Spojené štáty americké

hlavn√° foto

I. Základné údaje o teritóriu

 

Názov: Spojené štáty americké
Hlavné mesto: Washington, DC
Rozloha: 9 826 675 km2
Počet obyvateľov: (údaje z r. 2011)  312 252 000 
Etnické zloženie: Američania európskeho pôvodu – 81 %, Afroameričania – 13 %; Aziati, Indiáni, Havajčania – 6 %. (národnostné zloženie: Angličania – 82 %; Španieli -10 %; iní Európania – 4 %; Aziati a obyvatelia tichomorských ostrovov – 3 %).
Konfesionálne zloženie: protestanti – 51,3 %; kresťania (katolíci) – 24,0 %; židia – 1,7 %; mormoni – 1,7 %.
Úradný jazyk: anglický 
 

II.Všeobecná charakteristika komunity

Slovensko-americká komunita vznikla v procese hromadného vysťahovalectva. V súčasnosti tvorí malú skupinu (0,8 % obyvateľstva USA) so známkami etnickej transformácie. Kompaktné osídlenie sa rozpadlo už dávno, prežívajú iba cirkevné a spolkové štruktúry. Ostáva v nich vedomie pôvodu, ktoré funguje ako nutnosť emocionálnej identifikácie jednotlivca s určitou etnickou skupinou.
 

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Štatistické údaje o počte slovenských prisťahovalcov do USA pred rokom 1918 sú nepresné.  Federálny súpis z roku 1920 uvádza, že v USA žilo 619 866 Slovákov, z nich 274 948 narodených mimo USA a 344 918 narodených v USA. Súpis z roku 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Sčítanie obyvateľov USA z roku 2000 zaznamenalo pokles obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti  na 820 711 obyvateľov. US Census 2002 uvádza 800 756 osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu.
 
V súčasnosti sú Slováci a ich potomkovia okrem pôvodných prisťahovaleckých stredísk od východných štátov po stredozápad usadení takmer vo všetkých štátoch USA. V posledných rokoch sa zvyšuje počet Slovákov v štátoch Florida a Kalifornia.
 
Štáty a mestá s najväčšou koncentráciou Slovákov sú: 
Pennsylvánia: Pittsburgh
Ohio:  Cleveland 
New Jersey: Newark
New York: New York City, Buffalo
Illinois: Chicago
 

IV. Historický vývoj komunity

Najstaršie záznamy o slovenských prisťahovalcoch v USA pochádzajú z roku 1873 z baníckej
osady  Streator (Illinois). V nasledujúcich  rokoch nachádzame záznamy o Slovákoch v Clevelande (Ohio,1874), Johnstowne (Pensylvánia, 1875), Freelande (Pensylvánia, 1876), Bredgeporte (Connecticut, 1877), Passaicu (New Jersey, 1879).
 
Slováci sa začali hromadnejšie sťahovať do USA koncom 70. rokov 19. storočia. Išlo o sociálnu emigráciu. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York a New Jersey, vo východnej Pennsylvánii, v lokalitách prevažne s banskými prevádzkami. V medzivojnovom období i napriek obmedzeniam prisťahovalectva do USA a určením kvóty pre jednotlivé krajiny sa vysťahovali ďalšie tisícky Slovákov. Hlavnou motiváciou vysťahovalectva Slovákov do Ameriky boli od konca 70. rokov 19. storočia priaznivé sociálne a ekonomické podmienky pre prisťahovalcov. Vysťahovalci po príchode do USA žili v skromných podmienkach, šetrili peniaze, ktoré posielali rodinám. Pracovali ako nekvalifikovaní robotníci najmä v priemyselných a baníckych oblastiach, vykonávajúc tú najťažšiu prácu.
 
Neznalosť angličtiny bola prekážkou prvej generácie prisťahovalcov pri získavaní kvalifikovanejšieho pracovného zaradenia. Ich potomkovia už takýto jazykový problém nemali, čím sa sociálna štruktúra slovenského etnika rozšírila o skupiny so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním. V povojnovom období (1945-1948) túto sociálnu štruktúru rozšírili politickí emigranti, ktorí sa rýchlejšie adaptovali a postupne sa mnohí vypracovali na vedcov, špičkových odborníkov v technických a spoločenskovedných oblastiach, cirkevných hodnostárov, pedagógov na stredných, vysokých školách a univerzitách. Usádzali sa vo všetkých  štátoch USA, kde dostali pracovné príležitosti. Novými vlnami vysťahovalectva zo Slovenska slovenská komunita v USA vzrastala a spolu s ďalšími generáciami prostredníctvom spolkov udržiavala vedomie o pôvode a kontakty s materskou krajinou. 
 
