000, Česi 30 000, Slováci 8 000.           
Konfesionálne zloženie: katolíci – 73,6 % (5 915 421 obyvateľov),  evanjelici – 4,7 % (376 150), islam – 4,3 % (338 988, v porovnaní s r.1991 sa počet takmer zdvojnásobil), pravoslávni – 2,2 % (najviac z nich srbská pravoslávna cirkev, 74 198), religiózne  minority: Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci (14 621), židia (8 140), adventisti siedmeho dňa (4 222) hinduisti (3 629), sikhovia (2 794), baptisti (2 108).  Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov.
Úradný jazyk: nemčina, regionálne jazyky: chorvátčina, maďarčina (Burgenland), slovinčina (Korutánsko) 
 

II.Všeobecná charakteristika komunity

Historický vývoj komunity Slovákov v Rakúsku potvrdzuje špecifické postavenie našich krajanov. Geografická blízkosť, kultúrna a duchovná hodnotová orientácia celej spoločnosti, celková kompatibilita životných štýlov sú predpokladom toho, že Slováci v Rakúsku majú podobné a v mnohých prípadoch identické postavenie ako domáce obyvateľstvo. Týka sa to rovnako starousadlíkov, ako aj tých ktorí prišli po druhej svetovej vojne, resp. politických emigrantov po r. 1968 až do obdobia pádu komunistického systému. Hovorí sa, že každý tretí občan Viedne má slovanské meno a slovanské korene. Oficiálne majú Slováci postavenie tzv. ľudovej skupiny, ktorá má autochtónny status, čo umožňuje získavať od príslušných orgánov aj finančnú podporu na rôzne projekty a zámery. Migračné trendy potvrdzujú, že aj v súčasnom období zostáva Rakúsko atraktívnou destináciou pre Slovákov, ktorí odchádzajú študovať, pracovať, ale napríklad v pohraničných oblastiach aj bývať, pričom mnohí pracujú na Slovensku.
 

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Štatistika  oficiálne uvádza  8-tisíc Slovákov, pričom pri sčítaní ľudu roku 2001 sa k hovorovej slovenčine prihlásilo vo Viedni 4 741 občanov (z nich 1 775 malo rakúske občianstvo). Odhady uvádzajú približne 30-tisíc Slovákov žijúcich v Rakúsku, hlavne vo Viedni a v prihraničných regiónoch. V posledných desiatich rokoch sa Slováci usádzajú v rakúskom pohraničí, kde si kupujú domy a  byty (v Rakúsku je možnosť získať výhodnejšie úvery na nehnuteľnosti ako v SR). Využívajú aj priaznivejšie sociálne zabezpečenie (vyššie rodinné prídavky na deti) a infraštruktúru s možnosťou dochádzania za prácou aj na Slovensko. Z Hainburgu premáva do Bratislavy v hodinových intervaloch mestský autobus, čo podporuje účelový „exodus“ Slovákov. 
 
Odhaduje sa, že v pohraničných mestečkách a obciach (Hainburg, Kitsse, Wolfstahl a iné) žije približne 800 Slovákov s rodinami. Ich počet narastá. V uvedených obciach majú materská a základná škola aj slovenského pedagóga. 
 

IV. Historický vývoj komunity

 
Historický vývoj nielen slovenskej komunity, ale i slovensko-rakúskych vzťahov a vzájomnej prepojenosti je zložitý, pretože  Slováci boli do vzniku Československa roku 1918 s obyvateľmi Rakúska občanmi spoločného štátu. Pritom neuvádzame, že starí Slováci žili pred príchodom Maďarov v spoločných kniežatstvách  s nemecky hovoriacim etnikom ešte pred vznikom Rakúska-Uhorska (Franská, Korutánska  Bavorská marka a Veľkomoravská ríša). 
 
Celá spoločná história sa odráža v „slovenskom  fenoméne“ v Rakúsku. V prvých rokoch 20. storočia vzniká viacero spolkov. Ešte v spoločnom štáte: Slovenská vzdelávacia beseda (1901), Dispozičná a tlačová základina (1902), Katolícka jednota (1912),   roku 1922 Kultúrny výbor. Na začiatku 50. rokov vznikajú Slovenský katolícky spolok a Jednota., vychádzali periodiká Kocúr, Slovenský spravodaj, Tvorivé sily, Obzor, Moja vlasť.                      
Po auguste 1968 sa datuje založenie Slovenskej duchovnej služby pre utečencov z Československa pre emigrantov, ktorí sa rozhodli ostať v Rakúsku. Významným krokom bolo založenie Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku (RSKS, Österreichisch-slowakischer Kulturverein (1982). Prvým predsedom spolku bol Ján Kočí. So spolkom spolupracovali slovenskí umelci žijúci v exile (operná speváčka Tatjana Masaryková, tenorista opery z Linzu Ján Molnár, tenorista z Grazu Juraj Hurný, spevák a violončelista L. Ilavský, klaviristka M. Strompachová a ďalší). Zásluhou Antona Hrabovca a Vlada Mlynára zakladá RSKS roku 1986 svoju Športovú sekciu a vydáva časopis Pohľady. 
 
