Umenie a kultúrne inštitúcie

hlavn√° foto

Implementáciu štátnej kultúrnej politiky Slovenskej republiky, vytváranie podmienok na rozvoj kultúry vo všetkých oblastiach umenia, štátneho jazyka a knižnej kultúry na Slovensku a oficiálnu autorskú prezentáciu umeleckej tvorby doma i v zahraničí zabezpečuje Ministerstvo kultúry SR (MK SR).

Tieto činnosti vykonáva prostredníctvom národných kultúrnych inštitúcií podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv. Tento štátny úrad ani organizácie v jeho riadiacej pôsobnosti nemajú samostatné referáty, ktoré by sa osobitne venovali tvorbe alebo inštitucionálnej práci Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti. Sekcia umenia MK SR v spolupráci so sekciou medzinárodnej spolupráce tohto ministerstva predkladá koncepčné návrhy a podklady k medzinárodným kultúrnym dohodám a vykonávacím plánom, podieľa sa na vypracúvaní návrhov a námetov pre medzinárodnú spoluprácu, spolupracuje na príprave zahraničných podujatí celoštátneho významu a na prezentácii zverenej oblasti v zahraničí.

Divadlo 
 
Divadelné prejavy na území Slovenska možno doložiť už od ranného stredoveku vo forme náboženskej drámy aj vystúpeniami jokulátorov, ktorí tu dostávajú zjavné slovanské pomenovanie – igrici. V ľudových vrstvách sa rozvíjali mnohoraké formy divadla. Z neho sa dodnes zachovali početné prejavy dokazujúce jeho starobylý slovanský pôvod a východiskové magické či obradové funkcie.
 
V období renesancie a baroka pokračoval divadelný život najmä na školách. Strediskami rozvíjajúceho sa divadla sa stali viaceré významné protestantské školy, v katolíckom školstve bola dôležitá epocha jezuitského a piaristického divadla. V 18. a 19. storočí sa divadelný život v niektorých oblastiach formoval ako multijazykový. Profesionálne vystupovali najmä nemecké, neskôr maďarské spoločnosti. Niektoré z nich (nemecké a talianske) začali hrať i s marionetami. K nim sa pridali aj českí kočovní bábkari. Roku 1878 založil Ján Stražan tradíciu slovenského kočovného bábkarstva.
 
Uvedenie Chalupkovho Kocúrkova v Liptovskom Mikuláši v roku 1830 sa považuje za vznik slovenskej divadelnej kultúry. Súvisí s národne a kultúrne podmieneným procesom národného obrodenia. Divadlo v ňom zohrávalo aktivizačnú úlohu, v daných podmienkach sa však mohlo rozvíjať iba na ochotníckej báze. Intenzívnejší rozvoj slovenského ochotníckeho divadla až do roku 1918 podnecovala najmä slovenská prevažne komediálna dramatika. Jej úroveň dvíhalo množstvo talentovaných hercov. Pôvodná dramatická literatúra a nemalé herecké zázemie prispievali k vzniku a rozvoju slovenského profesionálneho divadelného umenia.
 
Jedna z najvýznamnejších slovenských kultúrnych ustanovizní - Slovenské národné divadlo v Bratislave - vzniklo v roku 1920. Opera a balet SND uvádzajú svoje predstavenia v historickej budove na Hviezdoslavovom námestí. Činohra SND pôsobila od roku 1955 v Divadle P. O. Hviezdoslava a od roku 1962 aj na Malej scéne SND. Dňa 14. apríla 2007 bola slávnostne otvorená nová budova Slovenského národného divadla.   
 