Po okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy v auguste 1968  emigrovali do USA zväčša odborne vzdelaní ľudia z politických dôvodov, pričom nezanedbateľnou príčinou ich odchodov boli ekonomické aspekty
 
Po roku 1989 a výraznejšie v posledných rokoch nadobudol odchod Slovákov do USA vzostupnú tendenciu. V prevažnej miere ide o prechodné študijné pobyty, vedecké stáže. Vážnym dôvodom odchodu je aj hľadanie pracovných príležitosti v dôsledku nezamestnanosti najmä na východnom Slovensku, odkiaľ vo všetkých emigrantských vlnách bolo najviac vysťahovalcov. Časť osôb zo Slovenska s krátkodobým či dlhodobým pobytom napokon ostáva v USA natrvalo.
 
V súčasnosti sociálna štruktúra slovenského etnika zodpovedá americkým kritériám. Generácia slovenských prisťahovalcov po páde komunizmu je charakteristická vyšším vzdelaním a aj vďaka slobode pohybu má širokú možnosť uplatnenia.
 

V. Aktuálny stav

1. Spolky a organizácie

Spoločenský systém v USA, ktorý nezabezpečoval prisťahovalcom sociálne istoty, neznalosť nového prostredia a neznalosť jazyka, motivovali Slovákov k zakladaniu svojpomocných spolkov, v ktorých si z pravidelných členských príspevkov vyplácali istú sumu v prípade úrazu pri práci, chorobe či smrti. Postupne sa k úlohe svojpomoci pridružovali ďalšie aktivity, najmä v oblasti osvety, smerujúce k udržiavaniu národného povedomia. Angažovali sa v pomoci  pre Slovensko, v politickej oblasti najmä v časoch národnostného útlaku Slovákov. Najväčšie spolky zakladané koncom 19. a začiatkom 20. storočia pretrvali do súčasnosti plniac úlohu kontinuitného udržiavania národných a kultúrnych tradícií. Po roku 1968 vo väčších strediskách Slovákov v USA zakladali na propagáciu slovenskej kultúry slovensko-americké kluby. Po roku 1989 sa do USA prisťahovalo veľa mladých vzdelaných a kvalifikovaných Slovákov, ktorí neprejavujú veľký záujem organizovať sa v spolkoch; hovoríme o generácii silných individualít.
 
V súčasnosti organizovanú americko-slovenskú komunitu tvoria:
 

a) Svojpomocné (fraternalistické) organizácie: 

Sú to obchodné poisťovne, ktoré majú uznaný charitatívny a kultúrny charakter, čo im umožňuje získať určité daňové výhody. Spolu reprezentujú finančný majetok v hodnote približne 800 miliónov USD. Fondy sú viazané a kontrolované štátnymi a federálnymi zákonmi, aby mali organizácie dostatok prostriedkov na vyplácanie záväzkov. Organizácie majú možnosť využívať len tzv. administratívne alebo neviazané fondy, z ktorých sa financuje chod organizácií (platy zamestnancov, kancelárie, budovy, administratíva). Z týchto fondov môžu svojpomocné organizácie podporovať národné, náboženské, kultúrne a iné programy (pokiaľ im to stav ich fondov dovoľuje). Vedenie týchto spolkov je až na malé výnimky v rukách príslušníkov druhej až tretej generácie slovenských prisťahovalcov. 
K spolkom s najväčšou členskou základňou patria: Prvá katolícka slovenská ženská jednota (najväčšia fraternalistická organizácia) s odbočkami v 12 štátoch USA a s počtom okolo 90-tisíc členov, Prvá katolícka slovenská jednota, ktorá má v súčasnosti svoje odbočky v 16 štátoch USA a Kanady, s počtom okolo 70-tisíc členov, Pennsylvánska slovenská katolícka ženská jednota s 18-tisíc členmi v 8 štátoch USA, Slovenský katolícky Sokol s počtom do 40-tisíc členov v 10 štátoch USA, Slovenská telocvičná jednota Sokol s počtom do 9-tisíc členov v 10 štátoch, Národný slovenský spolok (najstaršia fraternalistická organizácia) s 20-tisícovou členskou základňou v 13 štátoch USA.
Spolky i napriek pomerne veľkému počtu členov (posilnenému i v dôsledku fungovania poisťujúcej spoločnosti) v súčasnosti zápasia s problémami starnutia členov a získavania nových z radov mladej generácie. Miestne spolky svojpomocných spolkov majú vlastné financie a vyvíjajú národnú, kultúrnu a spoločenskú činnosť samostatne. 
 

