Švajčiarska konfederácia

 

I. Základné údaje o teritóriu

Názov: Švajčiarska konfederácia – Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.), Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.)
Hlavné mesto:  Bern (de facto, nie de jure)
Rozloha: 41 290 km² 
Počet obyvateľov: 7 762 000
Etnické zloženie: Nemci, Francúzi, Taliani, Rétorománi a Ladíni
Konfesionálne zloženie: rímski katolíci – 41,82 %, švajčiarska reformovaná cirkev – 33,04 %, iní protestanti – 1,94 %, Svedkovia Jehovovi – 0,49 %, moslimovia – 4,26 %, pravoslávni -1,80 %, hinduisti – 0,38 %, židia – 0,25 %, budhisti – 0,25 %, starokatolíci – 0,18 %, bez vyznania – 11,11 %, iní
Úradný jazyk: nemecký, francúzsky, taliansky, retorománsky
 

II. Všeobecná charakteristika komunity

Spôsob a úroveň života našich krajanov sú zo sociálneho a ekonomického hľadiska podobné s domácim obyvateľstvom. Medzi krajanmi prevládajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí našli zväčša pomerne dobré uplatnenie v rámci svojej kvalifikácie. Relatívne vysoký vzdelanostný štandard a tomu zodpovedajúca sociálna úroveň determinuje aj status, dobrú spoločenskú integráciu a aktivity krajanskej  komunity.
            

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Slováci nie sú vo Švajčiarsku pri sčítaní ľudu osobitne uvádzaní. Krajanskou komunitou je ich počet odhadovaný na 8-tisíc. Slováci žijú hlavne vo väčších mestách: Aarau, Bern, Zürich, Winterthur, Sankt Gallen, Fribourg, Luzern, Olten, Bazilej, Montreux, Ženeva, Lugano.
 

IV. Historický vývoj komunity

Do Švajčiarskej konfederácie prichádzali Slováci počas 2. svetovej vojny hlavne za účelom štúdia. Založili  Spolok slovenských akademikov, ktorý vydával periodikum Rozhľad (zanikol roku 1952). Po nastolení komunistického systému v bývalom Československu odchádzali Slováci do Švajčiarska sporadicky. Priebežne si utvárali emigrantské záujmové organizácie. Za najfrekventovanejší dôvod odchodu bol udávaný politický azyl. 
 
Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 emigrovala do Švajčiarska z politických dôvodov väčšina dnes žijúcich Slovákov, tzv. starousadlíkov. Švajčiarsko bolo vnímané aj ako tranzitná krajina utečencov zo Slovenska do tretích krajín. Ich odchod zo Švajčiarska ovplyvňovali lepšie materiálne a časové naturalizačné podmienky.
 
Od 90. rokov minulého storočia zaznamenávame nárast emigrácie predovšetkým za prácou, čo pretrváva dodnes. Sú to predovšetkým mladí stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelaní ľudia i študenti vysokých škôl viacerých vedných odborov. 
 

V. Aktuálny stav

1. Spolky a organizácie

Najstaršou organizáciou, ktorá vyvíja svoju činnosť a má najväčší počet participantov, je Združenie Slovákov vo Švajčiarsku so sídlom v Zürichu. Slovensko-švajčiarsky kultúrny klub v Berne (predtým Kultúrny klub v Berne) pôsobil v prostredí, kde žilo mnoho Slovákov. Po úmrtí jeho hlavného protagonistu Júliusa Hausera však zanikol. 
 
Zahraničné ústredie slovenských katolíckych intelektuálov (ZÚSKI)  so sídlom v Oltene orientovalo svoje aktivity smerom spoločensko-vedným a intelektuálnym. Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov združuje osobnosti z radov krajanov nielen zo Švajčiarska, ale aj z iných štátov. Menej známe, ale stále aktívne je Spoločenstvo Slovákov v románskom Švajčiarsku so sídlom v Lausane. Jeho predsedom je Jozef Trnka. 
 

2. Cirkevný život

Väčšina Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku je katolíckeho vierovyznania. Duchovné činnosti zabezpečuje katolícka misia v Zürichu. Slovenské omše sa konajú pravidelne v mestách Zürich (rev. František Polák – biskupstvo Chur), Bern, Bazilej (biskupstvo Bazilej), Luzern, Ženeva a v meste Lausanne (biskupstvo Lausanne-Ženeva-Fribourg). Slovenská katolícka misia v Zürichu má vlastný tlačový orgán, ktorým je štvrťročník Misijný informátor. Misia okrem pastorácie organizuje kultúrno-spoločenské podujatia duchovného i krajanského charakteru (napr. púte, rodinné výlety a pikniky, stretnutia mladých, hudobné  festivaly).
 