Viedenská Arcidiecéza pridelila Slovenskej duchovnej službe nové priestory v Stephanushause na Ungargasse 42 a po dohode sa sem presťahoval aj RSKS s knižnicou.
 
Roku 1989 sa RSKS podieľal na organizácií IV. Svetového festivalu slovenskej mládeže, ktorý Svetový kongres Slovákov (SKS) organizoval v rakúskom Semmeringu. Pôvodne ho SKS chcel usporiadať na Slovensku, ale vtedajší režim to odmietol. Preto sa festival konal v susednom Rakúsku pod heslom „Zoči-voči Slovensku“. Zúčastnilo sa ho okolo tisíc mladých ľudí nielen z Európy a zámoria, ale aj (tajne) zo Slovenska.
 
Roku 1992 vedenie RKSK, najmä zásluhou A. Hrabovca a Tatjany Beňovskej, dosiahlo uznanie slovenskej menšiny vo Viedni za osobitnú národnostnú skupinu. Udialo sa to podľa Zákona o právnom postavení národnostných skupín v Rakúsku (Volksgruppengesetz). Zákon umožňuje spolku  zastupovať záujmy skupiny na Úrade vlády Rakúskej republiky. Následne bola roku 1993 ustanovená tzv. Národnostná rada (Volksgruppenbeirat) Slovákov, ktorá koordinuje činnosť so štátnou organizáciou, Centrom národnostných skupín vo Viedni, definuje potreby svojej menšiny a uchádza sa o finančnú podporu aktivít. Vďaka dotáciám z Úradu rakúskeho kancelára si RSKS prenajíma rekonštruované priestory na Otto-Bauer-Gasse 23/11 (autorkou projektu je slovenská architektka Ingrid Konrad, terajšia hlavná architektka mesta Bratislavy). Roku 2003 zakladajú vo Viedni Školský spolok Sova. 
 

V. Aktuálny stav

1. Spolky a organizácie

Rakúsko-slovenský kultúrny spolok (RSKS) vo Viedni je najväčšou a najdôležitejšou organizáciou slovenskej menšiny. Vydáva časopis Pohľady, organizuje kultúrne aktivity, napr. výstavy, vystúpenia umelcov zo  Slovenska, besedy, obnovil tradíciu slovenských plesov  a vybudoval príručnú knižnicu v priestoroch spolku. Dlhšie obdobie účinkoval pod patronátom spolku aj Slovenský spevokol. 
 
Rakúsko-slovenský kultúrny spolok v spolupráci s Centrom národnostných skupín vydal v nemeckom jazyku brožúru Slowaken a CD rom o rakúskych Slovákoch, ktoré prispeli aj k propagácii Slovenska, slovenskej kultúry a umenia. Príležitostne vydáva knihy krajanov z Rakúska. Spolok pri 20. výročí svojho vzniku vydal publikáciu Výročnica RSKS. Spolok udržiava priateľské kontakty aj s krajanskou organizáciou slovenských Nemcov, ktorí boli vysídlení zo Slovenska po 2. svetovej vojne a zostali žiť v Rakúsku. 
 
Roku 2003 bol založený Slovenský školský spolok Sova a má ambíciu pôsobiť proti jazykovej a kultúrnej asimilácii Slovákov. Zakladateľom a prvým predsedom  bol Vlado Mlynár. Spolok sa snaží o výučbu slovenčiny na školách v Dolnom Rakúsku a vo Viedni (napr. Modling). 
 

2. Cirkevný život

Väčšina Slovákov žijúcich v Rakúsku je katolíckeho vierovyznania. Vo Viedni (na Jacquingasse 53) pôsobí Slovenská katolícka misia vedená kňazom  Pavlom Dubovským. Popri pastorácie organizuje aj kultúrno-spoločenské podujatia. 
 

3. Školstvo a vzdelávanie

Slovenské školy vo Viedni nemajú vlastnú históriu. Tradíciou bolo, že slovenské deti a mládež navštevovali školy české a po slovensky sa učili v jazykových kurzoch. Takže až do druhej svetovej vojny, keď boli české školy v Rakúsku zatvorené, vyrastali slovenské deti vo Viedni dvojjazyčne: slovensko-nemecky v rakúskych školách, alebo dokonca trojjazyčne, ak chodili do školy českej. 
 
V súčasnosti je vo Viedni združená škola, ktorú prevádzkuje na súkromnom, komerčnom základe 
Školský spolok Komenský. Zriaďovateľom spolku a prevádzkovateľom školy je Združenie Čechov a Slovákov so sídlom vo Viedni. Väčšinu členov tvoria Česi. Spolok vydáva časopis Česká a slovenská Vídeň dnes, niekoľko strán v ňom je venovaných aj slovenskej menšine.
 
