Austrália

hlavn√° foto

I. Základné údaje 

Názov štátu: Austrálsky zväz
Hlavné mesto: Canberra
Celková rozloha: 7 617 930 km2
Počet obyvateľov: 22 676 517 (údaje z roku 2011)
Etnické zloženie: pôvodní obyvatelia (Aborigéni) – 2 %; prisťahovalci európskeho pôvodu – 90 %; prisťahovalci ázijského pôvodu – 7 %; miešanci – 1 %.
Konfesionálne zloženie: katolícke kresťanstvo – 26,4 %; anglikánske kresťanstvo – 20,5 %; budhizmus – 1,9    %; islam – 1,5 %; ateizmus – 15,3 %; iné kresťanské cirkvi – 20,5 %; iné – 13,9%.
Úradný jazyk: anglický 
 

II. Všeobecná charakteristika komunity

Krajanská komunita v Austrálii je vzhľadom na rozlohu krajiny malá. Kultúrny život Slovákov žijúcich v Austrálii bol a je podmienený existenciou aktívnych spolkov, klubov a združení. Je charakterizovaný veľkou diferenciáciou z hľadiska obsahu, foriem a intenzity, čo je okrem iného zapríčinené aj veľkou rozptýlenosťou a vzdialenosťami na austrálskom kontinente. Krajanské organizácie pravidelne či sporadicky usporadúvajú rôzne spoločensko-kultúrne podujatia s cieľom spoločných stretnutí a udržiavania vzájomných kontaktov. 
 
Prví slovenskí emigranti sa spočiatku zamestnávali iba prechodne na farmách, pri kultivácii pôdy a spracovaní dreva, v baniach a ako nádenníci v prístavoch. Po 2. svetovej vojne emigrovali do Austrálie hlavne príslušníci inteligencie s vysokoškolským a univerzitným vzdelaním, ktorí našli uplatnenie v priemysle, bankách, na univerzitách a vysokých školách. Odrazom priaznivých sociálnych a ekonomických podmienok je skutočnosť, že mnohí krajania sú úspešní aj v podnikateľskej sfére.  
 
Staršia a stredná generácia Slovákov z Juhoslávie si uchovala dolnozemské slovenské nárečie, mladá generácia je čiastočne bilingválna, s postupnou preferenciou anglického jazyka.
 

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Slováci žijú hlavne v mestách Brisbane (štát Queensland), Hobart (Tasmánia), Melbourne (Viktória), Perth (Západná Austrália), Adelaide (Južná Austrália), Sydney (Nový južný Wales).
 
V Austrálii sa pomerne rýchlo naturalizovali, preto nie sú k dispozícii presné údaje o ich počte, resp. o počte ich potomkov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu. Do roku 1918 existuje veľmi málo správ o pobyte Slovákov v Austrálii. Misionár Jakub Long zanechal informáciu, že na kontinent prichádzali jednotlivci už v období tzv. zlatej horúčky. V austrálskej štatistike z rokov 1901-1902 sa v rubrike prisťahovalcov z Rakúsko- Uhorska uvádza, že medzi prisťahovalcami sú aj emigranti z horného Uhorska, teda zo Slovenska. Štatistika z roku 1933 uvádza 760 osôb narodených v ČSR. Roku 1939 sa odhaduje počet prisťahovalcov zo Slovenska na 1200. 
 
Podľa posledných výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa k slovenskému pôvodu oficiálne prihlásilo 7 020 osôb, hoci neoficiálne odhady sa v rámci celej Austrálie pohybujú okolo 10 až 15-tisíc. V domácnostiach hovorí slovenským jazykom 4 695 osôb. V početnej krajanskej komunite vo zväzovom štáte Viktória sa podľa sčítania obyvateľstva z roku 2006 k slovenskému pôvodu prihlásilo len 2 903 osôb.

IV. Historický vývoj komunity

Slováci prichádzali do Austrálie v niekoľkých etapách, ale vysťahovalectvo začalo až po obmedzení migrácie do USA (1924). Austrália v tom období prijímala z ČSR 300 osôb ročne, preto vysťahovalectvo nemalo masovejší charakter. Hlavnou príčinou boli ekonomicko-sociálne podmienky. Do skončenia 2. svetovej vojny prichádzali Slováci hlavne z ekonomických a sociálnych dôvodov. Po 2. svetovej vojne začala postupne prichádzať politická emigrácia.  Po augustových udalostiach v ČSR (1968) prišla väčšia vlna Slovákov (1 200), pričom do roku 1989 emigrácia  z politických dôvodov pokračovala (1 800). 
 
