Názov: Česká republika

Hlavné mesto: Praha

Celková rozloha: 78 864 km² 

Počet obyvateľov: (údaje z roku 2001) 10 230 060  

Etnické zloženie: Češi 63,7 %; Moravania 4,9 %; Slezania 0,1 %; Slováci 149 140 – 1,4 %; Poliaci 0,4 %; Nemci 0,3 %; Ukrajinci 0,2 %; Vietnamci 0,2 %; Cigáni 0,1 %

Konfesionálne zloženie: (údaje z r. 2011) k veriacim sa hlásilo 20,6 % obyvateľov, z nich katolíkov je 10,6 %; zvyšok Českobratská cirkev, Česko-slovenská husitská cirkev, Evanjelická cirkev a.v., pravoslávna, gréckokatolícka. K náboženskej viere sa nehlási  34,2 % obyvateľov.

Úradný jazyk: čeština

 

V nijakom inom štáte, kde žije slovenská diaspora, nie sú spoločenské a kultúrne podmienky života našich krajanov tak podobné s materskou krajinou ako v Českej republike (ČR). Kultúrna a jazyková blízkosť, politicko-ekonomické podmienky, otázky vzdelávania a niekoľko storočnej príbuznej histórie potvrdzujú osobitný a vysoko pozitívne vnímaný status Slovákov v  ČR, s takmer rovnakou sociálno-profesijnou a vzdelanostnou skladbou ako u domáceho národa.  Podľa údajov sčítania ľudu z  r. 1991 bolo v  Československej republike z populácie Slovákov 55,8 % robotníkov, kým v majoritnej populácii 42,4 %. V školstve, kultúre a zdravotníctve pracovalo 9,2 % Slovákov, majoritného obyvateľstva 12,6 %.  

 

Predpokladáme, že Česká republika zostane naďalej atraktívnou a príťažlivou destináciou Slovákov na prácu, život, štúdium a podnikanie. Väčšina študentov napr. jednoznačne považuje podmienky štúdia v Čechách za priaznivejšie ako na Slovensku, hlavne zo sociálneho, študijného a ekonomického hľadiska, pričom je vyzdvihovaná odbornosť a profesionálna úroveň univerzitného a vysokoškolského systému.

 

Špecifickým druhom slovenskej prítomnosti, hlavne na Morave, sú Slováci, ktorí v rámci prihraničných regiónov každý deň dochádzajú do zamestnania, na štúdiá, k lekárom a podobne.

 

 

Oficiálne štatistiky hovoria, že krajania v Čechách sú našou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Európe. Počet Slovákov bol najvyšší okolo roku 1980 – 350-tisíc. Podľa údajov z  roku 2011 sa prihlásilo pri sčítaní ľudu v ČR 149 140 (1,4 % obyvateľstva) k slovenskej národnosti. Za posledných 20 rokov tak poklesol ich počet viac ako o polovicu, aj napriek veľkému množstvu spolkov a organizácií, ktoré majú za cieľ uchovanie národnej identity Slovákov. Posledné údaje Českého štatistického úradu tak potvrdzujú trend poklesu hlásenia sa k slovenskej národnosti. Dôvodmi môžu byť: prirodzená asimilácia, kultúrna a jazyková blízkosť, stotožňovanie pojmu „národnosť“ a „štátna príslušnosť“, reakcia na nepovinné vypĺňanie kolónky „národnosť“, ale aj mediálna kampaň pred sčítaním ľudí, domov a bytov, v ktorej médiá upozorňovali na otázky ochrany osobných údajov, pričom zdôrazňovali, že vyplnenie  rubriky o národnej identite a náboženskom vierovyznaní nie je povinné. 

 

Odhady odvodené z viacerých zdrojov pripúšťajú, že v ČR reálne žije 350-tisíc až 400-tisíc Slovákov. Mnohí z nich tam študujú, alebo prechodne pracujú bez toho, aby mali na území štátu trvalý pobyt (čím sa vyhli štatistickým výkazom z posledného sčítania ľudu). Slováci žijú prakticky vo všetkých regiónoch ČR. Ich početnosť ovplyvňujú aj také faktory, ako koncentrácia priemyslu a pracovných príležitostí, vysokých škôl a univerzít a pod. 

 

Podľa starších štatistík, je najviac krajanov v Moravskosliezskom kraji (43 637), Ústeckom kraji (22 214),  potom v Prahe (19 275), Juhomoravskom (16 029), Stredočeskom (15 287) a v Karlovarskom kraji (14 079).  Je prirodzené, že z miest najviac krajanov aktívne žije v hlavnom meste ČR, kde má sídla krajanských spolkov a organizácií. Väčšie koncentrácie krajanov sú ďalej v spoločensko-kultúrnych a správnych centrách, napr. Ostrava, Karviná, Frýdek-Místek, Brno, Karlové Vary, Sokolov, Chomutov, Most, Liberec, Ústí nad Labem, Kladno, Hradec Králové, Olomouc.  