Po roku 1945 zaznamenávame i rozvoj regionálneho divadelného života, ktorý bol postupne zavŕšený dobudovaním rozsiahlejšej siete profesionálnych divadiel, vrátane divadiel národnostných menšín, bábkových divadiel i divadiel pre deti a mládež. Súčasná divadelná sieť pozostáva z viac ako dvoch desiatok stálych, z verejných zdrojov subvencovaných profesionálnych divadiel, ktoré pôsobia v Bratislave, Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, vo Zvolene, Martine, Žiline, Košiciach, Prešove, Spišskej Novej Vsi i Rožňave. V Košiciach okrem Štátneho divadla pôsobí maďarské Divadlo Thália a rómske divadlo Romathan. Maďarské menšinové Jókaiho divadlo bolo zriadené v Komárne. Ukrajinsko-rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča a Poddukelský umelecký ľudový súbor sídlia v Prešove. Okrem Slovenského národného divadla, Divadla Nová scéna, Štátnej opery v Banskej Bystrici a Štátneho divadla v Košiciach sú ostatné štátne profesionálne divadlá v správe vyšších územných celkov alebo obcí.
 
V uplynulých rokoch sa začala rozvíjať i sféra nezávislých divadelných súborov. Medzi najvýznamnejšie a najdlhšie pôsobiace neštátne súbory patrí Radošínske naivné divadlo, neskôr vznikli Divadlo STOKA, Divadlo GUnaGU, Divadlo a.ha, PIKI, Teatro Tatro z Nitry, Staromestské divadlo v Košiciach, novšie subjekty ako Túlavé divadlo, Zduženie pre súčasnú operu a ďalšie. V Banskej Bystrici pôsobí Divadlo z Pasáže – neštátny súbor tvoriaci s mentálne postihnutými hercami. 
 
Na Slovensku existuje mnoho divadelných festivalov. Viaceré z ich vznikli najmä v posledných rokoch. Jedným z najvýznamnejších podujatí je Medzinárodný festival Divadelná Nitra. V roku 2005 vznikli výberový nesúťažný festival Dotyky a spojenia v Martine, prezentujúci aktuálnu tvorbu profesionálnych divadiel na Slovensku, a medzinárodný Festival Nová dráma (New Drama) v Bratislave, ktorý predstavuje najlepšie inscenácie súčasnej slovenskej a svetovej drámy. Viac ako tridsaťročnú tradíciu má operný a činoherný festival Zámocké hry zvolenské  a medzinárodný multižánrový festival humoru a satiry Kremnické gagy. Tradíciu majú aj festivaly, ktoré sa venujú tvorbe pre deti a mláde, ako napr. medzinárodný festival Bábkarská Bystrica a Stretnutie, ktorý sa koná v Nitre. K nim pribudol nový významný festival Bábková Žilina, zameraný na prezentáciu aktuálnej tvorby slovenských bábkových divadiel. Asociácia Bratislava v pohybe organizuje medzinárodný tanečný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe. Vysoká škola múzických umení je tradične organizátorom Medzinárodného festivalu vysokých divadelných škôl pod názvom Projekt Istropolitana. V Košiciach sa etabloval Festival nezávislého divadla a Festival divadiel strednej Európy, ktorý organizuje Štátne divadlo Košice.
 
Úlohy výskumného, dokumentačného, informačného, propagačného, študijného, konzultačného a analytického strediska divadelnej kultúry s celoslovenskou pôsobnosťou plní Divadelný ústav Bratislava (DÚ). Nachádza sa v ňom bohatá divadelná dokumentácia od založenia prvého profesionálneho divadla na Slovensku roku 1920. Súčasťou je bohatá knižnica a videodokumentácia. DÚ vydáva odbornú pôvodnú a prekladovú divadelnú literatúru.  Súčasťou inštitúcie je Archív Divadelného ústavu, ktorý je začlenený do siete špecializovaných verejných archívov pod štátnym odborným dozorom Ministerstva vnútra SR.
V oblasti vedy a výskumu pôsobí aj Kabinet divadla a filmu Slovenskej akadémie vied, ktorý je zároveň vydavateľom revue dramatických umení Slovenské divadlo. Amatérskym divadlám a súborom metodicky pomáha Národné osvetové centrum, ktoré vydáva mesačník pre ochotnícke a profesionálne divadlo Javisko. Výchovu a vzdelávanie budúcich profesionálov pre oblasti divadla zabezpečujú predovšetkým Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici a konzervatóriá v Bratislave a  v Košiciach.
Vo sfére divadla pôsobia aj nezávislé mimovládne organizácie, profesijné a umelecké zoskupenia, ako Asociácia súčasného tanca, Slovenské centrum Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT, Slovenské centrum Medzinárodnej organizácie scénografov, divadelných architektov a technikov OISTAT, Slovenské centrum asociácie pre detské a mládežnícke divadlo ASSITEJ a ďalšie. 
 