b) Celonárodné reprezentatívne organizácie:

Slovenská liga v Amerike (SlvA) založená v roku 1907 združuje päť fraternalistických organizácií so súhrnným počtom do 300-tisíc členov a mnohé nezávislé občianske a kultúrne spolky (napr. Slovenská záhrada na Floride), viaceré spoločnosti a spolky kultúrneho dedičstva a spoločenské kluby. Cieľom založenia ligy bolo vytvorenie strešnej organizácie, ktorá by reprezentovala amerických Slovákov. SlvA má svoje miestne zbory (okolo 20) v rôznych štátoch Ameriky. I keď je  federáciou slovenských organizácií a spolkov, má aj individuálnych členov.
Americko-slovenské spolky zastúpené Slovenskou ligou v Amerike podporili v r. 1970 vznik Svetového kongresu Slovákov v New Yorku. Jeho prvým predsedom bol Štefan Roman a ústredie sídlilo v Toronte. Programom SKS bolo uplatnenie samourčovacieho práva Slovákov a požiadavka slovenskej štátnosti. Vo svojom programe pokračoval až do vzniku Slovenskej republiky v r. 1993. 
Združenie slovenských katolíkov v Amerike (ZSK) založené v roku 1911 vo Wilkes Barre, Pa., združuje slovenské katolícke farnosti a náboženské spolky. Spravuje viazaný fond v hodnote vyše dvoch miliónov dolárov, z ktorého udržuje napr. chod Slovenského ústavu v Ríme. Z výročných zbierok v slovenských farnostiach poskytuje finančnú pomoc katolíckej cirkvi na Slovensku prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska. 
 

c) Nezávislé spolky a združenia  

Vo viacerých, i menších strediskách slovenského života, vyvíjajú činnosť združenia, kultúrne spolky, spoločnosti a kluby. S cieľom uchovávania kultúrneho dedičstva, najmä z oblasti folklóru sa v posledných dvoch  desaťročiach aktivizujú spoločnosti národného dedičstva, ktoré zakladajú príslušníci ďalších generácií Slovákov a genealogické spoločnosti združujúce členov pochádzajúcich z rovnakého regiónu Slovenska. Po vzniku Slovenskej republiky sa už v menšom počte združujú v spoločnostiach a združeniach spolu s Američanmi českého pôvodu (Czech and Slovak Heritage Association). Prevažne tvoria samostatné pobočky a organizujú prednášky, výstavy, kurzy slovenského jazyka a pod. 
V posledných rokoch sa zakladajú spoločnosti na platforme družobných miest Slovenska a USA - „Sister Cities“ (Cleveland, Ohio - Bratislava; Youngstown, Ohio - Spišská Nová Ves; Kent, Ohio -  Dudince; Pittsburgh - Prešov). Spoločnosti tohto typu zviditeľňujú jednotlivé slovenské regióny a prispievajú nielen ku kultúrnej ale i ekonomickej spolupráci. Neorientujú sa iba na slovenských potomkov, ale aj  priaznivcov Slovenska.
Od 90. rokov 20. storočia sa dostávajú do popredia spoločnosti s cieľom naštartovania  procesu lobingu pre Slovensko, pričom sa snažia získať do svojich radov vysoko postavené osobnosti Američanov slovenského pôvodu (senátori, politici, podnikatelia) aj Američanov, ktorí sa z pracovných či súkromných  dôvodov dostali do kontaktu so Slovenskom. Patrí k nim napríklad organizácia Friends of Slovakia – Priatelia Slovenska iniciovaná bývalým veľvyslancom SR v USA Martinon Bútorom,  ktorú vedie bývalý americký veľvyslanec na Slovensku Theodore Russel. 
 