                  

 

 

Vznikom Českej a Slovenskej republiky sa od 1. januára 1993  takmer 300-tisíc Slovákom v ČR zásadne zmenil spoločensko-politický a občiansky status. Z príslušníkov jedného zo štátotvorných národov sa de facto a de jure stala národnostná menšina. V rámci spoločného štátu Slováci odchádzali do Čiech (tak ako Česi na Slovensko) hlavne za lepšími pracovnými príležitosťami a študijnými možnosťami. Ich počet sa vplyvom ekonomických, študijných, osobnostných a čiastočne aj  politických podmienok menil. 

 

Ciele a motivácia odchodu Slovákov v súčasnom období majú podobný charakter, ako ho majú českí občania, ktorí prichádzajú na Slovensko. Trendy sú podmienené aj jazykovou, kultúrnou a mentálnou blízkosťou či spoločným historickým vývojom. Slováci sú zo strany českého štátu vnímaní a podporovaní ako národnostná menšina s medzinárodne uznávaným autochtónnym statusom, podobne ako Česi žijúci na Slovensku.    

 

 

K najväčším a tradičným  krajanským organizáciám patrí Klub slovenskej kultúry (KSK) s približne 2 500 členmi, založený v r. 1990 (členmi sú aj Česi), Obec Slovákov  v ČR (OS, rok vzniku 1992) s asi 1 050 členmi. KSK aj OS sa orientujú na udržiavanie kultúrnej a jazykovej identity, česko-slovenskej kultúrnej kontinuity, organizuje stretnutia s významnými osobnosťami, formuluje potreby a záujmy slovenskej menšiny v ČR, upevňuje národné povedomie. Obec Slovákov má množstvo svojich pobočiek, tzv. regionálnych obcí v ČR, napr. v Prahe, Kladne, Sokolove, Karlových Varoch, Stříbre, Plzni, Tábore, Brne, Kroměříži a v Karvinej. OS ako jediné z krajanských združení v ČR je členom Federalistickej únie európskych národností (FUEN).

 

Slovensko-český klub vznikol v r. 1996 v Prahe, má trvalé  publikačno-edičné aktivity, organizuje  kultúrne podujatia, vzdelávacie činnosti, kultivuje slovensko-české vzťahy na kultúrnej úrovni. Jeho pobočky vyvíjajú činnosť v Českých Budějoviciach a Brne. Ďalšími spolkami sú Slovensko-česká spoločnosť,  Jánošíkov dukát, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny v ČR, Zväz Slovákov v ČR (vznikol r. 1993). V divadelnej oblasti pôsobí  ČeskoSlovenská scéna (rok vzniku 1999), ktorú tvorí asi 30 mladých divadelných nadšencov a iných umelcov. Scénu má v pražskej  Café Teatro Černá labuť. Spolok Detvan (vznikol r. 1994) s asi 500 členmi, vysokoškolákmi na českých vysokých školách,  nadväzuje na bývalý spolok akademikov. Organizuje kultúrno-zábavné podujatia, spolupracuje so SFZ Limbora. Najmladším združením je Slovenský literárny klub v ČR (rok vzniku 2002), orientuje sa na knižnú tvorbu. Ďalej vyvíjajú činnosť Slovenské folklórne združenie Limbora z Prahy (rok vzniku 1993), spolok Etnica a Folklórne združenie Púčik z Brna (rok vzniku 1991), záujmový Medzinárodný klub Slovenka so sídlom v Prahe. Aktívne sú aj Historická skupina účastníkov SNP (bez právnej subjektivity), Spolok priateľov slovenského divadla a  Spoločnosť M. R. Štefánika. 

V roku 1993 sa 11 slovenských združení dohodlo na vytvorení neformálneho zoskupenia bez právnej subjektivity – Fóra slovenských aktivít, ktoré by malo slúžiť ako platforma na vzájomnú koordináciu aktivít slovenskej menšiny a nominácii zástupcov do verejných grémií, napr. Rady pre národnosti pri vláde ČR.

 

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 1991 sa k náboženskému vierovyznaniu prihlásilo 104 131 Slovákov, z nich 85 846 k rímskokatolíckej a 2 441 k českobratskej a evanjelickej cirkvi. Údaje z r. 2011 ešte nie sú k dispozícii.

Cirkevný život, vrátane spoločensko-kultúrnych aktivít, zabezpečuje Slovenská rímskokatolícka farnosť v Prahe, bohoslužby bývajú každú nedeľu v pražskom Kostole sv. Voršily. Celebrujú podľa okolností slovenskí i českí kňazi hovoriaci po slovensky. Katolícka cirkev, hlavne na Morave, má tesné, partnerské kontakty s katolíckou cirkvou na Slovensku.