Hudobný život 
 
Hudobný život na Slovensku bol čulý bez ohľadu na pohnuté politické a spoločenské pomery. Jeho inštitucionalizácia sa však v plnom rozsahu začala až po 2. svetovej vojne. Dovtedy pôsobili v hlavnom meste iba Bratislavský symfonický orchester operného súboru Slovenského národného divadla a rozhlasový orchester, ktorý vznikol roku 1929. 
 
Pre oblasť hudobnej kultúry bolo najvýznamnejším aktom  založenie štátnej Slovenskej filharmónie v období rokov 1948 – 49. Vtedy vznikli aj Vysoká škola múzických umení s dvoma fakultami a v oblasti hudobného folklóru dva profesionálne súbory: Slovenský ľudový umelecký kolektív  (SĽUK) a Lúčnica - ako snaha uchovať a tvorivo rozvíjať mimoriadne bohatstvo folklórneho prejavu národa.
 
Slovenská filharmónia (SF) vyvíja umeleckú i organizačnú činnosť najmä v hlavnom meste SR, no svojím významom, postavením i poslaním je inštitúciou národnou. Sídli v historickej budove Reduty. Postupne sa SF rozšírila na rozsiahlu inštitúciu zastrešujúcu popri vlastnom orchestri  aj Slovenský filharmonický zbor a Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala. SF je organizátorom Bratislavských hudobných slávností, najväčšieho medzinárodného hudobného festivalu v Slovenskej republike. 
 
Roku 1968 vznikla Štátna filharmónia Košice, ktorá na východe štátu spĺňa podobné úlohy ako SF v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch sa sieť hudobných inštitúcií na Slovensku rozrástla o Štátny komorný orchester Žilina, čím sa umožnil vznik a rozvoj pravidelného koncertného života aj na strednom a severnom Slovensku. Rad inštitucionálne pôsobiacich symfonických resp. veľkých komorných orchestrov dopĺňajú orchestre operných a baletných súborov divadiel v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré sa venujú aj uvádzaniu diel symfonickej tvorby. V neštátnej sfére pôsobia komorný orchester hlavného mesta Bratislavy Cappella Istropolitana a súbory Musica Aeterna či Solamente Naturali, venujúce sa programovo interpretácii starej hudby.  
 
K veľkým inštitucionálne pôsobiacim zborovým telesám patria popri SFZ amatérsky Spevácky zbor mesta Bratislavy a Spevácky zbor Lúčnice. Vyspelé zborové umenie na Slovensku dokumentuje množstvo ďalších vyspelých a odborne vedených speváckych zborov mnohorakého dramaturgického zamerania (cirkevné, komorné, folklórne) a rozmanitého svojím zložením (detské a mládežnícke, akademické, ženské, mužské, zmiešané, učiteľské zbory).
 
Od roku 1997 pôsobí organizácia Hudobné centrum, odborné koncepčné pracovisko pre oblasť hudobnej kultúry. Popri vlastných koncertných aktivitách (organizuje napr. Medzinárodný festival súčasnej hudby MELOS-ÉLOS) plní úlohy v oblasti dokumentácie a budovania databáz, vyvíja edičnú činnosť a slúži ako propagačno-servisné pracovisko s verejnou hudobnou študovňou.
Mnoho spevákov a interpretov hudby pôsobí na európskych i svetových operných scénach, niektorí sa usadili v zahraničí natrvalo.
 