V spolupráci s veľvyslanectvom je aktívna v podnikateľskej oblasti  Slovensko-americká spoločnosť vo Washingtone, D.C. Kontakty so Slovenskom v podnikateľskej oblasti tiež podporujú honorárni konzuli v USA, ktorí zastávajú významné funkcie vo verejnom, spoločenskom či politickom živote. Honorárne konzuláty SR sú v šiestich štátoch USA.  Medzi neziskové novovzniknuté organizácie patrí Nadácia +421 v štáte Delaware, ktorá spolupracuje s Generálnym  konzulátom SR v New Yorku, Stálou misiou SR pri OSN a inými krajanskými spolkami. Jej cieľom sú kultúrne prezentácie a podujatia  pre krajanov. 
 

2. Cirkevný život

Prevažnú väčšinu amerických Slovákov tvoria príslušníci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho a v menšej miere evanjelického vierovyznania. Majú pevné zázemie v cirkevných spolkoch s dlhoročnou tradíciou.  Základnou organizačnou zložkou v cirkevnom živote amerických Slovákov sa stali farnosti, ktoré boli aktívne aj v národnom živote a podporovali vznik cirkevných škôl pri farnostiach. 
 
Významnú úlohu medzi rímskokatolíckymi Slovákmi zohrali mužské a ženské rehole (pre prevahu rehoľníkov slovenského pôvodu sa udržovali ako slovenské), v  ktorých sa rehoľníci spolu s cirkevnými hodnostármi venovali aj národno-kultúrnemu životu a rehoľníčky aj vyučovaniu slovenčiny v cirkevných školách pri slovenských farnostiach. Od 70. rokov rapídne klesal počet slovenských farností a evanjelických cirkví. V súčasnosti existujú vo veľkomestách (New York, Chicago, Cleveland, Pittsburgh) a v niekoľkých menších mestách  štátoch Pennsylvánia, Ohio, Illinois, New Jersey, New York, Connecticut) farnosti, ktoré majú farníkov z radov potomkov Slovákov, ale už nie sú registrované ako slovenské. Slovenské nedeľné omše sa v poslednom období obnovili príchodom nových prisťahovalcov a ďalších osôb (študenti, stážisti, pracujúca mládež), ktoré sú v USA na prechodných pobytoch. 
 
Potomkovia Slovákov evanjelického vierovyznania sú združení v Evanjelicko-luteránskej cirkvi v Amerike, ktorá má svoj etnický dištrikt (synodu) na čele so slovenským biskupom a slovenské bohoslužby majú aj v niekoľkých zboroch luteránskej cirkvi Lutheran Church Missouri Synod. Poskytujú finančnú a materiálnu pomoc evanjelickej cirkvi na Slovensku a vysielajú pre cirkevné školy lektorov angličtiny. Evanjelické cirkvi organizujú slovenské ekumenické bohoslužby, ktoré sú spoločné pre všetky kresťanské cirkvi. Pravidelné slovenské ekumenické bohoslužby sa konajú raz do mesiaca v evanjelickej cirkvi sv. Štefana v Edison, NJ.
 
Združenie slovenských katolíkov v Amerike ako strešná organizácia katolíckych slovenských spolkov organizuje každoročne už vyše štvrťstoročia  zbierku pre slovenské kostoly na Slovensku a pre potreby katolíckej cirkvi na Slovensku. Podľa správ z americko-slovenskej krajanskej tlače dosiaľ venovali americkí Slováci z radov katolíkov zbierkami v slovenských farnostiach v Amerike  pre rímskokatolícku cirkev na Slovensku 1 820 000 USD. Z vyše tristo kostolov, ktoré si slovenskí prisťahovalci v Amerike vybudovali z vlastných finančných zbierok, si okolo 40 zachovalo slovenský charakter. V posledných desiatich rokoch študenti teológie zo Slovenska, ktorí mali možnosť dokončiť štúdiá v USA, sú po vysviacke umiestnení ako slovenskí kňazi do farností, kde sa konajú omše aj v slovenskom jazyku. Pravidelné nedeľné slovenské katolícke omše v štátoch New York a New Jersey sú v ôsmich kostoloch. V USA je sedem žijúcich katolíckych biskupov slovenského pôvodu pôsobiacich v diecézach jednotlivých štátov USA. 
Záujem o slovenské bohoslužby katolíkov i evanjelikov v strediskách Slovákov v jednotlivých štátoch vzrastá. 
 

