V sobotu 27. augusta 2022 sa konala pred pamätníkom na Srbskom vojenskom cintoríne vo Veľkom Mederi, ktorý bol v čase I. svetovej vojny súčasťou zajateckého tábora, slávnostná pietna spomienka, ktorú pripravili Nadácia PRO PATRIA, Spolok Srbov na Slovensku a o. z. CYRILOMETODIADA.
Zúčastnených privítala zástupkyňa primátora MÚ Veľký Meder pani Ildikó Laposová. Po odznení štátnych hymien Slovenskej republiky a Srbskej republiky sa všetci presunuli na cintorín, kde za zvukov fujary v podaní Štefana Suchého nasledoval akt kladenia vencov ku krížu.
Príhovor konzula Veľvyslanectva Srbskej republiky pána Dragana Zurovaca uvádzame v plnom znení:
„Milí priatelia,
dovoľte mi v mene Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku a vo svojom mene pozdraviť pani Danielu Suchú, predsedníčku občianskeho združenia Cyrilometodiada, pána Antona Hrnku, správcu nadácie Pro Patria, pána Staneho Ribiča, predsedu Spolku Srbov na Slovensku. Pozdravujem viceprimátorku pani Ildikó Laposovú a jej spolupracovníkov, profesora Lászlóa Vargu, ako aj predstaviteľov ruského a bieloruského veľvyslanectva na Slovensku. Pozdravujem našich milých hostí z Nového Sadu, Selenće a Lalića. Rád by som pri tejto príležitosti poďakoval aj primátorovi Holényimu a orgánom mestskej samosprávy, ktoré sa starajú o zachovanie tohto vojenského pamätného miesta, ako aj pánovi Stanemu Ribičovi, bez ktorého úsilia by srbský vojenský cintorín vo Veľkom Mederi nemal podobu, akú má dnes, a vďaka ktorému boli vyhotovené tabule s menami vyše päťtisíc vojnových zajatcov, ktorí tu zahynuli.
Zišli sme sa dnes na srbskom vojenskom cintoríne, aby sme si znovu pripomenuli našich predkov, účastníkov prvej svetovej vojny, ktorí tu, ďaleko od svojej vlasti, zanechali svoje životy. Na takéto miesta by sme mali vždy prísť spolu s našimi deťmi a učiť ich históriu, aby sa na dejiny nezabudlo, aby sa nezopakovali a aby zostalo v pamäti, že Srbsko v prvej svetovej vojne stratilo 23 percent svojich obyvateľov, resp. 61 percent mužskej populácie. Počas Veľkej vojny prišlo o život 1 250 000 Srbov. Preto musíme chrániť miesta, akým je toto, evokujúce pocity smútku, hrdosti a zároveň pripomínajúce, aby sa takéto utrpenie už nikdy nezopakovalo. Musíme si aj naďalej pripomínať a ctiť hrdinov, ktorí položili svoje životy za slobodu svojich detí a svojho národa.
Večná im sláva!“
Historik Anton Hrnko, konateľ Nadácia Pro Patria, vo svojom príhovore hovoril o priateľstve Slovákov a Srbov, ktoré má hlbokú tradíciu. Srbi vždy Slovákom pomohli, keď to potrebovali. Pripomenul, že práve Srbský vojenský cintorín hovorí o nezmyselnosti vojny, hrôzy prvej svetovej vojny boli strašné a obete obrovské. Vojna vždy zabíja ľudí, ale keď zomierajú aj ľudia mimo frontu, tak je to o to hroznejšie.
Pán Stane Ribić, predseda Spolku Srbov na Slovensku, ktorý obrovskou mierou prispel k obnove cintorína, sa zhostil aj úlohy prekladateľa. Poďakoval Mestskému úradu vo Veľkom Mederi za starostlivosť o toto pamätné miesto, vyslovil nádej, že dobrá spolupráca pri obnove bude naďalej pokračovať.
V príhovore pán Lászlo Varga, autor knihy Tábor a cintorín vo Veľkom Mederi, sprítomnil históriu tohto pamätného miesta.
Po príhovoroch nasledoval hodnotný a dojímavý kultúrny program v podaní Inkluzívneho zmiešaného zboru Ison z Nového Sadu pod vedením Miodraga Mišu Blizanaca, slovenského komorného zboru Zvony zo Selenče pod vedením Juraj Sudiho a Kultúrno-umeleckého spolku „Branislav Nušić“ z Laliča pod vedením Nenada Živanova.
Daniela Suchá, predsedníčka o. z. CYRILOMETODADA, poďakovala všetkým za účasť, ocenila srbských a slovenských spevákov z Vojvodiny za ich dojímavý spev a modlitby, ktorými prispeli k dôstojnému priebehu slávnosti. Osobitne poďakovala za účasť konzulovi Veľvyslanectva Srbskej republiky pánovi Draganovi Zurovacovi, kultúrnej atašé Veľvyslanectva Ruskej federácie pani Inne V. Kuznecovej, konzulovi Veľvyslanectva Bieloruskej republiky pánovi Aliaksandrovi Mazharovi a pani ldikó Laposovej, viceprimátorke MÚ Veľký Meder, za pomoc a spoluprácu.
Poďakovanie patrí aj pani Maji Dunović zo združenia Viera Nádej Láska z Nového Sadu za jej obetavú organizačnú prácu.
Text: Daniela Suchá
Foto: Maja Dunović, Štefan Suchý