Názov štátu: Rumunská republika (Republica România)                                                    

Hlavné mesto: Bukurešť

Celková rozloha štátu: 238 391 km²

Počet obyvateľov: 22 329 977

Etnické zloženie: Rumuni 89,5%, Maďari 6,6%, Rómovia  2,5%, Ukrajinci 0,8%, Nemci 0,3%,, Rusi 0,2%, Turci a Tatári 0,3%, Slováci 0,1%

Konfesionálne zloženie: pravoslávni 86,7%, rímski katolíci 4,7%, kalvíni 3,2%, grécki katolíci 0,9%, moslimovia 0,3%

Úradný jazyk: rumunčina

Slováci v Rumunsku si udržiavajú silné národné a jazykové povedomie. Dôležitým činiteľom rozvoja ich národnostného života je efektívne fungujúci vzdelávací systém, kultúrne spolky a inštitúcie, ako aj náboženské komunity. Vo vývoji slovenského spoločenstva v Rumunsku sa však prejavujú aj negatívne dopady asimilácie. Slováci v Rumunsku majú status autochtónnej národnostnej menšiny. Ústava zaručuje právo zastúpenia národnostnej menšiny v dolnej komore parlamentu. Organizácie národnostnej menšiny majú právo kandidovať do parlamentu i do obecnej samosprávy ako registrované politické strany. Slováci spolu s Čechmi majú jedného zástupcu v parlamente a v miestnych volených zboroch majú 20 poslancov. V Rade vlády pre národnostné menšiny, ktorá bola zriadená v roku 1993 má štvorčlenné zastúpenie.

Podľa sčítania ľudu v roku 2002 sa k slovenskej národnosti hlásilo 17 199 osôb, čo je oproti roku 1992 pokles o 16,8%. Príčinou poklesu sú najmä nízky prírastok obyvateľstva, migrácia do zahraničia a najmä asimilácia. Slováci sú sústredení v dvoch regiónoch: aradsko-banátskom a bihorsko-salajskom. Osídlenie je prevažne vidieckeho charakteru. Hlavným centrom národnostného života je  mesto Nadlak. Slováci žijú  aj v mestách a obciach: Temešvár, Rešica, Butín, Vuková, Oradea, Nová Huta (Sinteu), Stará Huta (Huta Voivozi), Alešd (Alesd), Bodonoš (Budoi), Siplak(Suplacul de Barcau), Gemelčička (Faget).

Slováci prichádzali na územie dnešného Rumunska v druhej polovici 18. a hlavne v prvej polovici 19. storočia.  Išlo z časti o sekundárne prisťahovalectvo z územia  súčasného južného Maďarska. Vytvorili sa štyri slovenské enklávy – v aradsko-banátskej,  bihorsko-salajskej, v satmársko-marmarošskej oblasti a v Bukovine. Migrácia mala ekonomický a sociálny charakter, ale prichádzali i odborníci,  najmä sklári a baníci. Na prelome 19. a 20. storočia sa časť Slovákov presťahovala do Bulharska. V medzivojnovom období mnohí emigrovali do zámoria, predovšetkým do Argentíny a približne 21 tisíc Slovákov bolo repatriovaných do Československa  v rokoch 1946 – 1948. Významnú úlohu pri uchovaní identity zohrávali katolícke slovenské farnosti  v Bihore a Salaji a evanjelicke cirkevné zbory v aradskej a banátskej oblasti, kde od počiatku organizovali popri národnokultúrnej a spolkovej práci aj slovenské školstvo. Duchovným a národným centrom Slovákov v Rumunsku sa v období medzi dvoma svetovými vojnami stalo mesto Nadlak. Tu začali pôsobiť spolky, vychádzať slovenské časopisy  a v  roku 1945 bolo založené prvé slovenské gymnázium. 

Slovenskú menšinu v Rumunsku zastupuje ústredná organizácia Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Jeho poslaním je uchovávať a kultivovať národnú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Vznikol v roku 1990. Organizačnými jednotkami zväzu sú miestne organizácie v štyroch oblastiach (bihorskej, aradske a banátskej, ktorých členstvo tvoria Slováci  a juhobanátskej  s členstvom českej národnosti). DZSČR je zastúpené v Dolnej komore rumunského parlamentu 1 poslancom a 20 poslancami v miestnej samospráve. Má zastúpenie aj v Rade pre národnostné menšiny pri vláde Rumunska. 

 

Najstarším slovenským spolkom je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska (KVSIK),  (založená v roku 1976). Združuje slovenských spisovateľov, historikov, etnografov a profesionálnych kultúrnych pracovníkov a rumunských slovakistov. K jeho hlavným aktivitám patrí organizovanie kultúrnych podujatí, vedecko-výskumnej  a vydavateľskej činnosti.

 

Rímskokatolícke farnosti a  evanjelické slovenské zbory boli od príchodu Slovákov do Rumunska dôležitým činiteľom uchovávania materinského jazyka a národného povedomia. Krajania v bihorsko-salajskej oblasti sú prevažne katolíckeho a v aradsko-banátskej evanjelického vierovyznania.