3. Školstvo a vzdelávanie

V minulosti mali tradíciu slovenské cirkevné školy, ktoré vznikali súbežne so zakladaním farností. V súčasnosti sa na žiadnej z amerických základných či stredných škôl slovenčina nevyučuje, s výnimkou organizovania krátkodobých kurzov. Pred vyše 40 rokmi bolo zatvorené jediné slovenské gymnázium, ktoré spravovala ženská Rehoľa sv. Cyrila a Metoda v Danville, Pennsylvánia. Slovenčinu na ňom vyučovali denne ako druhý jazyk.
Od 80. rokov 20. storočia organizovali americké univerzity na slavistických oddeleniach vyučovanie slovenského  jazyka  formou kurzov, ktoré  viedli  lektori zo Slovenska. Táto forma výučby slovenčiny, s prednáškami o slovenskej literatúre a kultúre, ktoré v súčasnosti vedú na slovanských oddeleniach univerzít lektori slovenského pôvodu, sa zachovala do súčasnosti. Jediným riadnym univerzitným profesorom v USA so špecializáciou na slovenský jazyk a literatúru je americký Slovák Martin Votruba, ktorí pôsobí na oddelení ruských a východoeurópskych štúdií (Russian and East European Studies Department) Pittsburskej univerzity v Pittsburghu. 
 
Tretie a ďalšie generácie pôvodných vysťahovalcov zo Slovenska neovládajú slovenský jazyk. V posledných rokoch sa zvýšil počet kurzov slovenčiny pre všetky vekové kategórie organizované pri spolkoch, kluboch alebo na amerických stredných školách v mestách, kde žije slovenská komunita sústredenejšie. V posledných desaťročiach sa slovenčina v Amerike vyučuje na úrovni detských škôlok pri niektorých farnostiach, ktoré organizujú kultúrne alebo náboženské združenia. Slovenské kostoly poskytujú zväčša priestory a vybavenie pre vyučovanie. Fungujú napr. škôlka slovenčiny pri slovenskom kostole sv. Jána v New Yorku, pri slovenských kostoloch v Linden a v Cliftone v štáte New Jersey a v oblasti Bridgeportu v štáte Connecticut. Podobné škôlky sú zriadené v Pittsburghu, Chicagu a Kalifornii. Odhaduje sa, že v Amerike je ich 10 až 15. 
 
V niektorých oblastiach by bol záujem o vyučovanie slovenčiny aj na žiackej úrovni, ale problémom sú veľké vzdialenosti, nedostatok lacných priestorov na vyučovanie a často nedostatok dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní slovenčinu vyučovať.
 
Americko-slovenské spolky každoročne vyčleňujú určitú sumu finančných  prostriedkov na štipendiá (scholarships) pre študentov, deti svojich členov, ktorí na vysokých školách a univerzitách v rámci ročníkových prác či dizertácií spracovávajú témy z dejín a súčasného života slovenského etnika v USA.
 

4. Veda a výskum

Dokumentačné strediská a knižnice so slovacikálnou literatúrou a tlačou sa nebudovali samostatne. Nespracované archívne materiály spolkov sa uchovávajú  v spolkových budovách. Úsilie o sústreďovanie dokumentačného materiálu slovenských spolkov i farností  (korešpondencie, spolkovej tlače, literatúry a pod.) vyvinuli za pomoci spolkov rehole, pri ktorých sa zakladali dokumentačné strediská a knižnice. Najviac dokumentačných a knižných zbierok sústredili v areáli pôvodne slovenskej rehole sestier sv. Cyrila Metoda v Danville, Pa. (Jankola Library and Archives) a Benediktínskeho opátstva sv. Andreja Svorada v Clevelande, Ohio, kde sídli od roku 1952 aj Slovenský ústav. Nakoľko spracovávanie a najmä ochrana dokumentov nie je na žiaducej úrovni a absentujú aj odborníci z radov krajanov, postupne sa dokumenty prevážajú na Slovensko, alebo sústreďujú v knižniciach niektorých univerzít (napr. v Hillmanovej knižnici pri Pittsburskej univerzite). Najväčšiu zbierku dokumentačného materiálu slovacík má vo svojich fondoch a permanentne ju dopĺňa Jankolova knižnica a archív v Danville, Pa. Finančne túto knižnicu a archív podporujú krajanské spolky.
 

5. Médiá

Americko-slovenská tlač slúžila ako významný zdroj pracovných, spoločenských a spolkových informácií na udržiavanie národného povedomia a osvetu. Prvé noviny vznikli už v polovici 80. rokov 19. storočia. Na prelome storočí vychádzali v Amerike prvé slovenské denníky (do prvej svetovej vojny ich bolo šesť). Prevahu mali spolkové noviny a časopisy. Spolu Slováci v Amerike vydali okolo 230 titulov americko-slovenských novín a časopisov. Vrcholovým obdobím boli 30. roky 20. storočia, keď vychádzalo približne 51 novín a časopisov. Medzi obľúbené publikácie patrili kalendáre, napr. kalendár Jednota a Národný kalendár NSS (vychádza nepretržite od roku 1893).
 
