Názov: Nemecká spolková republika

Hlavné mesto:  Berlín  

Celková rozloha: 357 021 km² 

Počet obyvateľov: 82 422 299 (roku 2006)

Etnické zloženie: Nemci – 91,5% , Turci – 2,4 %, ostatní – 6,1 %

Konfesionálne zloženie: protestanti – 46,5 %, rímski katolíci – 36,5 %, moslimovia – 2,2 %, ostatní kresťania – 1,8%, bez vyznania – 13 %. 

V náboženstve sa odráža historické rozdelenie od doby reformácie. Luteráni dominujú na severe a východe, rímski katolíci na juhu štátu a v oblasti Rýnu. Najväčší počet kresťanov žije na juhu a juhozápade Nemecka. V Sársku na hranici s Francúzskom sa ku kresťanstvu hlási 84,6 %, v Porýní, Bavorsku, a Baden-Württembergsku je viac ako 70%. 

Úradný jazyk: nemecký

 

Po roku 1871 sa stalo Nemecko zjednoteným štátom. Tvorí ho 16 spolkových krajín s premysleným federatívnym systémom. Každá krajina má svoju vlastnú vládu a riadi vlastné záležitosti, ako napr. vzdelávanie, hospodárstvo, financie a pod. Zjednotené Nemecko je podľa počtu obyvateľov po Rusku druhý najväčší štát Európy. Ekonomicky je však najsilnejší. Ekonomický a politický vývoj v Nemecku má rozhodujúci vplyv na celú Európu.   

 

Podmienky života, životný štýl a sociálno-politický status Slovákov v Nemecku sú porovnateľné, z hľadiska potenciálnych možností aj rovnaké, ako je štandard domáceho  obyvateľstva. V priemere však prevláda kategória vysokoškolsky a stredoškolsky vzdelaných ľudí (inžinieri, vedci, lekári, pedagógovia, podnikatelia, umelci, živnostníci a technickí odborníci so stredoškolským vzdelaním), ktorých k odchodu zo Slovenska motivujú profesionálne uplatnenie aj lepšie sociálne istoty a životné podmienky. Generácia slovenskej povojnovej emigrácie a tej z obdobia socialistického systému našla v Nemecku svoj nový domov v prevažnej miere na základe politického azylu.   

 

Nemecká oficiálna štatistika z roku 1997 nevykazuje údaje o počte príslušníkov slovenskej národnosti v NSR. Okrajovo udáva iba počet bývalých  československých   občanov. Do roku 1989 prišlo do Nemecka 105-tisíc občanov ČSFR (Slovákov bolo v pomere k Čechom približne 1:2). Od roku 1990 žije v Nemecku značný počet Slovákov s prechodným, ale aj trvalým pobytom. V roku 2001 bolo v Nemecku registrovaných 37 tisíc občanov SR a roku 2004 sa s ďalšími migračnými vlnami počet Slovákov zvýšil až na 40-tisíc.  

Predpokladá sa, že v súčasnosti žije na území Nemecka približne 60-tisíc Slovákov.

 

Historické územia dnešného Nemecka a Slovenska boli aj migračným priestorom starých Slovákov a Nemcov. Môžeme povedať, že od čias Veľkomoravskej ríše cez stredovek až do novoveku. Počas vlády Pribinu prišlo povodím Dunaja z Bavorska kresťanstvo, keď nemecký biskup Adalrám postavil a vysvätil v Nitre  kostol sv. Emmeráma. Intenzita, ciele a dôvody migrácie sa v priebehu historického vývoja menili. Napríklad v období protireformácie a rekatolizácie, odišlo do Nemecka množstvo protestantských kňazov a iných osobností.

 

Od konca 19. stor. prichádzali do jednotlivých oblastí Nemecka pravidelne sezónni poľnohospodárski, stavební a priemyselní robotníci, remeselníci a odborníci v počte asi 20-tisíc ročne. Taktiež odchádzalo mnoho jednotlivcov, hlavne z radov vzdelaných Slovákov za prácou, uplatnením, ale aj na štúdiá  a podobne. V priebehu 2. svetovej vojny pracovalo v Nemecku na základe medzivládnej dohody  približne 200-tisíc robotníkov, pre ktorých zriadila vláda Slovenskej republiky rozhlasové vysielanie a vydávala periodikum Slovenský týždeň. V tom čase študovalo na tamojších univerzitách mnoho Slovákov.    

 

Po skončení vojny, od roku 1945 do roku 1968 bolo Nemecko cieľovou aj tranzitnou krajinou, cez ktorú prešlo tisíce Slovákov do celého sveta. V tomto období evidujeme štyri vlny utečencov: do roku 1948, po ňom, po roku 1968 a migrácia po roku 1989, keď do Nemecka prichádzali najmä mladí ľudia odchádzajúci za prácou a vzdelaním. 