Spolok si kladie za úlohu podporovať materské, základné a stredné školy. Je to v podstate česká škola s dlhodobou tradíciou, ktorá prevádzkuje materskú, základnú školu a gymnázium. Jej správa je postavené na komerčnom základe. Záujem Slovákov žijúcich vo Viedni a okolí o štúdium v školskom zariadení spolku je malý. Slovenské deti tam dochádzajú hlavne z Bratislavy a prihraničnej oblasti.  
 
Slovenský jazyk v prípade záujmu sa vyučuje v Rakúsku fakultatívne, výberovo. Keďže mnoho slovenských rodín sa presídlilo do pohraničných miest a obcí, sú na niektorých školách zamestnávaní aj pedagógovia zo Slovenska. Napríklad na strednej škole v Kittsee. A vzrastá záujem o vyučovanie slovenčiny nielen ako materinského jazyka, ale aj o vyučovanie slovenčiny ako cudzieho jazyka. Odhaduje sa, že v Dolnom Rakúsku slovenčinu ako nepovinný jazyk sa učí približne 200 žiakov.  
 
Mnoho slovenských študentov zo Slovenska v súčasnom období navštevuje vysoké  školy a univerzity  v Rakúsku takmer vo všetkých spolkových krajinách, hlavne však vo Viedni.  
 

4. Veda a výskum

Inštitucionálna a ani iným spôsobom organizovaná báza pre vedecko-výskumné činnosti slovenskej menšiny v Rakúsku neexistuje. Dosť Slovákov tam pracuje vo vedných odboroch na univerzitách a špecializovaných ústavoch.
 

5. Médiá

V Rakúsku ústavné právo umožňuje vysielanie v jazyku menšín vo verejnoprávnych médiách. Verejno-právna inštitúcia ORF vysiela od roku 2004 na stredných vlnách 1476  každý utorok a štvrtok v čase od 19.05 do 19.30 hod. slovenské rádio – pre deti a mládež pod názvom Špongia a pre dospelých Radio Dia:Tón. Televízia ORF vysiela každú nedeľu program Redakcie pre menšinové vysielanie pod názvom Heimat, fremde Heimat, kde informuje o významných podujatiach národnostných skupín, vrátane slovenskej.
 

6. Edičná a vydavateľská činnosť

Roku 1986 začal Rakúsko-slovenský kultúrny spolok, z iniciatívy Antona Hrabovca a Vlada Mlynára, vydávať spolkové periodikum Pohľady. S prestávkou vychádza časopis, ktorý podporuje rakúska vláda, dodnes. Jeho ťažiskom je kultúrny život Slovákov, ich spolková činnosť a informácie o kultúrnom dianí na Slovensku.
Česká a slovenská Vídeň je periodikom Čechov a Slovákov.
 

7. Kultúra a umenie

Priestory RSKS na Otto Bauer-Gasse ponúkajú podujatiam rámec priameho kontaktu umelca s divákom. Hlavnou  činnosťou spolku je podpora a prezentácia kultúrneho života Slovákov v Rakúsku i kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky. Bezprostredné susedstvo Rakúska a Slovenska umožňuje pozývať umelcov a umelecké telesá všetkých žánrov do Viedne v podstate „na večer“. Populárne sú napríklad hry Radošinského naivného divadla, recitácie poézie, vystúpenie domáceho Folklórneho súboru Rozmarín, a hosťujúcich folklórnych súborov zo Slovenska. Mladú generáciu Slovákov vo Viedni reprezentujú Alex Konrád so svojou art-rock skupinou Ginga, operní speváci Jozef a Dado Ivaškovci z Badenu. Zdenka Becker, po nemecky píšuca slovenská autorka žijúca v Dolnom Rakúsku, predstavuje pravidelne svoju divadelnú a poviedkovú tvorbu a poéziu. Populárne sú výstavy, besedy a kultúrne podujatia počas tradičných sviatkov a výročí. Od roku 1966 sa koná Bál viedenských Slovákov a je považovaný za tradičné spoločensko-kultúrne podujatie.
 

8. Folklór

Folklórny súbor Rozmarín, ktorý vznikol pri RSKS v novembri 2004, je napriek tradíciám jediným slovenským folklórnym súborom v Rakúsku. Rozmarín vedie Helena Steiner a organizuje aj nácviky pre záujemcov o tanec.
 
 

9. Šport 

Je organizovaný len na záujmovej, voľnočasovej úrovni. Venujú sa tenisu, bicyklovaniu či sálovému futbalu.
 

VI. Internetové linky

Rakúsko-slovenský kultúrny spolok, Slovenský školský spolok SOVA, Slovenská katolícka misia – www.slovaci.at  
Slováci Wien – www.slovaci-wien.at  
Detský folklórny súbor Rozmarín – www.rozmarin.at                
Školský spolok Komenský, Združenie Čechov a Slovákov v Rakúsku: orgkomensky.at