 

Vďaka štúdiu na  bohosloveckých fakultách v Slovenskej republike  narástol počet slovenských rímskokatolíckych farárov, ktorí vykonávajú bohoslužby v slovenskom jazyku v župách Bihor, Salaj a Arad. Slovenské bohoslužby však nie sú zabezpečené  vo všetkých lokalitách obývaných slovenskými katolíkmi. 

V Nadlaku sídli slovenský evanjelický seniorát. Traja slovenskí kňazi pôsobia v Nadlaku, Butíne a Vukove.

Slovenskí duchovní sa aktívne zapájajú do krajanského života, orientujú sa na zachovanie jazyka a tradícií a v zaostalých oblastiach Bihora aj na pozdvihnutie duchovného života, zlepšenie životných podmienok a zdravotného a sociálneho zabezpečenia členov miestnych slovenských komunít.

 

V Bihore pôsobia rehole zo Slovenska, ktoré sa orientujú na charitatívnu a výchovno-vzdelávaciu činnosť.

 

Evanjelická cirkev na Slovensku sponzoruje  náklady na účasť duchovných na odborných podujatiach na Slovensku. V prípade záujmu o teologické štúdium v Bratislave majú študenti možnosť uchádzať sa o štipendium vlády SR.

V Rumunsku je dobre vybudovaný systém slovenského národnostného školstva od materských škôl (10) cez  prvý (17) a druhý (4)  stupeň základných škôl až po dve lýceá (Nadlak a Bodonoš). Okrem rumunčiny, dejepisu a zemepisu Rumunska sa všetky predmety vyučujú  v slovenčine. Za posledné desaťročie došlo spolu s poklesom počtu Slovákov aj k poklesu počtu  slovenských škôl a žiakov.

 

Nadlacké lýceum pripravuje aj pedagógov pre materské školy a prvý stupeň základných škôl. Katedra slovenského jazyka a literatúry pôsobí na bukureštskej univerzite v rámci fakulty cudzích jazykov a na  Európskej univerzite v Kluži. Na niekoľkých základných rumunských školách sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk a mnohí žiaci slovenského pôvodu, najmä z malých osád a lazov, navštevujú rumunské školy bez možnosti výučby slovenského jazyka.

Vedeckovýskumná činnosť Slovákov v Rumunsku zameriava na mapovanie a uchovanie  kultúrneho dedičstva.  Dôležitú úlohu v jej organizovaní a financovaní zohrávajú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska. Knižne vyšli zbierky slovenských ľudových piesni a zhotovili sa  ich nahrávky. Bolo pripravených a sprístupnených viacero etnografických výstav a v spolupráci s SAV vyšiel Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku. Knižne vyšli demografické, dialektologické, etnografické i historické štúdie, bibliografie i práce významných historických osobností slovenskej komunity. Súčasťou vedeckovýskumných aktivít je aj organizovanie konferencií a seminárov zameraných v prvom rade na problematiku slovenskej literatúry v Rumunsku, lingvistické a etnologické otázky. 

V Rumunsku vychádzajú štyri slovenské periodiká. DZSČR vydáva kultúrno-spoločenský mesačník Naše snahy, v spolupráci s KVSIK mesačník slovenskej mládeže My a kultúrny štvrťročník Rovnobežné zrkadlá. V spolupráci s krajanmi v Srbsku a Maďarsku  bolo v roku 1995 obnovené vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák.  

Rumunská verejnoprávna televízia a rozhlas  vysielajú v rámci svojich národnostných blokov  v slovenskom jazyku. 

V rámci KVSIK bolo v roku 1994 zriadené Vydavateľstvo Ivan Krasko, ktoré  doteraz vydalo vyše 150 titulov slovenských autorov z Rumunska, Slovenska, Srbska i Maďarska, ako aj ich preklady do rumunčiny a preklady rumunských autorov do slovenčiny. Vydavateľstvo vydáva aj učebné pomôcky pre slovenské školy.

Slovenská pôvodná literatúra je zastúpená 14 aktívnymi autormi. Výrazné zastúpenie má aj prekladateľská činnosť. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry v Rumunsku patria Ondrej Štefanko a  Dagmar Mária Anoca.

 

DZSČR spravuje slovenské etnografické múzeum v Nadlaku, buduje Slovenské kultúrne a informačné stredisko s ústrednou knižnicou, medzi kľúčové úlohy ktorého patrí  spracovávanie a ochrana slovacík z územia Rumunska, ale aj podpora  výtvarného a hudobno-interpretačné umenia. K tradičným kultúrnym aktivitám Slovákov v Rumunsku patrí ochotnícke divadlo. V súčasnosti pôsobia v krajanskom prostredí tri divadelné súbory.

Folklórne aktivity sú veľmi populárne medzi Slovákmi v Rumunsku. Je to popri jazyku jeden z veľmi podstatných činiteľov upevňovania národnej identity. V súčasnosti je aktívnych 5 folklórnych súborov, z ktorých má najväčšiu tradíciu súbor Sálašan. DZSČR organizuje v Nadlaku každoročne celoštátnu prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je …, na ktorom sa zúčastňujú aj krajanské súbory z iných krajín Európy. Putovný charakter má festival Dni Slovákov v Banáte. Popri celoštátnych a regionálnych podujatiach miestne organizácie rozvíjajú bohatú tradíciu miestnych festivalov, súťaží a predstavení. 

www.slovacivrumunsku.sk