CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE

 

CHRONOLÓGIA SLOVÁKOV V AMERIKE

Časť 1 – roky 1583 až 1899

Tieto údaje nám poslal jeden z prvých aktívnych prispievateľov portálu Jozef Janek zo Spojených štátov amerických s poznámkou, že výskum je v procese. A s prosbou, aby mu čitatelia láskavo prepáčili, ak niektoré údaje nie sú v tomto čase kompletné. Zároveň dodáva: „Vaše poznámky a doplnky na túto tému sú veľmi vítané“.

Chronológiu Slovákov v Amerike sme sa rozhodli zverejniť aj ako podnet na osobné pátrania alebo študijné skúmania života predkov, ktorí odchádzali zo Slovenska do Ameriky či do iných končín sveta a svojimi skutkami a prácou si zaslúžili aj pozornosť súčasníkov.

 

1583

Štefan Parmenius Štítnický odplával z Anglicka spolu s expedíciou Lorda Humphreya Gilberta, ktorá mala za úlohu objavovať nové svety pre kráľovnú.

 

1677

Issac Ferdinand Sarossy (Šarišský) prišiel do Germantown (pôvodne Germanopolis) v štáte Pennsylvánia, kde pôsobil ako učiteľ a kazateľ spolu so slávnym kazateľom Pastoriusom.

 

1754

Andrej Jelík opustil Slovensko, aby sa vyhol vojenskej službe. Po rokoch cestovania a dobrodružstiev priplával k brehom Ameriky na holandskej obchodnej lodi.

 

1775

Móric Beňovský po pobyte na ostrove Madagaskar, kde bol aj kráľom, sa stretol s americkým ambasádorom Benjaminom Franklinom v Paríži a neskôr v Londýne. Tam obdržal od neho odporúčajúci list a prišiel do Ameriky. Motivovaný ideou slobody sa pridal na stranu amerických revolučných vojsk, bojoval pri obkľučovaní mesta Savannah v štáte Georgia pod velením poľského generála Pulaskeho a jeho jazdeckého regimentu. V roku 1786 bol knieža Beňovský zabitý na ostrove Madagaskar, kde bojoval proti Francúzskej armáde.

 

1780

Ján Ladislav Polerecký, Slovák šľachtického pôvodu, bol profesionálnym vojakom. Ako dôstojník elitnej husárskej jednotky na čele s veliteľom Duc de Lauzunom a generálom Rochambeaunom bojoval po boku generála Georga Washingtona v revolučnej vojne proti britskej koloniálnej armáde. Major Polerecký bol na čele 300-člennej skupiny jazdcov zvanej Modrí husári. V poslednej a víťaznej bitke pri Yorktowne britský generál Cornwallis formálne zložil zbrane práve do rúk majora Jána Polereckého.

 

1800

V meste Mexiko City pôsobil slovenský misionár jezuita Konschar zo Štiavnice. Ked raz spovedal, do spovedeľnice vstúpil neznámy človek a začal po slovensky: Spovedám sa vyznávam sa. Bol to údajné slovenský olejkár z Turca, ktorý povedal spovedníkovi, že „… chtel y ten nowy swet spatriti. Cesta loďou vtedy trvala dva mesiace. Štatistiky hovoria, že v neskorších rokoch Konschar umrel mučeníckou smrťou v rukách pohanských kmeňov.

 

1840

Bratia Komandovci, výborní drotári z Vyšného Rovného od Trenčína, prišli do mesta Philadelphia v štáte Pennsylvánia, kde si založili prosperujúci obchod s drôtovými výrobkami. Obchod sa nachádzal na ulici Front Street pod číslom 412-414 nad riekou Delaware.

 

1853

Janko Olejník z Kľušova pri Bardejove, zo župy Šarišskej, ušiel z Rakúsko-uhorskej armády. Žil v meste New York, kde bol náčelníkom polície. Olejník bol prvým Slovákom, ktorý pracoval pre americké verejné služby.

 

1860

Juro Grúnik, drotár z Vyšného Rovného pri Trenčíne, na svojich potulkách precestoval Ameriku od San Francisca až po Buenos Aires, kde založil prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami. Obchod existuje do dnešných dní, kde ho spravujú jeho potomkovia. Svoju životnú púť skončil Juro Grúnik v New Yorku, kde sa aktívne zapájal do slovenského spolkového života.