Najstarším periodikom vychádzajúcim nepretržite od roku 1889 je nezávislý časopis Slovák v Amerike. Vychádza mesačne na 12 alebo 16 stranách. Od svojho založenia je redigovaný len v slovenčine. Napriek jeho bohatej histórii, v posledných rokoch sa záujem o čisto slovenský časopis zmenšuje. Hlavná báza čitateľov, ktorá pozostáva zo starších národne uvedomelých generácií, sa pomaly stráca. Mladšie americko-slovenské generácie v absolútnej väčšine neovládajú dostatočne slovenský jazyk na to, aby čisto slovenský časopis mohli pravidelne čítať.
 
Druhým významným nezávislým časopisom je Slovensko Dnes, ktorý vznikol v roku 2002. Vychádza týždenne, tiež výlučne v slovenskom jazyku, obyčajne na 20 stranách, z ktorých veľká časť je zaplnená inzerciami. Tento časopis, redigovaný v populárnom štýle, je zameraný hlavne na prisťahovalcov v posledných desaťročiach. Zatiaľ má viac regionálny ako celoamerický charakter a rozširuje – predáva sa najviac v sieti obchodných podnikov v širšom okolí New Yorku, ktoré zahrňuje aj časti New Jersey a Connecticut. Snaží sa preniknúť aj do iných centier slovenského života v Amerike.
 
Dva slovenské nezávislé časopisy slúžia najmä staršej vrstve Slovákov v Amerike a potom tej najnovšej. Ich čitatelia sú ľudia, ktorí dobre ovládajú slovenský jazyka a chcú si ho v Amerike aj udržať. Ich spoločným problémom je však i nedostatok slovenských redaktorov, alebo v slovenčine vyškolených ľudí, ktorí by boli ochotní a schopní sa venovať nevýnosnej „slovenskej“ žurnalistike v Amerike.
 
Najrozšírenejším slovenským časopisom v Amerike je úradný orgán 1. Katolíckej slovenskej jednoty Jednota. Vychádza dvakrát za mesiac na 16 alebo 20 stranách, z ktorých 4 – 6 sú redigované v slovenčine. Okrem finančných správ, zápisníc z rôznych schôdzí a iných úradných oznamov sa venuje aj slovensko-americkej problematike a prináša aj správy zo Slovenska.
 
Najväčšia slovenská fraternalistická organizácia Prvá slovenská katolícka ženská jednota má svoj úradný orgán Fraternally Yours (v slovenčine Ženská Jednota), ktorý vychádza ako mesačník na 20 stranách magazínového formátu a zaoberá sa skoro výlučne len úradnými organizačnými záležitosťami. Jedna alebo dve strany sú v slovenskom jazyku.
 
Najstaršia fraternalistická organizácia Národný slovenský spolok má svoj úradný mesačník magazínového formátu National News (Národné noviny). Vychádza v angličtine na 20 stranách a sporadicky uverejňuje spolkové oznámenia a menšie príspevky aj v slovenčine. Ďalšie dve fraternalistické organizácie Ženská slovenská pennsylvánska jednota a Sokol USA vydávajú svoje mesačníky len v anglickej reči. 
 
Spolkové tlačové orgány vychádzajú za finančnej podpory najmä tých spolkov, ktoré sú zároveň poisťujúcimi spoločnosťami, pretože tie disponujú istými finančnými prostriedkami aj na túto činnosť pri splnení daných podmienok poisťovní. Sporadicky sa v USA vydávajú aj noviny pôvodne označované ako československé, v súčasnosti sú to prevažne české noviny s niekoľkými článkami v slovenčine (Americké listy). Z ďalších pravidelne vydávaných novín a časopisov vychádzajú dvojjazyčné mesačníky (Floridský Slovák, Zornička), jeden slovenský mesačník (Slovák v Amerike) a ďalšie tri anglicky písané mesačníky a štvrťročníky (Sokol Times, Slovakia, Wisconsin Slovak). 
 
