V tomto roku si pripomíname 1155. výročie pobytu sv. Cyrila a Metoda v Blatnohrade. Ordinariát Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky v spolupráci s Vojenským ordinariátom Maďarskej republiky uskutočnil 18. júna 2022 pod vedením Mons. Františka Rábeka spoločnú púť do Blatnohradu – Zalaváru.

Slovenské nitrianske knieža Pribina so svojím synom Koceľom dal v Blatnohrade okrem svojho paláca postaviť aj Baziliku sv. Hadriána a Panny Márie. Svätí solúnski bratia Konštantín a Metod sa na svojej púti do Večného mesta v roku 967 zastavili v Blatnohrade a pobudli u vladára Koceľa.

Metod sa po smrti Konštantína – Cyrila rozhodol pokračovať v misijnej práci na Veľkej Morave. Pri návrate z Ríma sa spolu s vysvätenými kňazmi opäť zastavil u Koceľa. A práve v Blatnohrade vďaka štátnickej múdrosti a prezieravosti Koceľ  požiadal Metoda  o návrat do Ríma, aby sa nechal vysvätiť za biskupa. V Ríme Metoda vysvätili za titulárneho arcibiskupa sriemskeho, stal sa pápežským legátom pre slovanské územia.

Slávnosť začala štátnymi hymnami Maďarskej republiky, Slovenskej republiky a Európskej únie. Potom nasledoval akt kladenia vencov. Program uvádzal Mons. Jozef Michalov, generálny vikár OS SR.

Slávnosť pokračovala privítaním a príhovorom otca biskupa Mons. Františka Rábeka, ktorý na záver dodal: „Milí priatelia, želám nám všetkým, aby sme týchto pár chvíľ na Blatnohrade prežili zmysluplne, duchovne, v priateľstve a aj prehĺbením našich koreňov, koreňov nášho národa, našej kultúry a hlavne našej viery.

Nech nám svätí Cyril, Metod, Gorazd a ich spoločníci pomáhajú svojím orodovaním!“

V príhovore Vojenský duchovný Vojenského ordinariátu MR Milan Mor Markovics odovzdal prítomným pozdrav otca biskupa Mons. Tibora Bertu, ktorému služobné povinnosti nedovolili sa na tejto slávnosti zúčastniť. Povedal: „Sme tu dvaja vojenskí duchovní, jeden sa volá Horváth, ja sa volám Markovics, a tým chcem povedať to, že my tu Maďari na tomto mieste nielen kultúrne sa stretávame so Slovanstvom, ale aj vo svojich žilách nesieme slovanskú krv, slovanské vzťahy.“ Na záver príhovoru dodal: „Prajem nám všetkým, aby nás sprevádzali Cyril a Metod a ich pokoj, ktorý je vlastne Kristov pokoj, Kristov mier. Nádejam sa, že aj táto naša slávnosť bude slúžiť tomuto Kristovmu pokoju a počas svätej omše sa budem modliť za tento pokoj, za tento mier aj medzi našimi národmi.“

Páter Adam, OSB, z Panónnhalmy v príhovore vyzdvihol, že benediktíni boli vždy veľmi otvorení cyrilometodskej tradícii. Pripomenul, že tu benediktíni zo Salzburgu vykonávali svoju misiu už pred svätým Štefanom a svätým Adalbertom. Povedal, že neďaleké mesto Keszthely má vo svojom názve latinské slovo castellum – kaštieľ. Vieme, že slová keszthely, kostol, kostel, kościół – tieto pomenovania sú z gréckeho  slova “schádzať sa”. A teda štáty Vyšegrádskej štvorky majú spoločné dedičstvo pochádzajúce z tohto miesta v slove keszthely, kostol, kostel, kościół. Na záver poprosil:

„Svätý Cyril, svätý Metod, svätý Benedikt, orodujte za nás!“

Príhovor historika Antona Hrnku, konateľa nadácie PRO PATRIA:

„Vážení prítomní, stojíme tu v Blatnohrade na historickom mieste, a preto mi dovoľte ako historikovi zauvažovať o tomto priestore, o tom, aké posolstvo nesie toto miesto pre nás doma na Slovensku, na Horniakoch, i tu dole v Alvidéku, teda v Maďarsku. Na konci 9. storočia franský kráľ Karol Veľký rozvrátil moc Avarov v tomto priestore, ktorý sa mocensky uvoľnil. Zo severu sa sem začali sťahovať Slováci, z juhu Slovinci, Chorváti,  Srbi, až sa pomaly vyplnil. Zostali tu zvyšky Avarov a pretrvávala ešte takzvaná keszthelyská kultúra, ktorá bola pozostatkom rímsko-provinciálnej kultúry. Toto všetko, tento priestor po roku 834 dostal Pribina, vyhnaný panovník z Nitry, od bavorského kráľa Ľudovíta.