 

1861

Zemplínsky Slovák žijúci v Chicagu Gejza Michalovič dňa 4. februára toho roku poslal list prezidentovi Abrahámovi Lincolnovi, v ktorom ho žiada, aby mu udelil autoritu a povolenie zorganizovať v Chicagu vojenskú skupinu dobrovoľníkov z novoprišlých emigrantov čisto len slovanského pôvodu, ktorej chcel dať meno Lincoln Riflemen of Slavonic origin (Lincolnovi strelci slovanského pôvodu). Skupina dobrovoľníkov mala bojovať po boku Lincolnových vojsk v občianskej vojne. Lincoln tejto žiadosti Michalovičovi s poďakovaním vyhovel (list je uložený v archíve kongresovej knižnice). Väčšina dobrovoľníkov boli Slováci a Poliaci z mesta Chicaga a jeho okolia.

 

1862

Podobný prípad sa stal aj v New Yorku, keď Lincolnovu výzvu z roku 1861 o žiadosti dobrovoľníkov zobral na vedomie aj Slovák menom F. Werther, vysoko vzdelaný prominentný podnikateľ a aktívny v slovenskom kultúrnom a spolkovom živote tiež v New Yorku. Spolu s niekoľkými desiatkami Slovákov z tamojšej okolice sa pripojili k Lincolnovým vojskám.

 

Pred rokom 1868

Po revolúcii roku 1848 pricestoval do Ameriky Samuel Figuly, ktorý tiež bojoval po boku Lincolnovej armády. Študoval medicínu na univerzite v St. Louis. Po štúdiách začas pracoval ako lekár. Bol aj členom z jednej výpravy na severný pól. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckej kultivácii bavlny a tabaku v štáte Virginia. Čestné občianstvo USA mu bolo udelené už v roku 1868. Samuel Figuly zomrel na Slovensku pri svojej sestre v Kokave.

 

1872

Martin Chalan, vynikajúci slovensky drotár z Vyšného Rovného od Trenčína, prišiel do New Yorku. Často cestoval, navštívil skoro všetky americké veľké mestá z New Yorku do Chicaga, St. Louis až po Tichý oceán. Za svojho pobytu v Amerike Slovensko navštívil 26 krát, kde pri poslednej aj zomrel a je pochovaný na vo Vyšnom Rovnom.

 

1872

Daniel Šustek, známy slovenský cestovateľ, prebrázdil Áziu, Afriku, Perziu, Palestínu a celú Európu. Do Ameriky prišiel z Bejrútu. Na čas sa usadil v New Yorku. Pracoval ako stolár vo fabrike v Chicagu. Bol vynikajúci stolársky majster. Za zarobené peniaze si kúpil roku 1877 v štáte Iowa 80 akrov zeme, na ktorej plánoval zriadiť čisto slovenskú kolóniu podobnú ako Slováktown v štáte Arkansas. Zo svojich ciest svetom si pravidelne písal svoje zážitky a posielal ich do slovenských novín a časopisov na Slovensku aj v Amerike. Kópie celej jeho zbierky sú uložené v Jankolovej knižnici a v Slovenskom archíve pri kláštore v meste Danville v štáte Pennsylvánia. Zbierka pod menom Potulky svetom má nesmiernu historickú hodnotu.

 

1873

Vytvorila sa početná slovenská kolónia v meste Streator v štáte Illinois. Prichádzali sem nezamestnaní baníci z mesta Plymouth a Shenandoah z Pennsylvánie s nádejou, že tam nájdu prácu. Okrem nich sem prichádzali hlavne zo Spiša veľké skupiny malých roľníkov a remeselníkov, hlavne tkáčov plátna, ktorým mechanizácia na Slovensku zobrala zdroj živobytia. Všetci prichádzali bez záruk, ale s nádejou na lepšiu budúcnosť.

 

1874

Už v tomto roku mesto Cleveland, Ohio malo najväčšiu slovenskú kolóniu v Spojených štátoch amerických, a tak je to aj dnes. Cleveland je ešte stále na treťom mieste s najviac Slovákmi na svete.

 

1875

Slovenskí emigranti sa začali usádzať v meste Johnstown v Pensylvánskej oblasti.

 

1876

Andrej Dzuriš bol prvý baník, ktorý bol zabitý v banskom nešťastí a oficiálne zaregistrovaný do kroniky banských katastrof. Zahynul v bani pri meste Freeland, Pennsylvánia.