 

V Nemecku žijú aj slovenskí Nemci, ktorí boli po 2. svetovej vojne vysídlení v počte asi 160-tisíc. Majú svoju celonemeckú organizáciu, múzeum, súbory a vlastné periodikum. Vydali množstvo neperiodickej tlače o Slovensku. Spolky Slovákov žijúcich v Nemecku udržiavajú so slovenskými Nemcami trvalé a dobré kontakty, spolupracujú pri usporadúvaní verejných podujatí.

 

Predvojnove hnutie kresťanskej inteligencie s centrom v bratislavskom vysokoškolskom internáte Svoradov pokračovalo vo svojej blahodarnej činnosti pre mládež slovenských exulantov v Europe v spoločenstve Rodina, geografickým centrom pre mládež z celej západnej Europe bolo v Mníchove. Hybnou silou hnutia boli žurnalista Jozef Šrámek, ďalej salezian Anton Hlinka a literát Imrich Kružliak. Pre mládež emigračnej vlny roku 1968 bolo do roku 1983 usporiadaných 46 stretnutí na vysokej duchovnej a národnej úrovni na rôzných miestach v Europe. Na stretnutiach sa zučastnilo asi 3000 mladých Slovákov, priatelske zväzky tu vytvorené pretrvavaju dodnes.

 

V súčasnom období je zaregistrovaná a v meste Reutlingen v spolkovej krajine Baden-Württenberg pôsobí Slovensko-nemecká únia. Spolok sa zameriava na organizáciu spoločenských a kultúrnych aktivít, prezentáciu SR v Nemecku a všestrannú spoluprácu so slovenskými orgán mi. Okrem toho pôsobí v tejto spolkovej krajine, v meste Gomaringen, neďaleko Štuttgartu Slovenský spolok, ktorý  založila početná komunita Slovákov z Vojvodiny. V Nemecku našli útočisko v čase vojnového konfliktu v bývalej Juhoslávii. Spolok organizuje tradičné kultúrno-spoločenské podujatia a zriaďuje i dve folklórne skupiny (rozdelené vekovo).

 

V spolkovej krajine Bavorsko v meste Mníchove, pôsobí Slovensko-nemecký kultúrny klub založený v roku 1974, ktorý po organizačných zmenách roku 2007 vo vedení spolku začal vyvíjať aktívne svoju činnosť a organizovať kultúrne a spoločenské podujatia pre krajanov. Pri spolku bol v roku 2007 založený i detský folklórny súbor Kolovrátok. Združenie Slovákov v Nemecku pôsobilo v r. 1992 až 1997, následne bolo premenované na Slovensko-Nemeckú Uniu e. V., tá pôsobí od roku 1997. V Mníchove pôsobí i Nemecko-slovenská hospodárska únia založená roku 2002.  Aktívne podporuje hospodárske, vedecké a politické kontakty medzi Nemeckom a Slovenskom.

Popri nich pôsobí Nemecko-slovenský kultúrny klub Frankfurt e.V. (DSK), založili ho roku 2009. A viacero menších klubov a združení zložených v prevažnej miere z občanov žijúcich prechodne v Nemecku.

 

Jedným z najstabilnejších článkov a činiteľov spoločenského a kultúrneho života Slovákov v Nemecku sú Slovenské katolícke misie, ktoré okrem duchovného poslania a pastoračných činností plnia funkcie súvisiace s aktivitami na uchovanie slovenskéhopospolitého života, kultúrnej spolupatričnosti a jazykového identity. Stabilitu a systémovosť činnosti misií determinuje skutočnosť, že sú dostatočne finančne zabezpečované príslušnou organizáciou katolíckej cirkvi, biskupskou konferenciou v jednotlivých spolkových krajinách. Kňazi, zároveň aj vedúci misií sú schvaľovaní a vysielaní slovenskou katolíckou cirkvou. Sídlo misií je v miestach vyššej koncentrácie slovenských katolíkov: Norimberg, Frankfurt n/M., Manheim a Mníchov. 

 

Najstaršou misiou je Slovenská katolícka misia v Mníchove, založená roku 1951. Jej prvý vedúci prof. Vojtech Bucko bol za svoje výnimočné služby v povojnových rokoch vyznamenaný vysokým štátnym vyznamenaním, Nemeckým krížom za zásluhy. Súčasný vedúci misie Rudolf Maslák je hovorcom všetkých slovenských misií pri Nemeckej biskupskej konferencii, čo potvrdzuje výnimočné postavenie misie. Bohoslužby v slovenskom jazyku slúži okrem Mníchova v Augsburgu Regensburgu, v Passau a Norimberku.

 

Misia dnes plní aj spoločensko-kultúrne funkcie a má až 2-tisíc registrovaných sympatizantov. Združuje mládež i staršiu generáciu, pričom jej činnosti vyhľadávajú aj noví prisťahovalci, dočasne bývajúci v meste a okolí. Misia disponuje vlastnými modernými priestormi, pôsobí pri nej niekoľko záujmových krúžkov, napr. divadelný, spevokol, vyučovanie slovenského jazyka. Organizuje kultúrne podujatia, tábory detí a mládeže, spoločné zájazdy, letné jazykové kurzy v Nemecku a v zahraničí, výstavy a prednášky. Charitatívne misia pôsobí aj na Slovensku.  

