Rumunsko

hlavn√° foto

 

I. Základné údaje

Názov štátu: Rumunská republika (Republica România)                                                    
Hlavné mesto: Bukurešť
Celková rozloha štátu: 238 391 km²
Počet obyvateľov: 22 329 977
Etnické zloženie: Rumuni 89,5%, Maďari 6,6%, Rómovia  2,5%, Ukrajinci 0,8%, Nemci 0,3%,, Rusi 0,2%, Turci a Tatári 0,3%, Slováci 0,1%
Konfesionálne zloženie: pravoslávni 86,7%, rímski katolíci 4,7%, kalvíni 3,2%, grécki katolíci 0,9%, moslimovia 0,3%
Úradný jazyk: rumunčina

II. Všeobecná charakteristika komunity 

Slováci v Rumunsku si udržiavajú silné národné a jazykové povedomie. Dôležitým činiteľom rozvoja ich národnostného života je efektívne fungujúci vzdelávací systém, kultúrne spolky a inštitúcie, ako aj náboženské komunity. Vo vývoji slovenského spoločenstva v Rumunsku sa však prejavujú aj negatívne dopady asimilácie. Slováci v Rumunsku majú status autochtónnej národnostnej menšiny. Ústava zaručuje právo zastúpenia národnostnej menšiny v dolnej komore parlamentu. Organizácie národnostnej menšiny majú právo kandidovať do parlamentu i do obecnej samosprávy ako registrované politické strany. Slováci spolu s Čechmi majú jedného zástupcu v parlamente a v miestnych volených zboroch majú 20 poslancov. V Rade vlády pre národnostné menšiny, ktorá bola zriadená v roku 1993 má štvorčlenné zastúpenie.

III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)

Podľa sčítania ľudu v roku 2002 sa k slovenskej národnosti hlásilo 17 199 osôb, čo je oproti roku 1992 pokles o 16,8%. Príčinou poklesu sú najmä nízky prírastok obyvateľstva, migrácia do zahraničia a najmä asimilácia. Slováci sú sústredení v dvoch regiónoch: aradsko-banátskom a bihorsko-salajskom. Osídlenie je prevažne vidieckeho charakteru. Hlavným centrom národnostného života je  mesto Nadlak. Slováci žijú  aj v mestách a obciach: Temešvár, Rešica, Butín, Vuková, Oradea, Nová Huta (Sinteu), Stará Huta (Huta Voivozi), Alešd (Alesd), Bodonoš (Budoi), Siplak(Suplacul de Barcau), Gemelčička (Faget).

IV. Historický vývoj komunity

Slováci prichádzali na územie dnešného Rumunska v druhej polovici 18. a hlavne v prvej polovici 19. storočia.  Išlo z časti o sekundárne prisťahovalectvo z územia  súčasného južného Maďarska. Vytvorili sa štyri slovenské enklávy - v aradsko-banátskej,  bihorsko-salajskej, v satmársko-marmarošskej oblasti a v Bukovine. Migrácia mala ekonomický a sociálny charakter, ale prichádzali i odborníci,  najmä sklári a baníci. Na prelome 19. a 20. storočia sa časť Slovákov presťahovala do Bulharska. V medzivojnovom období mnohí emigrovali do zámoria, predovšetkým do Argentíny a približne 21 tisíc Slovákov bolo repatriovaných do Československa  v rokoch 1946 – 1948. Významnú úlohu pri uchovaní identity zohrávali katolícke slovenské farnosti  v Bihore a Salaji a evanjelicke cirkevné zbory v aradskej a banátskej oblasti, kde od počiatku organizovali popri národnokultúrnej a spolkovej práci aj slovenské školstvo. Duchovným a národným centrom Slovákov v Rumunsku sa v období medzi dvoma svetovými vojnami stalo mesto Nadlak. Tu začali pôsobiť spolky, vychádzať slovenské časopisy  a v  roku 1945 bolo založené prvé slovenské gymnázium. 

V. Aktuálny stav

1. Spolky a organizácie

Slovenskú menšinu v Rumunsku zastupuje ústredná organizácia Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR). Jeho poslaním je uchovávať a kultivovať národnú, kultúrnu, jazykovú a náboženskú identitu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Vznikol v roku 1990. Organizačnými jednotkami zväzu sú miestne organizácie v štyroch oblastiach (bihorskej, aradske a banátskej, ktorých členstvo tvoria Slováci  a juhobanátskej  s členstvom českej národnosti). DZSČR je zastúpené v Dolnej komore rumunského parlamentu 1 poslancom a 20 poslancami v miestnej samospráve. Má zastúpenie aj v Rade pre národnostné menšiny pri vláde Rumunska. 
 