 

1877

Slováci vo väčších počtoch sa začali usadzovať v meste Bridgeport, v štáte Connecticut.

 

1878

Mnoho slovenských rodín hlavne z východného Slovenska začalo prichádzať do mesta Youngstown, kde mali možnosť dostať zamestnanie v oceliarňach US Steel.

 

1879

Mnoho slovenských žien začalo prichádzať za svojimi mužmi do mesta Passaic, New Jersey, kde mali možnosť dostať prácu v tunajších textilkách.

 

1879

Janko Slovenský a jeho bratanec Július Wolf prišli v novembri toho roku do Ameriky. Obidvaja boli vyštudovaní učitelia, ake keďže neovládali angličtinu, za čas pracovali spolu v Pennsylvánskych baniach. V neskorších rokoch práve oni začali hnutie slovenskej žurnalistiky v USA.

 

1879-1883

Slovenský Zemplín počas týchto rokov stratil vyše 8 500 obyvateľov. Dôsledkom hladu celé rodiny opúšťali túto oblasť Slovenska za chlebom, veľa z nich odišlo do banských oblastí Pennsylvánie a mnohí do Clevelandu, kde pracovali u svojho rodáka zo Zemplína Kunza, ktorý tam vlastnil viac tovární, všetky vysoko prosperovali vzhľadom na kvalitnú pracovnú silu Slovákov.

 

1880

Presne 18. januára prví Slováci prišli do mesta Bethlehem v štáte Pennsylvánia. Po 28-dňovej unavujúcej plavbe cez oceán loď konečne pristála vo Philadelphii 27. decembra 1879, kde všetci boli uzavretí do karantény. Po prepustení sa bez centa pustila peši do neznáma. Cesta ich viedla cez husté lesy a otvorené priestranstvá po veľkej zime z kuframi na chrbte. Keď prišli do mesta Trenton v New Jersey, obyvatelia ich zahnali so zbraňami v rukách mysliac si, že sú to Indiáni. Naši ľudia v tom čase boli oblečení v slovenských krojoch, no Trentončania to nepochopili. Až v Bethleheme boli prijatí slušným spôsobom. Väčšina obyvateľov mesta boli starí Moravania, ktorí sem došli už dávno predtým. (Moji príbuzní, rodina Nakatova z Medzian stále žije v okolí Bethlehemu už vyše 100 rokov).

 

Prví slovenskí emigranti sa začali usadzovať a zakladať svoje kolónie v mestách: Allentown, Johnstown, Hazleton, Pennsylvánia, a Trenton, New Jersey.

 

Prvé štatistiky hovoria, že 18. júla roku 1880 bol prvý slovenský krst v kaplnke Svätého Vincenta v meste Latrobe v štáte Pennsylvánia, kňazom bol otec Placid Piltz. Pokrstil Máriu Puškárovú.

 

1881

Do Ameriky prišiel kňaz otec Hušovský. Usadil sa v meste Drifton, Pennsylvánia, neďaleko mesta Hazleton, kde pracoval ako baník v jednej z tunajších uhoľných baní.

 

Veľa Slovákov sa začalo sťahovať do mesta Homestead v Pennsylvánii, kde mali možnosť pracovať v železiarňach US Steel, ktoré vlastnila rodina Carniege.

 

1882

15. marca pricestoval Štefan Furdek ako mladý seminarista do Clevelandu. 1. júla ho biskup Gilmour vysvätil za kňaza. Hneď bol nasadený ako administrátor na českú faru Svätého Václava v Clevelande.

Od 1. apríla 1883 až do svojej smrti 18. januára 1915 otec Furdek spravoval faru slovenskej osady Panny Márie Lurdskej, ktorú on sám založil. Bol vynikajúcim vodcom amerických Slovákov, pracoval na roli národa dedičnej v Amerike aj na Slovensku. Za túto činnosť si vyslúžil titul najznámejšieho Slováka v Amerike. Štefan Furdek je zakladateľom Prvej katolíckej slovenskej jednoty a Slovenskej ligy v Amerike, a tiež zakladateľom časopisu Jednota, ktorý vychádza dodnes.

 

Maďarská vláda posiela do Ameriky prvého maďarónskeho kňaza, ktorý mal pôsobiť medzi Slovákmi. Jeho úlohou, okrem kňazskej bolo rozbíjať národné orientovane slovenské organizácie a spolky. Svoju misiu nesplnil, lebo v Amerike strom národného povedomia mal už silné korene.

