Názov: Španielske kráľovstvo

Hlavné mesto: Madrid

Celková rozloha: 504 750 km2

Počet obyvateľov: 46 030 109 (údaje z r. 2010)

Etnické zloženie: kastílski Španieli – 74 %; Katalánci, Galícijčania, Rómovia – 17 %; Baskovia – 2 %.

Konfesionálne zloženie: katolíci – 83,6 %; bez vyznania – 11,9 %; protestanti- 2,0%; Islam- 1,8%.

Úradný jazyk: španielsky 

V súčasnosti žije v Španielsku len niekoľko stoviek Slovákov a ich potomkov. Okrem novodobých prisťahovalcov tam žijú aj potomkovia povojnových emigrantov. Sú to zväčša vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí si zachovali národnú identitu a jazyk. 

 

Slováci žijúci v Španielsku sa nachádzajú hlavne v oblasti Madridu, Barcelony a v Andalúzii. Žije tu  okolo 1500 slovenských krajanov.

Slovenská komunita v Španielskom kráľovstve do roku 1945 neexistovala, resp. o nej nemáme písomné záznamy. V rokoch 1945- 1968 tam bola nepočetná komunita najmä vysokoškolských študentov, ktorí tam emigrovali, pretože dostali možnosť pokračovať v štúdiu. Podmienky im vytvoril Jozef Cieker, bývalý mimoriadny vyslanec SR v Španielsku, ktorý tam po skončení svojej diplomatickej misie ostal a roku 1948 sa stal riaditeľom katolíckeho vysokoškolského Internátu sv. Jakuba – apoštola v Madride. Internát bol zriadený pre študentov – utečencov z komunistických krajín, ktorí práve výrazným pričinením J. Cikera dostali možnosť študovať na univerzitách v Madride. Študenti boli aktívni hlavne v polovici 50. rokov 20. storočia. Zakladali spolky, noviny a dokonca rozhlasové  vysielanie.

V súčasnosti sa nedá hovoriť o početnej slovenskej komunite. Spolky združujú najmä novodobých migrantov, ktorí sem v posledných rokoch prišli za prácou.

 

Prvý slovenský spolok, Združenie slovenských katolíckych študentov v Madride, založili študenti roku 1950. Jeho predsedom bol Jozef M. Kolmajer. Od roku 1952 bolo sem z Paríža presídlené aj ústredie Združenia slovenského katolíckeho študentstva v zahraničí. Pobyt študentov bol z väčšej časti prechodný a obmedzený na dĺžku štúdia, čo neumožňovalo vybudovať trvalejšie stredisko pre migrantov alebo spolok s dlhšou životnosťou. 

 

V súčasnosti pôsobia na území Španielska dva spolky združujúce krajanov: Asociácia Slovenský dom Koliba a Spolok Slovákov a Čechov žijúcich v Andalúzii, so sídlom v Malage. 

 

V 80. rokoch 20. storočia bol na madridskej univerzite (Universita Complutense) zriadený lektorát slovenského jazyka, čím sa položili základy na rozvíjanie kultúrnych stykov medzi Španielskom a Slovenskom. Hosťujúcou lektorkou bola Slovenka Nelida Noskovičová. Hlavne po roku 1990 sa zamestnanci lektorátu pričinili o nadviazanie intenzívnych kontaktov so Slovenskom, čo prinieslo možnosť štúdia Španielov na letných kurzoch slovenského jazyka v Bratislave a pri organizovaní Dní slovenskej kultúry v Španielsku. 

 

Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Complutense v Madride spolupracujú na výmene jazykových lektorov a krátkodobých prednáškových pobytov. V spolupráci s Univerzity Complutense Madrid (kde pôsobí aj slovenská lektorka) so ZÚ SR Madrid sa v priestoroch madridskej univerzity každoročne konajú konferencie slovenského jazyka a literatúry. Ako nepovinný predmet sa slovenčina vyučuje aj na univerzite v Granade. 

Realizuje sa aj ročný sociálny štipendijný pobyt vlády SR pre slovenských stredoškolákov na španielskych stredných školách.

 

Slovenské vysielanie štátneho rozhlasu Španielska Radio Nacional začalo 1. októbra 1949. Bolo to jediné vysielanie v slovenskom jazyku. Do programu prispievali svojimi prednáškami, komentármi, literárnymi pásmami a ukážkami slovenskej tvorby v španielčine najmä vysokoškolskí študenti. Za jeho obsahovú časť zodpovedal J. Ciker. Vysielanie sa skončilo 22. decembra 1975.