Najstarším slovenským spolkom je Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska (KVSIK),  (založená v roku 1976). Združuje slovenských spisovateľov, historikov, etnografov a profesionálnych kultúrnych pracovníkov a rumunských slovakistov. K jeho hlavným aktivitám patrí organizovanie kultúrnych podujatí, vedecko-výskumnej  a vydavateľskej činnosti.
 

2. Cirkevný život

Rímskokatolícke farnosti a  evanjelické slovenské zbory boli od príchodu Slovákov do Rumunska dôležitým činiteľom uchovávania materinského jazyka a národného povedomia. Krajania v bihorsko-salajskej oblasti sú prevažne katolíckeho a v aradsko-banátskej evanjelického vierovyznania.
 
Vďaka štúdiu na  bohosloveckých fakultách v Slovenskej republike  narástol počet slovenských rímskokatolíckych farárov, ktorí vykonávajú bohoslužby v slovenskom jazyku v župách Bihor, Salaj a Arad. Slovenské bohoslužby však nie sú zabezpečené  vo všetkých lokalitách obývaných slovenskými katolíkmi. 
V Nadlaku sídli slovenský evanjelický seniorát. Traja slovenskí kňazi pôsobia v Nadlaku, Butíne a Vukove.
Slovenskí duchovní sa aktívne zapájajú do krajanského života, orientujú sa na zachovanie jazyka a tradícií a v zaostalých oblastiach Bihora aj na pozdvihnutie duchovného života, zlepšenie životných podmienok a zdravotného a sociálneho zabezpečenia členov miestnych slovenských komunít.
 
V Bihore pôsobia rehole zo Slovenska, ktoré sa orientujú na charitatívnu a výchovno-vzdelávaciu činnosť.
 
Evanjelická cirkev na Slovensku sponzoruje  náklady na účasť duchovných na odborných podujatiach na Slovensku. V prípade záujmu o teologické štúdium v Bratislave majú študenti možnosť uchádzať sa o štipendium vlády SR.

3. Školstvo a vzdelávanie

V Rumunsku je dobre vybudovaný systém slovenského národnostného školstva od materských škôl (10) cez  prvý (17) a druhý (4)  stupeň základných škôl až po dve lýceá (Nadlak a Bodonoš). Okrem rumunčiny, dejepisu a zemepisu Rumunska sa všetky predmety vyučujú  v slovenčine. Za posledné desaťročie došlo spolu s poklesom počtu Slovákov aj k poklesu počtu  slovenských škôl a žiakov.
 
Nadlacké lýceum pripravuje aj pedagógov pre materské školy a prvý stupeň základných škôl. Katedra slovenského jazyka a literatúry pôsobí na bukureštskej univerzite v rámci fakulty cudzích jazykov a na  Európskej univerzite v Kluži. Na niekoľkých základných rumunských školách sa vyučuje slovenčina ako cudzí jazyk a mnohí žiaci slovenského pôvodu, najmä z malých osád a lazov, navštevujú rumunské školy bez možnosti výučby slovenského jazyka.

4. Veda a výskum

Vedeckovýskumná činnosť Slovákov v Rumunsku zameriava na mapovanie a uchovanie  kultúrneho dedičstva.  Dôležitú úlohu v jej organizovaní a financovaní zohrávajú Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Kraska. Knižne vyšli zbierky slovenských ľudových piesni a zhotovili sa  ich nahrávky. Bolo pripravených a sprístupnených viacero etnografických výstav a v spolupráci s SAV vyšiel Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku. Knižne vyšli demografické, dialektologické, etnografické i historické štúdie, bibliografie i práce významných historických osobností slovenskej komunity. Súčasťou vedeckovýskumných aktivít je aj organizovanie konferencií a seminárov zameraných v prvom rade na problematiku slovenskej literatúry v Rumunsku, lingvistické a etnologické otázky. 

5. Médiá

V Rumunsku vychádzajú štyri slovenské periodiká. DZSČR vydáva kultúrno-spoločenský mesačník Naše snahy, v spolupráci s KVSIK mesačník slovenskej mládeže My a kultúrny štvrťročník Rovnobežné zrkadlá. V spolupráci s krajanmi v Srbsku a Maďarsku  bolo v roku 1995 obnovené vydávanie časopisu Dolnozemský Slovák.  
Rumunská verejnoprávna televízia a rozhlas  vysielajú v rámci svojich národnostných blokov  v slovenskom jazyku. 