Bez zveličovania môžeme povedať, že žiaden slovenský krajanský spolok pôsobiaci na území Nemecka nemá v kultúrnej a spoločenskej oblasti takú spoločensky integrujúcu silu a kontinuitné pôsobenie ako katolícke misie. Výrazným spôsobom sa podieľajú na udržiavaní národného povedomia Slovákov a spomaľovaní prirodzenej jazykovej asimilácie. Dôkazom toho je napríklad skutočnosť, že na nekonfesionálnych podujatiach misie aktívne participujú vo veľkom počte aj krajania, ktorí nie sú katolíckeho vierovyznania, alebo sú inej národnosti ako slovenskej.   

 

3. Školstvo a vzdelávanie

V Nemecku neexistujú špecializované slovenské výchovno-vzdelávacie zariadenia. Sporadicky podľa záujmu sú organizované kurzy slovenského jazyka formou dobrovoľných krúžkov, podobne ako pôsobia krúžky výtvarnej výchovy či folklórnej činnosti.

 

4. Veda a výskum 

Nie je predmetom činnosti žiadnej organizácie Slovákov v Nemecku. Mnohí krajania však pôsobia ako vedecko-výskumní pracovníci v nemeckých inštitúciách, podnikoch a na univerzitách.

 

5. Médiá

V Nemecku Slováci nedisponujú ani rozhlasovým, ani televíznym vysielaním vlastných programov.

 

6. Edičná a vydavateľská činnosť

Prvý povojnový slovenský exilový politický časopis Slobodne Slovensko vyšiel v Nemecku roku 1946, ďalej to boli časopisy Mladý bojovník (1953 – 1956), Slovák v slobodnom svete (1954 – 1970)  Od roku 1971 vydáva Slovenská katolícka misia v Mníchove Krajanský pozdrav.  V roku 1972 za spolupráce Slovákov z Nemecka a Švajčiarska vznikol časopis Horizont.

 

7. Kultúra a umenie

Spoločensko-kultúrny život Slovákov rozptýlených po jednotlivých štátoch SRN vykazuje typické znaky tých etnických skupín, ktoré realizujú svoje činnosti prostredníctvom spolkov, klubov a organizácií založených na potrebe stretávania, predvádzania záujmových činností, sebarealizácie a prekonávania pocitov odcudzenia . Uchovanie jazykovej identity bez iných integračných činiteľov pretrváva maximálne do druhej generácie potomkov. Logicky teda slovenské povedomie, kultúrny život a jazyková identita v účelovej podobe prežíva vďaka novým migrantom, ktorí prichádzajú v súčasnosti do Nemecka v pomerne veľkom množstve. 

 

V emigračnej vlne roku 1968 prišlo do Nemecka mnoho kultúrne vyspelej inteligencie, čo sa prejavilo v zakladaní záujmových spolkov (prevažne v Bavorsku), čím združovanie a stretávanie sa nadobudlo novú kvalitu. Napríklad v Mníchove pôsobiaci Slovensko- nemecký kultúrny klub  organizoval dni slovenskej kultúry, spoločenské a umelecké aktivity a ďalšie podujatia, ale aj konferencie. V rámci klubu pôsobili Folklórny súbor Javorina a dve hudobné kapely, dnes pri klube pôsobí detský folklórny súbor Kolovrátok. 

 

V Bavorsku je najbohatší a najorganizovanejší kultúrny život Slovákov je. Konajú sa tam pravidelne organizované tradičné podujatia, ako sú majálesy, juniálesy, katarínske zábavy, výstavy, koncerty a iné kultúrne podujatia. Často na ne pozývajú hostí a účinkujúcich zo Slovenska.  Osobitné postavenie malo divadlo KEFKA míma M. Sládka v Kolíne nad Rýnom.  V Mníchove je umelecky aktívne Erby-divadlo, zamerané na  detské publikum. Významná je tvorba Jána Mráza a D. Oscitého, maliarov žijúcich v Mníchove, ktorí získali svojimi dielami aj medzinárodné uznanie. Dušou kultúrneho života Slovákov v Bavorsku a v Mníchove, združujúcich sa okolo Slovenskej katolíckej misii, bol niekoľko desaťročí spevák, režisér a neúnavný organizátor Viktor Magdolen. 

 

Folklór je súčasťou takmer každého podujatia, v podobe spevu, tanca, v repertoári hudobných skupín, respektíve počas výročných cirkevných sviatkov, ako sú Vianoce, Veľká Noc, Mikuláš či Turíce. Najznámejším hudobníkom, textárom a skladateľom s profesionálnou kapelou v Nemecku je Jozef Halmo. 

 

Šport pod hlavičkou slovenského krajanského spolku sa pestuje výnimočne, len ako záujmové aktivity vo voľnom čase.

 

Slovenská katolícka misia Mníchov

Slovenská katolícka misia Frankfurt

Slovenská katolícka misia Stutgart

Nemecko-česko a slovenská spoločnosť

Nemecko-slovenská hospodárska únia