Brazílska federatívna republika
I.Základné údaje o teritóriu
Názov: Brazílska federatívna republika
Hlavné mesto: Brazília
Rozloha: 8 514 877 km2
Počet obyvateľov: 190 732 694 (údaje z roku 2010)
Etnické zloženie: Brazílčania európskeho pôvodu (prevažne portugalského, talianskeho, španielskeho a nemeckého) – 53 %; mulati – 39 %; černosi – 5,9 %; Indiáni – 0,2 %;
Konfesionálne zloženie: katolíci – 80 %; protestanti, spiritualisti, iné – 20 %.
Úradný jazyk: portugalský
II.Všeobecná charakteristika komunity
V súčasnosti je zložité hovoriť o slovenskej komunite alebo slovenskom živote v Brazílii. Neveľmi početná slovenská pospolitosť nikdy nebola a nie je organizovaná v žiadnom spolku, čo vytvorilo vhodné podmienky na asimiláciu. Odhaduje sa len niekoľko desiatok jednotlivcov, ktorí sa hlásia k slovenskému pôvodu. Žijú roztrúsene v rozličných oblastiach štátu. Jedinou organizačnou zložkou je folklórny súbor Radosť v São Paule.
III.Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)
Podľa oficiálnych štatistík boli Slováci do roku 1918 radení ako občania Rakúsko-Uhorska. Podľa záznamov z roku 1920 ako občania Československa, a preto sa nedá objektívne zistiť, koľko ich v tomto období do Brazílie skutočne prišlo. Údaje zo Slovenského kalendára pre Južnú Ameriku na rok 1935 tvrdia, že v Brazílii žilo v 30. rokoch viac ako 9-tisíc Slovákov a Čechov. Nepotvrdené informácie z 80. rokov 20. storočia uvádzajú približný počet 20 rodín zo Slovenska, ktorí žijú v Rio de Janeiro a v São Paule a 300 rodín Slovákov prisťahovaných z Rumunska do iných lokalít.
Najvyššia koncentrácia krajanov je v mestách Rio Grande, São Paulo, Santa Catarina, Parana, Porto, Alegre, Curitiba. Niekoľkí sídlia vo vnútrozemí.
IV.Historický vývoj komunity
Obdobie do roku 1918 a proces osídľovania Slovákov v Brazílii nie je preskúmaný a neexistujú o ňom historické záznamy. Je známe iba to, že vysťahovalectvo z Uhorska (cez Nemecko) začalo už v 70. rokoch 19. storočia. Prvé údaje pochádzajú z polovice 20. rokov minulého storočia, keď sa v Brazílii usádzajú Slováci z Dolnej zeme, hlavne z Rumunska. Tieto rodiny tvorili základy slovenskej pospolitosti v štáte. Podľa niektorých dohadov jedným z dôvodov, prečo práve rumunskí Slováci uprednostňovali Brazíliu, mohla byť príbuznosť portugalského a rumunského jazyka. Ak ovládali rumunčinu, mohli sa portugalský jazyk naučiť pomerne ľahko.
Emigrácia v druhej polovici 30. rokov 20. storočia mala iba nepatrné rozmery, lebo Brazília vtedy nebola otvorená vysťahovalcom a kládla im náročné finančné podmienky. Záujemca o pôdu musel zložiť v československej banke istú sumu peňazí ako zálohu, že si po príchode do Brazílie kúpi výmer pôdy, resp. pralesa. Emigranti sa usádzali hlavne v oblasti mesta São Paulo a v štáte Parana, kde vznikli nové osady, medzi nimi aj Bratislava (1930). Osada sa nachádzala na severe štátu, v blízkosti mesta Londarina a neďaleko českej kolónie Nová vlasť. K slovenským migrantom z Rumunska a o niekoľko rokov pribudlo niekoľko rodín zo Slovenska. Po prvotnej namáhavej práci na plantážach, kde si zabezpečili základné živobytie, sa začali venovať samostatnému hospodáreniu. Kolonizačná spoločnosť Zem severu štátu Parana im za výhodných finančných podmienok dala do užívania pôdu v pralese, ktorá prinášala dobrú úrodu kávy, sóje, bavlny a kukurice.
Po roku 1945 sa v Brazílii usadilo niekoľko slovenských rodín, ktoré emigrovali z politických dôvodov. Po auguste 1968 prichádzajú hlavne podnikateľské rodiny.
Od roku 1990 nemáme záznamy o nových vlnách slovenských prisťahovalcov do Brazílie.
V.Aktuálny stav
1.Spolky a spolkový život
Prvý spolok v histórií vysťahovalectva Slovákov do Brazílie, Slovenská kolónia Bratislava, pôsobil v Brazílii počas existencie mesta Bratislava. Členovia spolku sa starali o spoločenské akcie, ktoré sa počas sviatkov usporadúvali v budove školy. Boli to najmä spoločenské zábavy, fašiangové a maškarné plesy. Vo vedení spolku boli K. Benedikti, P. Vršan, K. Valíček a M. Kazakovič. Spolok odoberal aj krajanskú periodickú tlač, noviny Slovenský ľud v Argentíne a Slovenská obrana z USA. Začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď sa krajania začali sťahovať za prácou do veľkých miest, zanikol spolok a neskôr aj samotné mesto.
Popri Slovenskej katolíckej misii v São Paulo bol založený aj Spolok žien. Stretávali sa raz mesačne a pripravovali výučbu slovenského jazyka pre deti. Slovenskej katolíckej misii pomáhal Spolok mužov.