6. Edičná a vydavateľská činnosť 

V rámci KVSIK bolo v roku 1994 zriadené Vydavateľstvo Ivan Krasko, ktoré  doteraz vydalo vyše 150 titulov slovenských autorov z Rumunska, Slovenska, Srbska i Maďarska, ako aj ich preklady do rumunčiny a preklady rumunských autorov do slovenčiny. Vydavateľstvo vydáva aj učebné pomôcky pre slovenské školy.

7. Kultúra a umenie

Slovenská pôvodná literatúra je zastúpená 14 aktívnymi autormi. Výrazné zastúpenie má aj prekladateľská činnosť. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry v Rumunsku patria Ondrej Štefanko a  Dagmar Mária Anoca.
 
DZSČR spravuje slovenské etnografické múzeum v Nadlaku, buduje Slovenské kultúrne a informačné stredisko s ústrednou knižnicou, medzi kľúčové úlohy ktorého patrí  spracovávanie a ochrana slovacík z územia Rumunska, ale aj podpora  výtvarného a hudobno-interpretačné umenia. K tradičným kultúrnym aktivitám Slovákov v Rumunsku patrí ochotnícke divadlo. V súčasnosti pôsobia v krajanskom prostredí tri divadelné súbory.

8. Folklór

Folklórne aktivity sú veľmi populárne medzi Slovákmi v Rumunsku. Je to popri jazyku jeden z veľmi podstatných činiteľov upevňovania národnej identity. V súčasnosti je aktívnych 5 folklórnych súborov, z ktorých má najväčšiu tradíciu súbor Sálašan. DZSČR organizuje v Nadlaku každoročne celoštátnu prehliadku sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je ..., na ktorom sa zúčastňujú aj krajanské súbory z iných krajín Európy. Putovný charakter má festival Dni Slovákov v Banáte. Popri celoštátnych a regionálnych podujatiach miestne organizácie rozvíjajú bohatú tradíciu miestnych festivalov, súťaží a predstavení. 

VI. Internetové linky

www.slovacivrumunsku.sk
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 

Počet zobrazení: 3228x Zobraziť komentáre (0)

Komentáre:



Prihlásenie



  • Pamätná izba v dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Pamätná tabula na dome Martina Jonáša insitného maliara Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Kovačica - fotografia
  • Insitné umenie Zuzana Chalupová Kovačica - fotografia
  • Zuzana Vereská insitná maliarka Kovačica - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Prijatie krajanov o prezidenta Slovenskej republiky - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Thames Festival London - Slovenské centrum v Londýne - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - Justin Topoľský - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Hlásnik - Zväz Čechov a Slovákov v Rumunsku - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dušan Mikolaj - pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Milina Sklabinska - riaditeľka Ústavu pre kultúru Vojvodinských Slovákov - fotografia
  • Dušan Klimo - bývaly predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí - fotografia
  • Základný kameň pre pomník slovenského vysťahovalectva - Sad Janka Kráľa Bratislava - fotografia
  • Nadja Hammamberg - Slovenka žijúca vo Švedsku - fotografia
  • Milan Vetrák - predseda Úradu pre Slovákov žijúci v zahraničí - fotografia
  • Daniel Compagnon - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Marián Tkáč - predseda Matice slovenskej - fotografia
  • Pamätný deň zahraničných Slovákov 2011 - fotografia
  • Dolnozemský jarmok Bratislava 2011 - fotografia
  • Pavol Podolay - Slovák žijúcic v Nemecku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  • Ján Zoričák - Slovák žijúci vo Francúzsku - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Vlastimil Fabišík - Folklórny súbor Púčik Brno - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  • Jánošíkov Dukát - Česká republika - fotografia
  •  - fotografia
  • Rastislav Blažek - predseda Slovenské centrum Írsko - fotografia
  • Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ zo zahraničia - fotografia
  • Pamätná tabula - gymnázium v Báčskom Petrovci - fotografia
  •  - fotografia
  •  - fotografia
  • Dolnozemský jarmok v Bratislave 2011 - fotografia
  • Kvetoslava Benková - koncert v Slovenskom rozhlase Bratislava - fotografia
  • Božena Farhart - Slovenka žijúca v Libanone - fotografia
  •  - fotografia
  • Krajanská nedeľa Detva 2011 - fotografia
  • Krajanská nedeľa PFS Detva 2012 - fotografia

Naši partneri:



Domov / O portáli / Mapa stránok / Registrácia / Kontakt

Copyright © 2011-2019 USZZ Všetky práva vyhradené
Stránky vytvoril a prevádzkuje Creativ line