Jedna z najmenších osád v novohradskom regióne, dodnes aj Slovákmi obývaná Banka (Bánk) už dlhé desaťročia je zapísaná veľkými písmenami do novodobých kultúrnych dejín Slovákov v Maďarsku. 28. júla 2024 popoludní javisko pod holým nebom pri prekrásnom miestnom jazere bolo hlavným dejiskom v poradí už 28. Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku, ktorý je už tradične spojený s Medzinárodným novohradským folklórnym festivalom, ako aj s Novohradským národnostným stretnutím, ktorý sa konal už po päťdesiaty ôsmykrát. Podľa hlavnej organizátorky a riaditeľky „našej folklórnej Banky“, predsedníčky Zväzu Slovákov v Maďarsku Dr. Ruženky Egyedovej Baránekovej, radosť vyžarujúca z prírodného javiska počas tohto jedinečného podujatia pramení v hlbokej pocte k predkom a spája sa s úprimným vzdávaním pocty a vďaky všetkým, ktorí vykonali nesmierne veľa v záujme toho, aby tradície Slovákov v Maďarsku nepadli do zabudnutia.
28. júla po slávnostnom otvorení pod názvom Keď si ja zaspievam sa konal pestrý program najúspešnejších účastníkov celoštátnej súťaže v speve slovenských ľudových piesní Slovenské Spievanky. V réžii Ruženky Egyedovej Baránekovej sa na javisku vystriedali: Spevácka skupina a Stella Styevová z Níže, Gitarová skupina Zornička z Kétšoproňu, Kata Maraszinová z Pišpeku, Sonja Rataticsová z Čemeru a Žofia Komjáthiová z Veňarcu. Režisér programu ocenených folklórnych súborov, speváckych a folklórnych skupín, ľudových hudieb a sólistov Filip Takáč do programu Návraty k prameňom pozval ľudových spevákov a tanečníkov týchto lokalít: Kirť, Veňarec, Santov, Šalgótarján, Telekgerendáš, Malý Kereš, Répášska Huta, Jača, Pišpek, Čemer a Veľký Krtíš.
Po prehliadke Slovákov v Maďarsku javisko pri Banskom jazere v réžii Ruženky Egyedovej Baránekovej a Jaroslava Černáka patrilo účastníkom záverečného galaprogramu Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu usporiadaného pod názvom Novohrad Vás víta: folklórnym súborom Nashenci z Bulharska, Phoenix z Holandska, Krtíšan zo Slovenska, Košár z Čiech a Nógrád z Maďarska.
Spomedzi sprievodných programov festivalu v obci Banka treba vyzdvihnúť Galériu na plote – fotovýstavu pod názvom „Ďakujeme!“ a gastronomické špeciality od bryndzových halušiek a strapačiek cez baraní perkelt z kuchyne mamoviek v Poľnom Berinčoku po makovú kukuricu a iné podobné dobroty.
Video zo slávnostného otvorenia na Šomoške: https://www.facebook.com/oslovma/videos/486125527450389/
Fotogaléria – Šomoška:
Fotogaléria – Šalgótarján, Hlavné námestie (25. júla 2024)
Zábery z Celoštátneho folklórneho festivalu Slovákov v Maďarsku
Fotogaléria zo záverečného galaprogramu Medzinárodného novohradského folklórneho festivalu:
Text: (oslovma.hu) Foto: T. Kerényi
Bohatnúť v Banke
Nie, vôbec nemusíme byť dobre platení zamestnanci banky, dokonca ani bankoví lupiči. K tomu, aby sme zbohatli, presnejšie, aby sme sa obohatili v tom krajšom zmysle slova, stačí oveľa menej – čosi, na čo bankári, zlodeji a ďalší „finančníci“ možno ani nemyslia. Úplne postačí s čistou dušou, s úprimnými úmyslami raz do roka navštíviť BANKU. Pravda, nie centrálnu a ani žiadnu obchodnú, ale tú naozajstnú a výsostne našu. Banku, ktorá sa už polstoročie zapisuje do novodobých kultúrnych dejín Slovače v Maďarsku s veľkými písmenami. Áno, samozrejme, ide o náš tradičný Celoštátny folklórny festival Slovákov v Maďarsku, už desaťročia spojený s Novohradským národnostným stretnutím. Ide o bohatstvo našej Slovače, o kapitál v tom najkrajšom… Potešenie v prírodnom amfiteátri pri banskom jazere pramení v úcte k našim predkom a predstavuje jedinečné vzdávanie holdu pestovateľom našich folklórnych tradícií. Tieto klenoty, duchovné hodnoty, teda tento potenciál ani zo strany tých, ktorí rozhodujú o podporách na národnostné kultúrne aktivity, by v žiadnom prípade nemal byť ignorovaný. Predsa boli roky, keď sa na Banku nijako nenašla ani župná, ani celoštátna finančná podpora. Škoda, lebo zato boli časy, boli… aj oveľa lepšie. Ako vedením župy, tak aj tzv. ústrednými orgánmi kedysi riadne financovaný festival v Banke bol nielen župný a zároveň celoštátny, ale aj multikultúrny. Napríklad ľudoví speváci a tanečníci z dvoch nemeckých osád župy, ale aj účinkujúci zo zahraničia tiež vždy radi prišli. Vedenie župy však už pred piatimi rokmi prestalo podporovať tento festival, podobne ako župné osvetové stredisko, ktoré odkedy patrí pod Národný osvetový ústav, už tiež nepomáha. Napriek tomu, že vydarené podujatie dlhé roky spoluorganizovalo. „Znárodnené“ inštitúcie medzičasom zmenili nielen filozofiu, ale aj zriaďovacie dekréty (ako inak?) pre nás veľmi nepriaznivo: môžu a nemusia sa starať o národnostnú kultúru. Pedig hááát, investovať do BANKY by sa oplatilo aj im. (Imrich Fuhl, 2015)