Rozvrátenie moci Avarov v Zadunajsku umožnilo, aby sa aj v Nitre, aj na Morave oslobodili tamojší Sloveni a založili si svoje vlastné štáty. Priestor Zadunajska zostal bez politickej moci, bez politickej organizácie. Kráľ Ľudovít Nemec ho zveril Pribinovi, aby tu začal budovať štátnosť. Jeho poverenie vychádzalo z toho, že najväčšia časť obyvateľstva v dnešnom západnom Maďarsku mala slovenský pôvod. Pribina si zvolil práve toto miesto, na ktorom stojíme, za svoje hlavné mesto. Nebola to rovina ako dnes. Bol to ostrov v Balatone, ktorý siahal až sem, a s tzv. malým Balatonom tvoril jedno jazero. Ostrov vytváral veľmi príhodné miesto, aby si tu postavil Blatný hrad, ktorý sa vtedy volal, podľa môjho názoru, v slovenčine Blaten, pretože slovenčina nepoužívala pri názvoch lokalít apelatívy. V názvoch sa zväčša využívali len prívlastky. Máme Devín, Mošon, Vesprím, Predslavu/Breslavu a všetky tieto názvy sú pôvodne v slovenčine prívlastkom k slovu hrad. Nemci a taktiež aj Maďari zväčša pri pomenovaniach používali aj tú časť -burg, -stadt, ktorú slovenčina zamlčiavala, lebo bola významovo jasná, teda Preslavasburg, Pressburg, Mosonmagyaróvár,  Nemci si názov Blaten preložili, a tak vzniklo pomenovanie Mosaburg. Súčasný slovenský názov Blatnohrad vznikol až v 19. storočí, keď sa nemecký názov preložil do slovenčiny. O tom, že v slovenčine sa Pribinov hrad nazýval Blaten, svedčí tiež skutočnosť, že v slovenčine je Blatenské jazero, v nemčine Plattensee a maďarský Balaton je vlastne Blaten prispôsobený maďarskej výslovnosti.

Z tohto miesta sa šírilo kresťanstvo do celého Zadunajska. Pribina bol horlivým kresťanom, staval tu kostoly a budoval cirkevné inštitúcie. Žiaľ, jeho priatelia za Dunajom ho nemali príliš radi a niekedy začiatkom šesťdesiatych rokov 9. storočia ho v ozbrojenom konflikte zabili. Jeho syn Koceľ si zobral poučenie z osudu svojho otca a snažil sa slovensko-slovanské obyvateľstvo nie rozdeľovať, ale spájať. A tým sa stal zaujímavý aj pre dejiny. Keď misia z Veľkej Moravy prechádzala cez Blatnohrad do Ríma, zastavila sa u Koceľa. Ako pán biskup povedal, istý čas tu pobudla a naučila samého Koceľa písať a čítať v staroslovenskom jazyku. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože v ranom stredoveku panovníci, králi a rytieri ovládali meč, písmo bolo pre mníchov a kňazov. Koceľ sa však naučil čítať aj písať v tomto jazyku a  zaslúžil sa o to, že Metod, ktorý sa vracal na Veľkú Moravu, bol nakoniec z jeho iniciatívy povýšený na misijného arcibiskupa. Bola to veľmi vysoká a významná funkcia, pretože dostal do správy veľké územie, kde žili Slovania. Kresťanstvu, ktoré bolo už na strednom Dunaji upevnené, čo sa týka pokrstenia, dal organizáciu. Roku 880 bola ako prvá cirkev v stredoeurópskom priestore vytvorená svätá Cirkev moravská. A na túto cirkev, najmä na jej sídlo v Nitre, potom svätý Štefan nadviazal, keď spravil Ostrihom hlavným centrom Panónskej cirkvi, a to tým, že cirkevné štruktúry, ktoré v Nitrianskom kniežatstve existovali, premiestnili svoje sídla.

