Karol Wlachovský, jubilujúci spisovateľ a prekladateľ, spojil svoj život so Slovenským inštitútom v Budapešti

hlavná foto
Trvanie: 05.06.2021
Miesto: Ľudové noviny - LUNO.HU
Mesto/obec: Budapešť
Štát: Maďarsko

Meno Karola Wlachovského je úzko spojené so Slovenským inštitútom Budapešti. Pozná ho snáď každý Slovák v Maďarsku z tohto postu, ale zároveň uznávame aj jeho prekladateľskú tvorbu. Nedávno sa dožil okrúhleho životného jubilea a pri tejto príležitosti poskytol rozhovor pre týždenník Slováko v Maďarsku ĽUDOVÉ NOVINY. S láskavým dovolením redakcie aj autorky - Dominiky Čuliovej radi sprostredkúvame celý rozhovor aj pre návštevníkov portálu Slovenské zahraničie.

Ktorý zo svojich úspechov v kultúrnej diplomacii by ste vyzdvihli?

– Na Slovensku som žil do 18. 10. 1990 (takmer 50 rokov), keď som sa rozlúčil ako riaditeľ s vydavateľstvom Tatran a prišiel do Maďarska ako veľvyslanecký radca Veľvyslanectva ČSFR a riaditeľ Kultúrneho a informačného strediska ČSFR. V tejto krajine žijem teda už viac ako 30 rokov. Ako zakladateľ a zatiaľ najdlhšie pôsobiaci riaditeľ Slovenského inštitútu (svojho času som vypracoval aj prvé stanovy) nateraz sa k jeho činnosti nehodlám vyjadrovať. Neznášam egotizmus.

Symbolika: 80-ročné jubileum a približne 80 vydaných diel. Podarilo sa Vám preložiť všetko, čo ste plánovali, alebo po oslávení 90. jubilea môžeme očakávať vydanie 90 publikácií?

– K životnému jubileu sa nehodlám vracať. Som rád, že som to prežil a uzavrel. Ako sa hovorí, je po „Kačinej svadbe.“ V živote som vydal zhruba (nemám podrobnú bibliografiu) 80 kníh, ale z toho preklady z maďarskej literatúry tvoria tri štvrtiny. Fakt je, že od roku 1862 to nikto nerobil takmer 60 rokov.

Podarilo sa Vám prijať svet počítačov? Prekladáte na počítači, alebo používate pri svojej práci klasický písací stroj?

– Som konzervatívny prívrženec Gutenberga a Underwooda: Od začiatku dosiaľ (a verím, že aj ďalej) prvé verzie prekladových textov vyhotovujem na klasických písacích strojoch (najstarší mám vyrobený roku 1933), aby som si chránil zrak pred obrazovkou počítača, ktorý pokladám za neodstrániteľnú nevyhnutnosť.

Ak vás zaujíma život a činnosť Karola Wlachovského, v archíve MTVA si môžete pozrieť dokumentárny portrét, ktorý pripravil štáb Domoviny v roku 2016, pri príležitosti jeho 75-ročného jubilea.

 

KTO JE KAROL WLACHOVSKÝ

Narodil sa 20. mája 1941 v Košiciach. Po maturite študoval ekonomický odbor na Slovenskej vysokej škole technickej, ale o rok na to sa stal poslucháčom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Práve v tomto období sa začal vytvárať a formovať aj jeho vzťah k literatúre, ktorej sa systematicky venuje dodnes. Slovenský kultúrny diplomat, literárny historik, prekladateľ a pedagóg Karol Wlachovský sa dožil 20. mája 2021 krásnych 80. narodenín.

Začínal ako redaktor periodika Slovenské pohľady, následne zastával rôzne funkcie a neskôr aj post riaditeľa vydavateľstva Tatran, až sa napokon v roku 1990 dostal do Maďarska. Do Budapešti ho vybrali v Prahe, spolu s Rudolfom Chmelom, ktorý sa stal veľvyslancom a Karol Wlachovský riaditeľom Kultúrneho strediska ČSFR v Budapešti a kultúrnym radcom veľvyslanectva. Po vzniku Slovenskej republiky zastával funkciu riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti. K. Wlachovský spolu s Antonom Strakom a Andrásom Zádorom patrí medzi troch vyslaných slovenských diplomatov 20. storočia, ktorí približne rovnako dlhú dobu zastupovali slovenskú a českú kultúru v Maďarsku.

Mimoriadne dôležité bolo aj jeho sprostredkovanie národnostných kultúr a podpora dolnozemských Slovákov. Vytváranie kultúrnych mostov medzi Slovenskom a Maďarskom sa stalo nielen jeho prácou, ale aj poslaním a ako sám hovorí, z práce si urobil záľubu. Najmä z literatúry, ktorej sa venuje nielen organizačne, ale primárne ako prekladateľ klasickej maďarskej modernej prózy do slovenského jazyka. K. Wlachovskému sa podarilo preložiť obdivuhodný počet diel a to nielen počas jeho pôsobenia vo vydavateľstve Tatran, ale aj počas niekoľko desaťročného pobytu v Budapešti. Vyšli desiatky jeho prekladov vo forme knižných publikácií, ale jeho preklady dostali miesto aj v rôznych literárnych časopisoch. V jeho bibliografii dominujú najmä preklady diel Kolomana Mikszátha (9 preložených diel), avšak na samom vrchole sú preklady knižných zväzkov jeho dlhoročného priateľa Lajosa Grendela (15 preložených diel).

Len pár týždňov pred dovŕšením 80-ročného jubilea uzrel svetlo sveta pod záštitou vydavateľstva Marenčin PT slovenský preklad románu Dezsőa Kosztolányiho pod názvom Škovránča, ktorý bezpochyby patrí medzi najčítanejšie a najobľúbenejšie romány modernej maďarskej literatúry. Nie je to však obyčajný preklad, pretože do neho vkladá celé svoje srdce. Čitateľ si nemôže nevšimnúť bibliografické poznámky, vysvetlivky, či doslov. Môžeme povedať, že na preklade pracuje aj ako filológ. Ale nezostáva nečinný ani po tomto krásnom jubileu, už má rozpracované ďalšie preklady.

V súčasnosti sa venuje najmä prekladu deviateho zväzku K. MikszáthaK. Wlachovskému sa do konca 19. storočia podarilo prekladom Mikszáthových románov zobraziť virtuálny slovenský svet. K textu pristupuje aj z filologického aspektu, so skutočne podrobnou bádateľskou činnosťou.

Mimoriadne významná bola aj jeho pedagogická činnosť na univerzitách. Pripravoval do praxe prekladateľov a slovakistov aj na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Avšak najvýznamnejšie boli jeho aktivity na Katedre slovakistiky Katolíckej univerzity Petra Pázmánya v Pilíšskej Čabe, kde sa okrem vyučovania rozvíjala vďaka nemu aj hodnotná vedecká činnosť, ktorá zohrávala rozhodujúcu úlohu predovšetkým pri organizovaní maďarsko-slovenských vedeckých a kultúrnych vzťahov. Vďaka nemu zavítali na pilíšsku univerzitu slávni slovenskí spisovatelia, lingvisti a literáti. Vyučoval teóriu a prax prekladu okrem iného na univerzitách v Segedíne a Békešskej Čabe.

 

DOMINIKA ČULIOVÁ

FOTO: Péter Papajcsik/Magyar Hírlap, Imrich Fuhl, Ľudo Pomichal,  Peter Procházka

 

 

Fotogaléria

Počet zobrazení: 40x



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2021 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line