Vo väčších slovenských strediskách a mestách (Pittsburgh, Cleveland, Youngstown atď.) majú od 30. rokov 20. storočia tradíciu slovenské rozhlasové vysielania. Fungujú dodnes ako predplatené nedeľné hodinové programy v regionálnom vysielaní, prevažne so správami o kultúrnych podujatiach slovenských spolkov, krátkymi správami v slovenčine a angličtine o Slovensku a hudobným programom na želanie poslucháčov. Finančné prostriedky na vysielanie získavajú od sponzorov, z členských príspevkov slovenských rozhlasových klubov a z poplatkov za vysielanie hudobných pozdravov k jubileám krajanov.
 
Napriek tomu, že v Spojených štátoch amerických žije vyše 2 miliónov Slovákov a Čechov, chýba im zastrešujúca organizácia, ktorá by komunitu zjednotila a bola zdrojom informácií o jej aktivitách. Na túto úlohu sa podujali zakladatelia neziskovej organizácie RádioSlovakiaUSA, ktorí prostredníctvom internetového rozhlasového vysielania pokrývajúceho celé územie USA a Kanady sa snažia o udržiavanie slovenskej kultúry za hranicami. Rádio (RSU) si kladie za úlohu nielen informovať o činnosti krajanských spolkov a organizácií v Spojených štátoch a Kanade, ale aj o aktuálnom dianí v politickej, ekonomickej a kultúrnej sfére na Slovensku, v Čechách a v Severnej Amerike. Okrem spravodajských relácií si poslucháči vypočujú rôzne zábavné, športové, náboženské a vzdelávacie programy pre všetky vekové kategórie. RádioSlovakiaUSA začalo oficiálne vysielať 28. januára 2011 z rozhlasového štúdia v New Yorku. Zakladateľmi sú manželia Ingrid Gapa (generálna riaditeľka) a Marcel Gapa (exekutívny riaditeľ), Jozef Kasan (sekretár správnej rady) a spoluzakladateľom bol Michal Salak (hudobný riaditeľ). 
 
Pokusy o  realizáciu televízneho vysielania v štáte New Jersey  s dosahom aj pre okolité východné štáty USA z roku 1999 pre nedostatočný záujem a finančnej podpory zo strany sponzorov po krátkom čase zlyhali. Od januára 2004 už nevysiela ani rozhlasová stanica Hlas Ameriky (vysielanie bolo v slovenčine a v ďalších siedmich slovanských jazykoch vyše 60 rokov). Obmedzenie vysielania nastalo už od roku 2000, kedy odobrali slovenskej redakcii vysielače krátkych a stredných vĺn.
 

6.Edičná a vydavateľská činnosť

Slovenské vydavateľstvá pôsobili väčšinou v rámci krajanských spolkov, ktoré boli v ich réžii. V minulosti prosperujúce vydavateľské spoločnosti a spolkové tlačiarne sa postupne zrušili. Do súčasnosti sa zachovala len tlačiareň Jednota v Middletowne, Pa. (Jednota Printing), ktorá tlačí niektoré z  titulov americko-slovenskej tlače, ale už nie je majetkom Prvej katolíckej slovenskej jednoty. Slovacikálnu spoločenskovednú a umeleckú literatúru v angličtine, slovníky a monografie vydáva v súčasnosti americká vydavateľská spoločnosť Bolchazy Carducci Publisher v Chicagu, III. (spolumajiteľom je Američan slovenského pôvodu Ladislav Bolchazy). Vydavateľská a edičná činnosť (vydávanie kalendárovej a historickej literatúry, diel slovenských klasikov) je v súčasnosti na ústupe.
 
Edičná činnosť spolkov sa orientuje prevažne na spolkové vydania (pamätnice, úradné správy z kongresov, kalendáre) v anglickom jazyku. Slovensky písané publikácie alebo memoárovú literatúru americkí Slováci vydávajú a tlačia v súčasnosti  aj na Slovensku. 
 
Slovenská liga v Amerike vydáva ročenku  (niekedy každé dva roky) Slovakia. Je to publikácia redigovaná v anglickom jazyku na akademickej úrovni a SLvA ju dodáva do knižníc a inštitúcií zaoberajúcich sa históriou a etnickou kultúrou. Publikácia má knižný formát a približne 150 strán.
Združenie slovenských katolíkov vydáva ročenku Good Shepherd (Dobrý pastier). Táto publikácia má populárnejší charakter a uverejňuje príspevky náboženského a spoločenského rázu väčšinou v angličtine, ale približne štvrtina príspevkov je publikovaná v slovenčine.
 