Osobitnú a populačne silnú komunitu tvoria Slováci z Vojvodiny, ktorí odišli do Austrálie v rokoch 1960-1970 za prácou na základe náboru austrálskych imigračných úradov v bývalej Juhoslávii. Ich počet sa odhaduje na 6-tisíc, čím výrazne posilnili slovenskú komunitu v Austrálii. Títo prisťahovalci sa však museli zaviazať, že dva roky budú vykonávať prácu, ktorú im pridelia miestne úrady.
 
Zmena spoločenských podmienok v Česko-Slovensku po novembri 1989 spôsobila otvorenie hraníc a slobodu cestovania, čo naznačovalo, že časť obyvateľstva sa rozhodne odísť do zahraničia. Cieľovou stanicou ďalšej vlny vysťahovalcov sa stala opätovne Austrália. Odhaduje sa, že v rokoch 1990- 1992 emigrovalo na austrálsky kontinent asi 550 Slovákov. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky prišlo do Austrálie približne 800 Slovákov za účelom práce a štúdia.

V. Aktuálny stav

1. Spolky a organizácie

Slovenský spolkový život sa začal formovať až po 2. svetovej vojne. Do tohto času v Austrálii fungovali pobočky exilových organizácií Slovenskej národnej rady v zahraničí a Slovenského oslobodzovacieho výboru. Na austrálskom kontinente sa objavila prvá vlna politických emigrantov, ktorá zaktivizovala kultúrnu a politickú činnosť. 
 
Roku 1950 krajania zakladajú v Sydney Združenie austrálskych Slovákov, ktoré vyvíja aktívnu činnosť dodnes. Združenie pôsobí hlavne v kultúrno-spoločenskej oblasti a má svoje organizácie v ďalších mestách Austrálie – vo Viktórii, Melbourne a Adelaide. Združenie je organizátorom kongresov austrálskych Slovákov, ktoré boli založené v Melbourne roku 1971. Konali sa každé dva roky, posledná roku 2008. 
Združenie Austrálskych Slovákov (ZAS) vo Viktórii bolo založené roku 1951 ako nepolitická organizácia, ktorá nie je kontrolovaná žiadnou náboženskou skupinou.  Hlavnými cieľmi organizácie je vzdelávať svojich členov v duchu bratskej spolupráce s občanmi iných národných skupín a snaha pomôcť im na ich ceste stať sa dobrými občanmi novej vlasti; organizovať stretnutia členov; organizácia  zábavných a kultúrnych podujatí; rozširovanie vedomostí a osvety o Slovensku a Slovákoch medzi občanmi Austrálie; organizácia podujatí pre starnúcich členov spoločnosti a pomoc s ich existenčnými a spoločenskými problémami. 
Slovenský spolok Ľudovíta Štúra bol založený v roku 1966 v meste Laverton juhoslovanskými Slovákmi, ktorí sa usadili v okolí Melbourne. V rámci spolku vznikli futbalový klub, rybárske združenie, tanečný súbor, organizovali sa kurzy slovenčiny, výstavy ručných prác a spoločné výlety do prírody. Títo Slováci majú vlastný evanjelický zbor a od roku 1979 aj kostol. Roku 1981 si svojpomocne postavili viacúčelovú budovu – sídlo spolku Slovenský dom, v ktorom organizujú spoločenské podujatia. 
 
V Melbourne bol od roku 1981 činný aj Klub slovenskej mládeže, ktorý usporadúval kultúrne a športové akcie. Mnohé kultúrne podujatia organizovala zásluhou katolíckeho kňaza Emila Černaja aj pobočka Zahraničnej Matice slovenskej v Sydney.
 
Slováci v Adelaide sú organizovaní v Slovenskom klube, ktorý má od roku 1980 v Thebartone svoju priestrannú halu – Slovenský dom. Klub s anglickým názvom The Slovak Club in South Australia, Inc. organizuje kultúrno-spoločenské podujatia, národné manifestácie, spoločenské zábavy. Roku 1981 bol založený Klub slovenskej mládeže.
 
V posledných rokoch sa mimoriadne aktívne prejavovalo Slovenské združenie v Západnej Austrálii, založené roku 1995 v Perthe. Zameriavalo sa väčšinou na kultúrne a športové akcie. Od roku 2008 združenie nemá status oficiálne registrovanej organizácie a činnosť jednotlivcov je prezentovaná neorganizovane na báze dobrovoľníctva. Svojou činnosťou sa pôvodne oddelili od Českej a slovenskej asociácie v Západnej Austrálii, ktorá je naďalej aktívna (vznikla roku 1973 a pod týmto názvom existuje od roku 1996). Ich cieľom je kultúrno-spoločenská činnosť medzi rodákmi z bývalého Česko-Slovenska. 
K ďalším významnejším organizáciám vyvíjajúcim kultúrno-spoločenské činnosti patria Slovenská spoločnosť, Slovenské centrum a Združenie austrálskych Slovákov v Queenslande. Aktivity vyvíjajú aj spoločné československé záujmové spolky, ako napríklad Sokol v Melbourne,  Beseda v Canbere, Československý klub v Queenslande, spomínaná Asociácia Čechov a Slovákov v západnej Austrálii a Združenie Čechov a Slovákov v Tasmánii. Väčšinu členov československých spolkov tvoria Česi. 
V kultúrnej sfére je aktívna aj súkromná agentúra Vladimíra Hattalu v Canberre, ktorá zorganizovala viacero vystúpení popredných umelcov zo Slovenska v Austrálii.     