 

V Prahe pôsobí od roku 1947 Slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor. Slovenské bohoslužby bývajú v Chráme sv. Michala. Evanjelická  cirkev vyvíja  činnosť po celej ČR a spolupracuje s ECAV na Slovensku. Okrem toho je v Prahe Gréckokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice, bohoslužby v Prahe môžu navštevovať tiež príslušníci pravoslávnej cirkvi. 

 

Podujatím väčšieho spoločensko krajanského významu sú Ekumenické bohoslužby za národ organizované spoločne rímskokatolíckou cirkvou a Slovenským evanjelickým cirkevným zborom v Prahe. 

    

Môžeme predpokladať, že blízkosť jazykov oboch národov nemotivuje slovenskú komunitu v Čechách žiadať o zriaďovanie škôl s vyučovacím jazykom  slovenským. Potvrdzuje to aj prieskum medzi Slovákmi, ktorí sa v Čechách usadili a neprejavili záujem o zriaďovanie národnostných škôl, ani tried. Z tohto dôvodu v ČR v súčasnosti neexistuje slovenská škola. V minulosti boli dve slovenské základné školy v Karvinej (prvá vznikla ešte v roku 1958, druhá roku 1969). Po zmiernení migrácie zo Slovenska tieto školy zanikli. Dôvody sú známe: malý záujem slovenských rodičov a detí, ako aj pokračujúca asimilácia. V roku 1968 bol neúspešný pokus založiť slovenskú základnú školu v Prahe. S rovnakým výsledkom sa roku  1997 skončil aj spoločný projekt  krajanských združení zriadiť v Prahe gymnázium M. R. Štefánika s vyučovacím jazykom slovenským. 

 

Neexistuje ani program výučby slovenčiny. Český Výskumný ústav pedagogický vo svojej štúdii konštatuje, že slovenské reálie sú v osnovách českých základných škôl obsiahnuté najviac v učive dejepisu a vlastivedy. Iba Súkromné gymnázium Pod Vyšehradem zabezpečuje  jazykové vedomosti a poznatky o Slovensku v širšom rozsahu. Škola s podporou Vyšegrádskeho fondu umožňuje študentom v prípade ich záujmu výber slovenčiny ako nepovinného jazyka. 

 

Na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe pracuje od školského roku 1993/1994 kabinet slovakistiky. Počet študentov zo Slovenska na vysokých  školách sa každoročne zvyšuje. Ich počet sa odhaduje na  9-tisíc. Podmienky na štúdium na vysokých školách pre Slovákov v ČR upravujú zákon o vysokých školách č. 111/1998 Zb. a Dohoda medzi vládami SR a ČR o spolupráci v oblasti kultúry, školstva a vedy, podpísaná v Prahe 23. mája 2000. Slováci študujúci v Čechách majú rovnaké práva a povinnosti ako českí študenti.  Česká republika si takýmto spôsobom okrem iného zabezpečuje aj výber perspektívnych kádrov pre svoje hospodárstvo, čo prináša následne veľký hospodársky efekt. 

 

V Českej republike neexistuje pracovisko slovenskej menšiny zamerané na vedecko-výskumnú činnosť. V období spoločného štátu aj počas existencie samostatných štátov prichádzalo do Českej republiky pracovať veľké množstvo vedeckovýskumných pracovníkov do všetkých odvetví hospodárstva, do Akadémie vied, na univerzity a vysoké školy. Slováci patria k najžiadanejším odborníkom, ktorí v stále väčšej miere prichádzajú do Čiech za lepšími podmienkami. 

 

Od apríla 1993 je v prevádzke Vysielanie pre slovenských spoluobčanov verejnoprávneho Českého rozhlasu. Skladá sa z magazínu Rádiožurnál vysielaného na 1. okruhu každý utorok. Kratšie spravodajské relácie v slovenčine sú na okruhu Regina každú stredu a štvrtok. Sú požiadavky na zvýšenie rozsahu, iné vysielacie časy aj na vytvorenie slovenských literárnych programov. Vo verejnoprávnej Českej televízii dosiaľ k zriadeniu periodickej relácie v slovenskom jazyku nedošlo. 

 

Niekoľko združení prevádzkuje na internete svoje webové stránky. Napríklad Obec Slovákov v ČR (www.slovak.cz, www.slovaci.cz), SFZ  Limbora (www.limbora.cz), Slovensko-český klub od októbra 2001 má denne aktualizovanú spravodajsko-publicistickú doménu Český a slovenský svet (www.czsk.net/svet) určenú Čechom a Slovákom po celom svete. Združenia prostredníctvom internetu prezentujú svoju činnosť, Obec Slovákov v ČR okrem toho aj svoj časopis Korene a Slovensko-český klub zase  periodikum Slovenské dotyky.                  