7.Folklór

Prezentácia slovenského folklóru (hudobného, tanečného a speváckeho) slúži k propagácii Slovenska. Prevažne mladí členovia z druhej či tretej generácie Slovákov, ale i z radov nových prisťahovalcov z 80. rokov, po pobytoch a vystúpeniach na Slovensku, majú motiváciu zlepšovať úroveň svojich súborov a udržiavať úctu a vzťah k slovenskému dedičstvu (Dni Slovákov žijúcich v zahraničí, účasť na Folklórnych slávnostiach pod Poľanou v Detve a i.) Vystúpenia folklórnych súborov sa už tradične konajú na Slovenských dňoch, ktoré sa konajú v USA každý rok v jednotlivých štátoch a mestách, kde je dodnes zastúpená početná slovenská komunita. V posledných rokoch okrem kultúrnych podujatí slúžia na podporu podnikateľských aktivít a prezentáciu slovenských výrobkov v USA. Slovenské dni sa vyznačujú vysokou návštevnosťou (niekoľko tisíc, podľa počtu krajanov v jednotlivých štátoch) a medzi návštevníkmi sú aj mnohí Američania z radov priaznivcov Slovenska. Na tradičné Slovenské dni, festivaly národného dedičstva pozývajú aj osobnosti zo Slovenska, umelecké telesá (interpretov vážnej a  populárnej hudby, hercov, zabávačov), organizujú prehliadky ľudových krojov, stánkový predaj kníh a ľudovoumeleckých výrobkov, ochutnávku slovenskej gastronómie, celebrujú slovenské omše podľa jednotlivých vierovyznaní, sporadicky organizujú výstavy výtvarného umenia. 
 
V rámci klubov sa konajú kultúrne večierky s prezentáciou ukážok slovenskej literatúry.  Populárne sú sezónne slovenské plesy, na ktoré pozývajú verejných činiteľov štátov USA, v ktorých sa podujatie koná a osobnosti zo Slovenska. Slováci žijúci v New Jersey a jeho okolí už od septembra 1977 prichádzajú na Festival slovenského dedičstva. Festival sa nesie v duchu osláv národného dedičstva a kultúry. Prezentuje ľudové výrobky, slovenské kroje, keramiku, sklo, slovenské jedlá a prostredníctvom výstavy kníh a časopisov vo výstavných a predajných stánkoch aj slovenskú históriu. Guvernér štátu New Jersey Jon Corzin vyhlásil deň konania festivalu slovenského dedičstva v roku 2009 za Deň Slovákov.
 
V súčasnosti k najaktívnejším súborom patria folklórny a spevácky súbor Lučina, súbor Kriváň v Clevelande, PAS Slovak Folk v Pittsburghu, súbor Limbora v New Yorku a iné.
 

8.Šport

Krajania sa organizujú  v rámci krajanských spolkov a športových organizácií, ktoré sa orientujú na jednotlivé druhy kolektívnych športov. Špeciálne sa športovým aktivitám venujú sokolské organizácie. Dlhoročnú tradíciu má Telocvičná jednota Sokol (1896) a Slovenský Katolícky Sokol (1905), ktoré pravidelne organizujú športové súťaže a raz za dva roky „zlety“ s účasťou všetkých odbočiek (žúp) sokolskej organizácie z jednotlivých štátov. Súčasťou programu sú gymnastické cvičenia a turnaje. V štáte New Jersey reprezentuje slovenský šport Slovenský futbalový klub Tatry Slovakia, ktorý hrá zápasy v rámci štátu New Jersey a vyvíja aj kultúrnu činnosť. Poloprofesionálny futbalový klub hrá v 1. divízii New Jersey Champions Leaugue, ktorá je oficiálnou zložkou Amerického futbalového zväzu – USSF.
 

VI.Internetové linky

www.slovakchicago.com
slovakvamerike.com
www.nsslife.com
www.fcsu.com 
www.fcsla.com
www.slovakcatholicsokol.org
www.slovakinstitute.com 
www.slovakboston.com
www.friendsofslovakia.org 
www.SlovakAmericanCC.org 
www.domovinanasa.org 
www.tht.net
feefhs.org
www.slovakculture.org 
www.pages.prodigy.net
http://feefhs.org
www.plus421.org 
iarelative.com
www.radioslovakiausa.org
www.slovakcooking.com
www.genealogia.wbl.sk
 
 

 

 

 

Počet zobrazení: 11250x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line