 

1883

Slováci v New Yorku si založili svoj lokálny spolok pod menom The first Slovak health Benefit Society (Prvý slovenský v chorobe podporujúci spolok). Na základe ideí tohto spolku neskôr bola založená celonárodná poisťovňa Jednota a iné.

V meste Bridgeport, Connecticut, si Slováci zorganizovali slovenský spolok Svätého Jána Krstiteľa.

 

1884

V meste Hazleton v Pennsylvánii si založili slovenskú katolícku osadu a tiež spolok zdravotne postihnutých (zdravotná poisťovňa).

Viac a viac slovenských emigrantov sa začínalo usadzovať v mestách Yonkers, New York, Uniontown, Pennsylvánia, a v ich okolitých oblastiach.

Slováci v meste Passaic založili spolok Sv. Štefana I. kráľa Uhorska. V tom čase tam bol farárom maďarón Heitinger.

V Clevelande, Ohio bol založený Podporný rímsko-katolicky spolok Sv. Štefana.

Luteránsky pastor Cyril Droppa oficiálne založil prvú slovenskú luteránsku osadu v meste Streator, v štáte Illinois. 30. marca 1884 sa konala v osade Svätej Trojice prvá luteránska bohoslužba v USA v čisto slovenskej reči.

Do Spojených štátov pricestoval maďarónsky kňaz Kossalko Jožka, rodák z Veľkého Šariša. Agent Budapešti, ktorého úlohou bolo potláčať slovenský národný život a slovenské povedomie, ktoré sa v Amerike rozširovalo príliš rýchlo a práve to znervózňovalo vládu v Budapešti. Kossalko za svoju protislovenskú činnosť má v histórii amerických Slovákov najnegatívnejšie miesto.

Do Ameriky prišiel z Nemecka Krištof L. Orbach, ktorý sa naučil výborne po slovensky. Bol redaktorom rozličných slovenských periodík. Jeho úlohou bolo rozoštvávať slovenskú komunitu. Vo svojich príspevkoch provokoval Slovákov a vyvolával konflikty, ktoré končili súdnym procesom. Orbacha finančne podporovala aj maďarská vláda.

 

1885

V meste Hazleton v Pennsylvánii 6. decembra toho roku v kostole Sv. Jozefa a 8. decembra v kostole Sv. Štefana v meste Streator, Illinois, sa konali bohoslužby v novo vystavených rímsko-katolíckych kostoloch ako prvých v Amerike.

 

Janko Slovenský začal vydávať v Pittsburghu a na okolí prvý samizdat ktorý nazval Bulletin, ktorý bol predchodca prvých slovenských novín v Amerike.(Amerikansko-Szlovenszke noviny).

 

1886

V meste Plymount, Pennsylvánia, bola založená slovenská osada Sv. Štefana.

 

21.oktobra vyšlo v Pittsburghu prvé číslo prvých slovenských novín Amerikansko-Szlovenszke Noviny. Začal ich vydávať Janko Slovenský za finančnej podpory jeho bratranca Júliusa Wolfa (obaja pochádzali z Krompách). Vychádzali (do príchodu Rovnianka) vo východoslovenskom nárečí.

 

V meste Houtzdale v Pennsylvánii si Slováci založili spolok pod názvom Bratstvo najsvätejšieho srdca Ježišovho.

 

Slovenskí luteráni si zriadili prvú náboženskú slovenskú luteránsku kongregáciu v meste Freeland a Nanticoke v štáte Pennsylvánia.

 

Slovenskí robotníci sa po prvýkrát zapojili do štrajku, ktorý bol vyvolaný v koxárni v pennsylvánskom meste Connellsville.

 

Slováci v meste Plymount v Pennsylvánii si založili spolok bratstva Sv. Štefana.

V Scranton, Pennsylvánia, založili spolok bratstva Sv. Petra a Pavla.

Stefan Hurajt z dediny Lipovec zo župy Šarišskej sa najprv usadil v meste Leisenring, Illinois. Neskôr sa presťahoval do pennsylvánskeho mesta Whitney, kde založil slovenskú kolóniu prevažné baníkov a robotníkov v koxárni.