Spolok sv. Cyrila a Metoda v São Paulo, založený roku 1961, mal svoju ústavu, pravidelné schôdze a vyše 200 členov. Roku 1962 bol oficiálne zaregistrovaný úradmi a vládou. Spolok organizoval oslavy slovenskej štátnosti, zabezpečil v brazílskej televízii vysielanie filmu o slovenskom folklóre, organizoval spoločné výlety krajanov, oslavu 1100-ročného príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie našich predkov, vianočný večierok po bohoslužbe a pod. Výnosy z večierkov používali na ďalšiu činnosť spolku. Predsedom spolku bol A. Bliska.
Roku 1964 aktivity novovzniknutých slovenských spolkov začali ustávať. Spôsobilo to preloženie reverenda Vojtecha Sitara do diecézy Piraicicaba. Dôvody jeho odchodu nie sú známe, o preloženie požiadal sám a po čase z katolíckej cirkvi vystúpil.
Až do konca 90. rokov 20. storočia, teda viac ako tridsať rokov, neexistovala v São Paulo spolková organizácia, ktorá by združovala a aktivizovala činnosť Slovákov. Až roku 1996 založil Peter Pavlíček, dnes generálny konzul SR v Brazílii, slovenský folklórny súbor Radosť.
2.Cirkevný život
Združovanie sa osadníkov a plnenie si náboženských povinností začalo až po dlhšom čase. Aj kazateľskú úlohu spočiatku plnili laici z radov slovenských prisťahovalcov. Slováci v Cambé sa zozbierali na kúpu zvona a stavbu zvonice roku 1938. Bola súčasťou školy a začiatkom 40. rokov tam vyrástol malý drevený kostol, zasvätený Panne Márii Lurdskej. Interiér kostola vyhotovili slovenskí osadníci.
V osade Bratislava malo náboženstvo priamy vplyv na každodenný život. Problémy, osobné aj spoločenské, sa riešili v kostole. V 60. rokoch 20. storočia sa Slováci z Bratislavy začali sťahovať, osada začala upadať, až úplne zanikla.
Slováci z Rumunska, ktorí boli prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, sa sústredenejšie usadili v osade Santo Anastazio. Postavili si kostol a viacerí tam ostali ešte na konci 60. rokov minulého storočia.
Roku 1952 emigroval do Brazílie katolícky kňaz Ján Mistrík. Pôsobil ako profesor teológie v Rio de Janeiro, kde žil a vykonával pastoračnú a misionársku činnosť medzi slovenskými prisťahovalcami. Rovnako tak viedol 6-krát do roka (1951 – 1960) bohoslužby vo vzdialenom São Paulo. Roku 1960 prišiel do oblasti reverend Vojtech Sitár (resp. Pietro Meyer), ktorý tam založil Slovenskú katolícku misiu, čím sa zvýšil počet bohoslužieb na dvanásť ročne. Bohoslužby sa konali v strede mesta. S prípravou kňazovi pomáhali ženský a mužský spolok.
SKM organizovala náboženské púte a od roku 1961 zabezpečila, aby sa slovenské bohoslužby konali 4-krát mesačne, v troch rôznych štvrtiach. Vďaka bohoslužbám bol 9. júla 1961 založený Spolok sv. Cyrila a Metoda.
3.Školstvo a vzdelávanie
V Brazílii nikdy neexistovalo vyučovanie slovenského jazyka alebo v slovenskom jazyku. Kolonizačná spoločnosť Zem severu štátu Parana v 30. rokoch 20. storočia darovala krajanom v Cambé pozemok, na ktorom si vybudovali školu z vlastných prostriedkov. Vyučovalo sa v nej iba po portugalsky.
Vláda SR vyčlenila na školské roky 2007 – 2010 na podporu bilaterálnej spolupráce po jednom štipendiu na riadne vysokoškolské štúdium v rámci SR, ktoré môžu na štúdium na Slovensku využiť aj potomkovia Slovákov.
4.Médiá
Slovákov v São Paulo sa na určitý čas podarilo zabezpečiť si slovenské rádiové vysielanie na krátkych vlnách 31m, s názvom A voz da Eslovaquia – Hlas Slovenska. Prvé vysielanie sa konalo v nedeľu 16. mája 1961 o 13. hod. Po určitom čase začali program vysielať do celého sveta. Hlavným sponzorom bol podnikateľ a majiteľ strojárskych firiem Zobor a Devín Milan Klieštenec. Kto bol redaktorom vysielania nie je dodnes známe, rovnako ani informácia o dátume zániku vysielania rádia sa nezachovala.
5.Šport
Založenie športového klubu v São Paulo bolo významným činom. Klub, založený 3. septembra 1961, dostal názov Breslovaquia a mal pod patronátom dve futbalové mužstvá a dva stolnotenisové kluby. Bližšie informácie o jeho aktivitách, členoch a zániku sa nezachovali.
6.Folklór
Slovensko-brazílsky folklórny súbor Radosť je založený a od svojho vzniku sponzorovaný P. Paulíčkom, generálnym konzulom SR v Brazílii. Je to dnes jediná známa organizačná zložka krajanov. Sídli v São Paule v budove konzulátu. Členovia súboru sú potomkovia slovenských aj iných prisťahovalcov a Brazílčanov, ktorí obdivujú slovenský folklór. Roku 1997 sa súbor Radosť zúčastnil Dní zahraničných Slovákov na Slovensku.