Literatúra 
 
Literárna tvorba je nerozlučne spojená s rozvojom duchovného, kultúrneho a spoločenského života na území Slovenska od čias cyrilometodských až po súčasnosť. Počiatky slovenskej literatúry sa viažu k pôsobeniu sv. Cyrila a sv. Metoda na teritóriu Veľkej Moravy. Najvýznamnejším dielom tohto obdobia je básnický predhovor k prekladu evanjelia do staroslovienčiny od Konštantína - Filozofa Proglas, čiže Predslov, ktorý do súčasnej slovenčine preložil básni Viliam Turčány.
 
Staroslovienčinu neskôr nahrádzala latinčina a čiastočne čeština. Až v období národného obrodenia zaznamenávame úsilie o zrod kodifikovanej spisovnej slovenčiny. V tomto dejinnom úsilí sa o rozvoj literatúry, vzdelanosti a kultúry zaslúžila generácia bernolákovcov a štúrovcov. 
 
Od začiatku 20. storočia sa slovenská literatúra postupne otvára vplyvu moderných svetových prúdov. Po roku 1945 prechádza mnohými vývinovými etapami. V zmenených politických a spoločenských podmienkach sa vnútorne značne diferencuje aj napriek oficiálnym snahám vytvoriť jednotu na báze socialistického realizmu. Tvoriví básnici a spisovatelia sa vždy bránili dogmatizmu a schematizmu, často aj za cenu odchodu z vlasti. Väčšina tu však zostala a svojou tvorbou vytvárala trvalú opozíciu vtedajšej moci, vyslovujúc trpké pravdy o stave spoločnosti v rokoch1948 - 1989. Literárny život v súčasnosti prebieha v diferencovanej podobe viacerých organizácií spisovateľov a prekladateľov, ktoré majú svoje literárne periodiká. 
 
Po roku 1989 vznikli prekladateľské organizácie Spoločnosť prekladateľov umeleckej literatúry a Spoločnosť prekladateľov odbornej literatúry. Združujú prekladateľov z príslušných oblastí literatúry, organizujú spoločensko-vedné stretnutia, udeľujú ocenenia za prekladateľské výkony. 
 
Súbežne pôsobia dve spisovateľské organizácie: Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, združujúca Klub nezávislých spisovateľov, Obec spisovateľov Slovenska, Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku, Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku, Klub literatúry faktu i Slovenské centrum P.E.N. Organizácie vyvíjajú bohatú spoločenskú a odbornú činnosť. 
Šírenie slovenskej literatúry, ako aj jej prezentáciu doma a v zahraničí má vo svojej náplni Literárne informačné centrum (predtým Národné literárne centrum), ktoré podporuje aj vydávanie prekladov diel slovenských spisovateľov v zahraničí (komisia SLOLIA) a organizuje sympóziá, konferencie, stretnutia a diskusie s medzinárodnou účasťou.
 
Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR (ZVK SR) má v oblasti slovenskej knižnej kultúry významné miesto pri nadväzovaní a udržiavaní kontaktov s príbuznými inštitúciami doma a v zahraničí, zastupuje záujmy svojich členov, ochraňuje ich vydavateľské záujmy a stará sa o ich všestranný rozvoj, vykonáva poradenskú a informačnú činnosť.
 
Výtvarný život 
 
Výtvarné tradície Slovenska siahajúce hlboko do minulosti zaznamenali výrazný rozkvet v sugestívnom, no zároveň hlboko ľudskom prejave gotiky, v okázalej nádhere a pátose baroka, v prebúdzajúcom sa národnom povedomí 19. storočia sprevádzanom záujmom o klasicizmus, romantizmus, historizmus i realizmus, no predovšetkým v storočí našej súčasnosti. Medzivojnové obdobie a neskôr obdobie konca 60. rokov 20. storočia priniesli pre výtvarné umenie výrazný posun vpred a položili základy súčasného výtvarného prejavu. Odstránenie duchovných bariér a otvorenie hraníc s Európou a svetom prinieslo slovenskému výtvarnému umeniu nielen možnosť prijímať cenné podnety zvonka, ale tiež predstaviť zahraničiu hodnoty našej výtvarnej kultúry.
 