Blaten, Blatnohrad, toto posvätné miesto nezaniklo v búrlivých dobách, keď prišli na stredný Dunaj predkovia dnešných Maďarov. Ono pretrvalo do ďalších storočí už v rámci uhorského štátu. Tu vidieť následnosť. Následnosť po Veľkej Morave vidíme aj v sídelnej štruktúre. Kým na Morave takmer všetky veľkomoravské kostoly a hradiská boli zničené, zbúrané, nestali sa centrami formujúceho sa českého štátu, v uhorskom štáte však pretrvali kostoly tu v Blatnohrade, ale aj na Devíne; zostal kostol v Bratislave, v Kopčanoch, na Ďurku i v Kostoľanoch pod Tribečom. Takže cirkev tu aj v nových podmienkach pretrvávala.

Často sa hovorí o porážke Maďarov na rieke Lek v roku 955, ale kronikár Tietmar píše, že tam boli porazení Hungari et Slcavi, takže tam sme pravdepodobne bojovali spolu. Spoločná porážka nás zblížila a tu sa vlastne začal budovať nový štát, ktorému do vienka dal svätý Štefan znášanlivosť. Hovoril, že krajina jedného jazyka a jedného mravu je nerozumná a krehká. Preto sa ctili všetky jazyky v tejto krajine až do nešťastného nacionalizmu, ktorý toto všetko rozbil a rozmetal.

Dnes sú iné časy. Mali by sme sa vrátiť k počiatkom, pretože sú veci, ktoré nás spájajú a jednou z nich je naša následnosť na metodskú misiu, na cyrilo-metodskú cirkevnú organizáciu, ktorá bola vytvorená v tomto priestore v 9. storočí a ktorá v prispôsobenej podobe prežila až dodnes.“

Program ukončil fujarista Štefan Suchý z OZ CYRILOMETODIADA hrou na fujare a spevom.

Svätú omšu, zasvätenú cti svätých Cyrila a Metoda, celebroval otec biskup Mons. František Rábek, koncelebrovali generálny vikár OS SR  Mons. PaedDr. Jozef Michalov, biskupský vikár ZVJS vdp. Peter Nižník, s prítomnými slovenskými a  maďarskými kňazmi.

V homílii  otec biskup Rábek najskôr pripomenul historické skutočnosti pobytu sv. Cyrila a Metoda tu v Blatnohrade. Vyzdvihol fakt, že v Bazilike sv. Hadriána je jediné historicky preukázateľné miesto na slovanskom území, na ktorom skutočne stáli sv. Cyril a Metod. Poukázal tiež na to, že Svätý otec František pri návšteve Slovenska trikrát spomenul dielo svätých bratov Cyrila a Metoda a ich príklad pre nás všetkých, pripomenul ho i na osobitnej audiencii 30.5.2022 v Aule Pavla VI. počas celonárodnej ďakovnej púte v Ríme; čo podčiarkuje ich obrovský význam pre Európu, ktorej sú spolupatrónmi. Pripomenul: „Táto púť teda nemá byť iba pripomenutím histórie, ale poukázaním na ich duchovnú blízkosť v dnešnej dobe. Na základe ich diela sa budovala a stojí Európa“. Na pozadí dnešného diania vo svete podčiarkol potrebu budovať náš život a naše vzťahy aj vzťahy medzi národmi na kresťanských koreňoch, na zásadách evanjelia a Božieho zákona, lebo iba tak môže byť medzi nami trvalý pokoj. Vyzdvihol medzinárodný význam tejto slávnosti, pretože sv. omšu okrem slovenských a maďarských kňazov koncelebroval aj otec Ivan Skalivskyi zo Záhrebu a  zúčastnil na nej i Macedónec Stojan Lekoski, ktorý ho sprevádzal na  minuločnej návšteve Macedónska.

Otec biskup František poďakoval zúčastneným kňazom za koncelebrovanie sv. omše a veriacim za účasť na púti v Blatnohrade. Osobitne poďakoval vdp. Vinczovi Bengyakovi za pomoc pri príprave slávnosti, výrobe oltárneho stola a tlmočenie.“

Slávnosť bola ukončená piesňou:

„Pozdravujeme ťa, Patrónka Slovenska,
Sedembolestná Matička, našej zeme Patrónka, naša dobrá Matka!
K tebe nás priviedli apoštoli viery svätý Cyril, svätý Metod,
keď pohanstva ťažkých nehôd zbavili nás vtedy.
Naša dobrá Matka, Patrónka Slovenska, tebe národ porúčame,
svoje srdcia oddávame, tebe žiť, mrieť chceme.“

Po svätej omši nasledovalo agapé, veriaci mali príležitosť na bezprostredný rozhovor s otcom biskupom Františkom Rábekom, kňazmi i medzi sebou.

Text: Daniela Suchá
Foto: archív OZ CYRILOMETODIADA