2. Cirkevný život

 Z konfesionálneho hľadiska je väčšina krajanov žijúcich v Austrálii katolíckeho vierovyznania, pričom komunita vojvodinských Slovákov patrí k evanjelickej cirkvi. Slovenské katolícke misie charakterizuje okrem pastoračných funkcií aktívna a rôznorodá spoločensko-kultúrna činnosť vrátane charity.
Medzi slovenskými katolíkmi pôsobia dve slovenské katolícke misie (Sydney a Melbourne). Roku 1951 prišiel do Austrálie slovenský kňaz Štefan Senčík, ktorý pôsobil najskôr v Sydney, kde bola v tom istom roku založená slovenská katolícka misia. Od roku 1953 pôsobil v Melbourne. Tam sa bohoslužby konali už v 50. rokoch 20. storočia. Z iniciatívy nového kňaza si slovenskí farmári roku 1956 postavili v meste Caveat (cca. 300 km od Melbourne) prvý slovenský kostol. Po odchode Štefana Senčíka roku 1957 pôsobil v Melbourne až do svojej smrti roku 1986 duchovný otec Tibor Strnisko, ktorý ďalej rozvíjal cirkevný a kultúrny život krajanov. Duchovný život rozprúdil slovenský misionár  Emil Černaj, ktorý prišiel do Austrálie roku 1974 a vďaka jeho zásluhám majú Slováci v Lidcombe, na predmestí Sydney, vlastný kostol (sv. Cyrila a Metoda) a spoločenskú halu s knižnicou. 
 
V minulosti vyvíjalo činnosť aj Slovenské katolícke združenie v Adelaide, avšak pre nedostatok slovenských duchovných zaniklo. 
 
Katolícke misie v minulosti vydávali aj periodickú tlač Hlasy z Austrálie (Epping),  Cyrilometodský hlas (Sydney) a Slovenský pozdrav (Melbourne).
 
Prvé evanjelické zbory na čele s kňazom Milanom Ontkom sa zorganizovali až koncom roka 1967 v Lavertone, mestskej časti Melbourne. Stavbu prvého evanjelického kostola dokončili až roku 1979. Postavili ho z vlastných finančných zbierok. 
 
Od roku 1974 vychádza evanjelický časopis Hlas, vestník Slovenskej evanjelickej cirkvi sv. Matúša vo Footscray a Hlas evanjelicko- luteránsky v Austrálii v Lavertone.
 
Vlastné kostoly majú aj slovenskí baptisti a slovenská duchovná cirkev.

3. Školstvo a vzdelávanie

Slovenská komunita v  Austrálii nedisponuje žiadnymi výchovno-vzdelávacími zariadeniami. V prípade záujmu rodičov sa organizujú jazykové kurzy slovenčiny pre deti a mládež v rámci existujúcich spolkov a  farností.  

4. Médiá

V rokoch 1950-1970 postupne vychádzalo šesť titulov periodickej tlače, hlavne náboženských. Od druhej polovice 50. rokov vychádza časopis Slovenský štít (tlačový orgán Združenia austrálskych Slovákov). V rokoch 1968- 1969 vychádzal nezávislý mesačník Austrálsky Slovák. Humoristický časopis Škriatok vychádzal v rokoch 1966- 67. V rokoch 1983- 86 vychádzal štvrťročník Slovak-Australian Monitor a roku 1988 začal v Adelaide vychádzať Bulletin Slovenského klubu v Južnej Austrálii. Roku 1995 začala Asociácia Slovákov v Západnej Austrálii vydávať bulletin Slovak. Tlačový orgán Slovenského spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, Slovenské oznamy, sa stal roku 1993 cyklostylovaným dvojmesačníkom. V súčasnosti vydáva Združenie Slovákov v Queenslande  dvojmesačník Vatra.
 
Roku 1976 sa pod vedením ZAS začalo rozhlasové vysielanie v slovenskom jazyku v Sydney. Podobné vysielanie vzniklo z iniciatívy Slovákov aj v Adelaide a roku 1978 v Melbourne, kde sa na jeho vzniku okrem Slovákov z Dolnej zeme podieľalo aj niekoľko zástupcov krajanských spolkov. Títo na stanici 3EA vysielali každý týždeň Správy z domova a života Slovákov v Austrálii. Od roku 1989 existuje oficiálne registrovaná internetová služba, Informačné centrum austrálskych Slovákov, využívaná pre slovenské rozhlasové programy. Roku 1993 bolo založené slovenské vysielanie pre celú Austráliu na televíznej stanici SBS- national. Vysielanie prebieha jeden týždeň zo Sydney a jeden týždeň z Melbourne. Program v slovenskom jazyku vysiela raz týždenne Radio 4EB v Brisbane.
 