3. Školstvo a vzdelávanie

Vo Švajčiarsku neexistovalo v minulosti a ani dnes národnostné školstvo, pretože Slováci nie sú autochtónnou menšinou. Jedinou formou vzdelávania boli v rámci slovenskej komunity jazykové kurzy slovenského jazyka pre deti a mládež. Organizovalo ich Združenie Slovákov vo Švajčiarsku (2007, 2008). Spolok zabezpečoval pedagóga, ktorý vyučoval slovenčinu vo viacerých mestách. O kurzy prejavovali krajania záujem, pričom ich motivácia o slovenčinu bola podmienená aj obmedzenou možnosťou jej využitia v profesionálnom živote.
 

4. Veda a výskum

Okrem individuálnych záujmových aktivít zameraných na spoznávanie života Slovákov vo Švajčiarsku neexistuje inštitucionalizovaná, systémová vedecko-výskumná činnosť. Niekoľko desiatok vedcov, odborníkov a vysokoškolských pedagógov však pracuje vo výskumnom stredisku CERN v Ženeve, niektorí sú na významných vedúcich pozíciách.

5. Médiá

Rádio Rabe vo Švajčiarsku prináša slovenské vysielanie Od Tatier k Dunaju. Náplňou vysielacích blokov sú zaujímavosti zo života Slovákov v tejto konfederácii a informácie zo Slovenska. Sledovateľnosť média znížil prístup k satelitným a internetovým informáciám a spravodajstvu. 
                                                 

6. Edičná a vydavateľská činnosť

Združenie Slovákov vo Švajčiarsku vydávalo v minulosti periodikum Informačný list, zameraný  na  komunikáciu a kontakt medzi  krajanmi. Časom ho premenovali na Informácie, neskôr na Slovenské zvesti. Pod týmto názvom vychádza (6 až 8 výtlačkov ročne)   už 39. rok. Informuje o živote slovenskej komunity, prináša krátke správy o Slovensku, uverejňuje oznamy. 
 
Tlačovým orgánom Zväzu Čechov a Slovákov vo Švajčiarsku sa stal Spravodaj Čechov a Slovákov vo Švajčiarsku. Vychádza ako mesačník.
 
V minulosti vychádzala revue Rozhľad vydávaná Spolkom slovenských akademikov, kvartálnik Slovenské listy vydávali v Zahraničnom ústredí   slovenských katolíckych intelektuálov. V 70. a 80. rokoch vychádzali občasník Bernský list a Nový bernský list vydávaný Slovensko-švajčiarskym kultúrnym klubom v Berne. 
V štáte fungovali dve vydavateľstvá. Vydavateľstvo Poľana vydávalo časopis Horizont – slovenský celoeurópsky časopis, ktorý vychádzal na základe iniciatívy a z poverenia Svetového kongresu Slovákov od roku 1972. Okrem toho vydávalo diela R. Dilonga, J. Milučkého, E. F. Kniežu. Vydavateľstvo Liber vydávalo básnické zbierky G. Zvonického a J. Zvonára-    Tieňa a publikácie z kresťansko-kultúrnej tradície a histórie slovenského národa. V súčasnosti nie je funkčné ani jedno z nich. 
 

7. Kultúra a umenie

Organizovanie juniálesov (Slovensko-švajčiarsky kultúrny klub v Berne), ZÚSKI organizuje od roku 1976 každoročne dvojdňové sympózium na reflektovanie najrozličnejších otázok v oblasti teológie, filozofie a prírodných vied. Sympózium má pracovný, duchovný aj spoločensko-kultúrny  charakter. 
Slovenská exilová literatúra vo Švajčiarsku – prozaici: Emil Fürs Knieža, Dušan Šimko, Irena Brežná, M. Lipscherová I. Rakusa; básnici – Jozef Milučký, Z. Milučká-Hrnčiarová, B. Kostolná-Stalderová; literárni historici teoretici: Jozef M. Rydlo 
 

8. Folklór

Slovenský Folklórny súbor Kolečko bol založený roku 1968 v Berne, predsedom je nadšenec a organizátor, uznávaný folklorista D. Parajka. V multikultúrnom Švajčiarsku má súbor značnú úspešnosť.
 
 

VI. Internetové linky

Združenie Slovákov  vo Švajčiarsku – www.zdruzenie.ch
Zahraničné ústredie slovenských katolíckych intelektuálov – www.slovaci.ch  
Únia slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov – www.slovaci.ch    
Slovenská katolícka misia –   http://www.skmisia.ch/
Asociácia Centeuro Slovenský pavilón – http://www.slovaquie.ch