Súčasný obraz výtvarného diania na Slovensku je pestrý. Prelína sa v ňom úsilie niekoľkých generačných vrstiev a množstvo názorových orientácii, siahajúcich od klasických tendencií, nadväzujúcich na avantgardu konca 60. rokov až po intermediálne disciplíny a postupy, využívajúce možnosti počítačovej techniky a videa. Súčasné slovenské výtvarné umenie prezentujú stovky autorov, zväčša absolventov bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Výtvarné dianie v súčasnosti na Slovensku organizujú umelecké a profesijné organizácie, záujmové združenia, nadácie, štátne galérie, galérie regionálneho charakteru i súkromné galérie. 
 
Významný podiel na prezentácii výtvarného umenia na Slovensku má Slovenská národná galéria, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Považská galéria umenia v Žiline, Galéria Jozefa Koniarka v Trnave, Východoslovenská galéria v Košiciach, Galéria mesta Bratislavy, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Tatranská galéria v Poprade a ďalšie. Niektoré súkromné galérií sa postupne profilovali a špecializovali. Priestor pre experimentálnu tvorbu a prezentáciu poskytuje napríklad Galéria Priestor for Contenporary Arts, At Home Gallery (synagóga Šamorín), Tranzit, mladé umenie prezentuje Galéria Medium pri Vysokej škole výtvarných umení, úžitkové umenie K Gallery v Bratislave.
 
Fotografické dianie na Slovensku je prezentované prostredníctvom aktivít väčších či menších záujmových združení. Medzi nimi dominuje už niekoľko rokov občianske združenie FOTOFO, ktoré organizuje od roku 1991 pravidelne v novembri medzinárodný festival Mesiac fotografie, prezentujúci desiatky výstav a konferencií. Najvýznamnejšou inštitúciou v oblasti fotografie je Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave, ktorého dlhodobým cieľom je vytváranie priestoru na medzinárodnú spoluprácu a vybudovanie Múzea slovenskej fotografie. Venuje sa organizovaniu výstav, edukačnej, publikačnej a zbierkotvornej činnosti a zároveň má informačný a dokumentačný charakter.
 
Starostlivosť o ochranu kultúrneho dedičstva v oblasti dizajnu a príležitostnú propagáciu dizajnu výstavami kontinuálne zabezpečujú dve zbierkotvorné inštitúcie etablované pred rokom 1989 - Slovenská národná galéria (zbierka úžitkového umenia) a Slovenské technické múzeum v Košiciach (oddelenie priemyselného dizajnu). Podľa vzoru podobných inštitúcií v rozvinutých štátoch EÚ bolo roku 1991 založené Slovenské centrum dizajnu (SCD), ktoré plní predovšetkým úlohu dokumentačného, informačného, propagačného, edičného a študijného pracoviska s celoslovenskou pôsobnosťou. Je aj hlavným organizátorom celoštátnej súťaže dizajnu Národná cena za dizajn, vydavateľom časopisu Designum a zástupcom SR v najvýznamnejších medzinárodných mimovládnych organizáciách. Komorným výstavným aktivitám zameraným na dizajn sa venujú Ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti (Design štúdio ÚĽUV) i viaceré malé komorné a regionálne galérie.
 
Architektúra ako jeden z najdôležitejších prvkov hmotného kultúrneho dedičstva má na Slovensku dlhodobú tradíciu a kvalitu. Mnohé objekty svetského a sakrálneho rázu sú organickou súčasťou architektúry strednej Európy. 
 
Systematický základný výskum v oblasti architektúry na Slovensku vykonáva Ústav stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied aj architektonické vysoké školy a fakulty. Z inštitucionálneho hľadiska architektúra nie je zásadným spôsobom spravovaná, pretože jej realizácia a existencia sú zabezpečované v rezorte výstavby. Na jej kultúrnu úroveň však vplývajú dve významné profesijné zoskupenia -  Slovenská komora architektov (SKA) a Spolok architektov Slovenska (SAS). Nevyhnutným momentom zvyšovania kvality architektonických diel je ich oceňovanie prostredníctvom národných súťaží.
 
Foto: sxc.hu

Počet zobrazení: 1849x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2014 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line