Slováci v Austrálii nemajú vlastný televízny program. Do roku 1989 fungovalo na základe podpory austrálskej vlády vysielanie slovenských filmov alebo relácií s účasťou austrálskych Slovákov na televíznych staniciach vo väčších mestách. 

5. Edičná a vydavateľská činnosť

V povojnovej emigrácii prišlo do Austrálie aj niekoľko spisovateľov a dramaturgov. Medzi najznámejších, ktorí vo svojej tvorbe pokračovali, patrí renomovaný spisovateľ Pavol Hrtus Jurina, ktorý v Melbourne vydal niekoľko zbierok noviel a čŕt. Jeho kniha Z reči do reči zaznamenáva život slovenských prisťahovalcov v Austrálii. Historickej publicistike sa venoval František Vnuk, ktorý sa vo svojich štúdiách venoval slovenskej otázke a bol iniciátorom mnohých aktivít na podporu slovenskej samostatnosti. Jedným z aktívnych povojnových emigrantov, ktorý napísal dejiny slovenského vysťahovalectva do Austrálie a viacerých európskych štátov a publikuje do súčasnosti, je Ján Vrtielka. Literárne činný je aj prozaik a dramatik Karol Bendžala, ktorého melodráma Balkón Story bola uvedená aj v Divadle SNP v Martine. 
Roku 1957 vydalo ZAS Kalendár Austrálskych Slovákov. Časť slovenskej inteligencie v Austrálii je dodnes literárne a  publicisticky činná v oblasti prózy, poézie, dramaturgie a histórie. Niektorým autorom vyšli ich diela knižne na Slovensku.
Slováci v Sydney si vybudovali aj vlastné vydavateľstvo Orbis. Po odchode majiteľa P. Gerdelána do USA však zaniklo. 

6. Kultúra a umenie

Kultúrny život Slovákov žijúcich v Austrálii bol a je podmienený existenciou aktívnych spolkov, klubov a združení. Je charakterizovaný veľkou diferenciáciou z hľadiska obsahu, foriem a intenzity, čo je okrem iného zapríčinené veľkou rozptýlenosťou a vzdialenosťami na austrálskom kontinente. Kultúrnu, ale hlavne jazykovú identitu si efektívne uchovávajú Slováci z bývalej Juhoslávie aj tým, že vo vlastnom kostole majú slovenské bohoslužby a folklórny súbor, ktorý vystupuje aj na kultúrnych slávnostiach na Slovensku. 
Združenie austrálskych Slovákov vo Viktórii v roku 2007 naštudovalo a odohralo niekoľko predstavení ľudovej komédie Kubo, inscenovanej podľa literárnej predlohy Jozefa Hollého. Roku 2009 spolok naštudoval divadelnú hru Dobrodružstvo pri Obžinkoch podľa literárnej predlohy Jána Palárika.  Roku 2011 členovia súboru odohrali divadelné predstavenie Čaj u pána senátora podľa predlohy Ivana Stodolu. Zároveň zorganizovali podujatie pre najmenších Mikulášske tradície po našom.

7. Folklór

Folklórny súbor Ľudovíta Štúra v Melbourne sa roku 2002 zúčastnil na folklórnych slávnostiach v Detve. Pod spolkom pôsobí aj tanečná skupina Liptár z Viktórie.

8. Šport

Od 50. rokov 20. storočia bol v Adelaide aktívny slovenský futbalový klub Slovakia, ktorý vydával v rokoch 1953-1958 obežník Slovakia. Roku 1971 bol v Sydney založený Slovenský športový klub Tatran- Slovac Sport Club Tatran, ktorý bol aktívny do roku 1976. Organizovali futbalové a hádzanárske zápasy.  Roku 1975 pôsobil v Sydney športový klub Slovan Sydney. V rokoch 1972- 79 bol v Melbourne založený slovenský športový klub Inter, ktorý sa prezentoval pozoruhodnými športovými výkonmi.  Juhoslovanský Slováci sa v polovici 70. rokov organizovali vo futbalovom klube Wiltona United, premenovaný na Altona Vojvodina United.

VI. Internetové linky

asav.org.au
www.liptar.com.au
www.slovenskydom.com.au
www.facebook.com
www.4eb.org.au
www.rozhlas.sk
www.australiacon.com
slovaksinaustralia.com.au
slovakclubsa.org 
 

 

Počet zobrazení: 5056x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2017 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line