 

Slovenská menšina v ČR vyvíja rozsiahle mediálne a vydavateľské aktivity. S finančnou podporou vlády ČR vydáva tri hlavné spoločenské mesačníky. Najvyšší náklad (cca 8-tisíc výtlačkov) má časopis Slovenské dotyky, ktorý vychádza s prílohou Literárne dotyky. Vydáva ho Slovensko-český klub. Je zameraný na slovenskú menšinu v ČR i na českú verejnosť. Jeho ročná dotácia je 2,88 mil. Kč. Náklad 5 500 výtlačkov má časopis Korene, ktorý oslovuje aj najmladšiu generáciu prostredníctvom detskej prílohy Korálky. Vydavateľom je Obec Slovákov v ČR. Časopis Listy 2003 vydáva Klub slovenskej kultúry.  Predchodcom bol časopis Slovenské listy s literárnou prílohou Elán. Vzhľadom na slovenskú i českú členskú základňu je časopis dvojjazyčný. Slovenský literárny klub vydáva literárny štvrťročník Zrkadlenie – Zrcadlení,  Slovensko-český klub Slovenské Dotyky. Okrem periodik vydávajú Slováci v ČR rad neperiodických knižných publikácií. Literárna tvorba je súčasťou bohatého spektra krajanskej kultúry. V Prahe evidujeme udržiavanie tradície slovenskej literatúry – od Jána Kollára cez spolok Detvan, Ivana Kraska, Rudolfa Fabryho, Jána Smreka až po súčasnosť. Na pôde literárnej tvorby, vydavateľskej a edičnej činnosti pôsobia viaceré spolky, z ktorých produkcie vyšli zaujímavé publikácie. Napríklad: Quo vadis, slovenská menšina?; Slovenskosť v multikultúrnom svete (Obec Slovákov v Českej republike); 25 rokov činnosti KSK V duchu kontinuity (Klub slovenskej kultúry); 30 Slovákov v ČR, Slovensko-české osudy (100+1 osobnost české společnosti ze Slovenska), Slováci v Českej republike: Fakty, Slovenská literatúra v Prahe (Slovensko-český klub).  

 

Slováci  udržiavali a naďalej udržiavajú svoje kultúrne dedičstvo a kultúrny život na vysokej úrovni. Je to dané aj existenciou mimoriadnej komunity špičkových slovenských umelcov žijúcich predovšetkým v Prahe. Okrem cirkevných prakticky všetky združenia svojím zameraním zasahujú širokú oblasť kultúry.

Obec Slovákov je známa udeľovaním výročnej Ceny Mateja Hrebendu dvom osobnostiam z ČR a SR za ich osobný prínos pri upevňovaní slovensko-českej vzájomnosti. Slovensko-český klub je hlavným aktérom každoročného cyklu festivalov Dni slovenskej kultúry v ČR, organizovaného v rôznych mestách v spolupráci s miestnymi organizátormi, s Klubom slovenskej kultúry alebo Obcou Slovákov v ČR. Toto združenie je takisto garantom projektu ČeskoSlovenská scéna, čo je spolok mladých slovenských divadelníkov hrajúcich spolu s českými umelcami v pražskom Café Teatri Černá labuť. 

 

Spomenúť možno ďalšie kultúrne podujatia, napríklad divadelné festivaly To najlepšie zo slovenského humoru a Slovenské divadlo v Prahe (organizuje Klub slovenskej kultúry, Divadlo Bez zábradlí a iné), Slovenský ples v Prahe (podieľajú sa na ňom všetky spolky) atď. Do spektra aktivít Slovákov a ich združení patria hudobné koncerty, výstavy, prednášky, besedy, knižné prezentácie, filmové prehliadky, tematické zájazdy na Slovensko, družobné kontakty, spoločenské zábavy a plesy a pod. Vývoj potvrdzuje, že po určitom období stagnácie sa záujem o slovenskú kultúru v ČR zvyšuje, čo má prirodzene pozitívny vplyv na vzájomné vzťahy oboch národov.           

 

Medzi najznámejšie podujatia zaraďujeme medzinárodný festival slovenského folklóru Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštěm (hlavní organizátori Obec Slovákov v ČR a FZ Púčik) a medzinárodný folklórny festival Praha – srdce národov (hlavný organizátor SFZ Limbora v spolupráci s Klubom slovenskej kultúry a spolkom Detvan).       

 

Športové aktivity krajanov v Českej republike majú charakter záujmových voľnočasových stretnutí. Nie je známa športová organizácia resp. klub, ktorý by sa prezentoval ako slovenský v niektorom športovom odvetví. Vo vrcholovom profesionálnom športe pôsobí mnoho špičkových športovcov zo Slovenska v kluboch a športových organizáciách v celej ČR.