 

1887

Na trhu sa objavila 120-stranová kniha Janka Slovenského pod názvom Amerikánsky Tlumač (The Slovak Interpreter). Bol to anglicko-šarišský slovník, ktorý sa za krátku dobu stal najpredávanejšou knihou na trhu. Zohral veľkú úlohu, nakoľko dopomáhal slovenským emigrantom osvojiť si tunajšiu reč.

V Bayonne v New Jersey, si Slováci založili podporný spolok Princa Rudolfa (bol to mentálne postihnutý syn panovníka Franza Jozefa). Po smrti tamojšieho maďarónskeho farára Adzimu (pochádzal z Veľkého Šariša) sa Slováci v Bayonne premenovali na Spolok Sv. Štefana.

Slovenskí remeselníci (Klafnere), ktorí pracovali v priemysle na spracovanie medi a žili v mestách Bayonne, Yonkers a New York, si založili podporný spolok pracujúcich v priemysle na spracovanie medi (Slovenské klafnere).

Najstaršie pôrodné štatistiky nám hovoria, že medzi prvých Slovákov narodených už v Amerike patrili: Andrej Cajko a Janko Elias v meste Freeland, Pennsylvánia.

Prvý spolok zdravotnej podpory Spolok Sv. Jozefa bol založený v Yonkers v štáte New York.

 

1888

Prvý spolok amerických Slovákov, ktorý bol pomenovaný Spolok Sv. Cyrila a Metoda, bol založený v meste Minneapolis v štáte Minnesota.

V meste Mc Keesport, Pennsylvánia, si tamojší Slováci založili Spolok Sv. Petra a Pavla.

V máji toho roku v meste Streator, Illinois, začal Edo Schwartz-Markovic za finančnej podpory farára tamojšej slovenskej osady otca Gellhofa vydávať noviny Nová vlasť. Boli to prvé noviny písané v spisovnej slovenčine.

6. septembra pricestoval do Spojených štátov Peter Rovnianek. V Clevelande sa rozhodol pokračovať v štúdiách teológie, ktorú začal v Budapešti a pre jeho panslávsku činnosť bol s nej vyhodený.

Slovenskí protestanti - presbyteriáni si postavili prvú kaplnku v Pennsylvánskom meste Jessup.

V meste Nanticoke, Pennsylvánia, si Slováci založili rímsko-katolícku slovenskú osadu Sv. Jozefa.

 

1889

Slováci v meste Braddock, Pennsylvánia, si založili spolok zdravotného poistenia. Tamojší Slováci tam poväčšine pracovali v železiarňach US Steel.

Peter Víťazoslav Rovnianek prerušil teologické štúdiá v Clevelande a prijal v Pittsburghu pozíciu hlavného redaktora Amerikansko - Szloveszkych Novinkoch, ktorými prispel k zdokonaleniu jeho národných a kultúrnych záujmov. Pomaly a nenápadne previedol noviny z dialektu šarišského na spisovnú slovenčinu.

Maďarónsky kontroverzný kňaz Kossalko Jožka 1. februára začal vydávať noviny Zastava. Boli písané v maďarónskom duchu. Vzhľadom na národnú slovenskú orientáciu prisťahovalcov sa noviny neuchytili medzi Slovákmi. Po krátkej dobe zanikli aj napriek tomu, že maďarská vláda ich pomáhala financovať.

V marci toho roku sa objavili na trhu ďalšie maďarónske noviny. Rev. Ignác Jaškovič v meste Hazleton Pennsylvánia vydával Katolícke noviny. Aj napriek tomu, že Jaškovič bol Slovák, po slovensky nevedel dobre, preto si musel za plateného pomocníka zobrať Eda Schwartza-Markoviča. Noviny, takisto ako Zastava, skončili pre nezáujem.

21. decembra 1898 Anton S. Ambrose, 24-ročný Slovák narodený v dedine Kobyly pri Bardejove, začal v meste Plymount, Pennsylvánia, vydávať noviny Slovák v Amerike. Vznikli na troskách skrachovanej Kossalkovej Zástavy (Ambrose ju kúpil od Kossalku aj so sadzačom veľmi lacno). Z Plymountu sa noviny presťahovali do Phoenixville, Pennsylvánia, neskôr do New Yorku, odtiaľ do Whiting, Indiana, potom do Allentownu, Pennsylvánia, a z Allentownu do Passaicu, New Jersey.

Noviny Robotník

Počet zobrazení: 5520x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line