Švédske kráľovstvo
I. Základné údaje o teritóriu
Názov: Švédske kráľovstvo
Hlavné mesto: Štokholm (Stockholm)
Rozloha: 450 500 km²
Počet obyvateľov: 9 000 000
Etnické zloženie: Švédi 87 %, Fíni, Sámovia (Laponci)
Konfesionálne zloženie: štátna luteránska cirkev – 85 %,
Úradný jazyk: švédsky, regionálne fínsky a laponsky
II.Všeobecná charakteristika komunity
Spôsob života a úroveň Slovákov vo Švédsku zo sociálneho a ekonomického hľadiska sú podobné s domácim obyvateľstvom. Medzi krajanmi prevládajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí našli väčšinou dobré uplatnenie v rámci svojej kvalifikácie. Relatívne vysoký vzdelanostný štandard a tomu zodpovedajúca sociálna úroveň determinuje aj status, dobrú spoločenskú integráciu a aktivity krajanských spolkov.
III. Štatistické údaje o slovenskej komunite (počty a sídla)
Oficiálne švédske štatistiky počty Slovákov nesledujú. Odhady uvádzajú, že po 2. svetovej vojne sa vo Švédsku usadilo niekoľko desiatok Slovákov, po auguste 1968 ich prišlo niekoľko stoviek, v 90. rokoch bol odhad 2 500 osôb. V roku 2005 konzul SR udával počet trvalo pôsobiacich, resp. žijúcich osôb slovenského pôvodu vo Švédsku medzi 4 000 až 5 000. Druhá generácia krajanov si jazykovú identitu zachovala len sporadicky, alebo ju celkom stratila.
IV. Historický vývoj komunity
V tradíciách slovenského vysťahovalectva Švédsko nebolo cieľovou krajinou. Pred druhou svetovou vojnou sem prichádzali Slováci veľmi zriedkavo a po 2. svetovej vojne sa tam usadilo niekoľko rodín a jednotlivcov. Až po roku 1968 emigrovalo niekoľko stoviek krajanov na základe žiadosti o politický azyl po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do bývalého Československa.
Spontánne a zvyčajne náhodným spôsobom vznikali rôzne spolky, a tie aj prirodzenou cestou zanikali. Slováci sa organizovali na báze dobrovoľnosti a je zaujímavé, že sa združovali predovšetkým na platforme československej príslušnosti. Časť Slovákov zostala do dnešných dní organizovaná vo Švédsko-Česko-Slovenskom spolku, ktorý bol založený v 50. rokoch.
Významnejšie duchovné a kultúrne poslanie plnila v 70. a 80. rokoch Katolícka misia pre Slovákov a Čechov, ktorá sídlila v Štokholme a pôsobila aj v iných regiónoch, kde krajania bývali. Vydávala časopis Krajanský pozdrav, ktorý v súčasnosti rediguje Slovenská katolícka misia v Mníchove.
Neskôr, hlavne po vzniku samostatnej Slovenskej republiky vznikali už len záujmové spolky a združenia Slovákov a ich priateľov.
V. Aktuálny stav
1. Spolky a organizácie
Slováci usadení na severe Švédska po druhej svetovej vojne založili roku 1957 v Borase Spolok Slovákov vo Švédsku. Mal okolo 20 členov. V 50. rokoch vznikol Švédsko-Česko-Slovenský spolok, ktorý pôsobí dodnes. Jeho ambíciou je kultivovanie českej a slovenskej kultúry, materinského jazyka, šírenie informácií a sprostredkovanie kontaktov a informácií medzi krajinami, domovskou krajinou aj organizovaním kultúrno-spoločenských aktivít. Komunikačným jazykom spolku je švédčina. Predsedom je Švéd Lennart Bengtsson.
V roku 1992 bol založený Švédsko-slovenský spolok. Spočiatku sa venoval humanitárnej pomoci určenej zdravotníctvu na Slovensku a organizovaniu zbierok na pomoc obciam postihnutých povodňami, detským domovom, stavbe Slovenského národného divadla. Pomáhal i Slovákom vo Vojvodine (Srbsko a Čierna Hora).
Spolok usporadúva kultúrne aktivity, prispieva k spolupráci oboch krajín, predstavuje osobnosti slovenského kultúrneho života, organizuje stretnutia so spisovateľmi a prekladateľmi, vystúpenia folklórnych súborov a podobne. V poslednom období je aktívny pri propagácii Slovenska a predstavovaní niektorých odvetví slovenského hospodárstva. Spolok má svoju internetovú stránku, organizuje jazykové kurzy a snaží sa o integráciu najnovšej vlny migrantov do spolkového života. Na čele spolku je Slovenka Kornelia Johansson, ktorá spolupracuje aj s našim zastupiteľským úradom.
V máji 2003 bola založená Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa (SPMR). Zameriava sa na propagáciu a sprístupňovanie slovenskej kultúry vo Švédsku. Bývalí členovia zaniknutého Sätra teater, ktoré bolo predmestským divadlom so zameraním na integráciu prisťahovalcov do Štokholmu pomocou kultúry, sa rozhodlo pokračovať v činnosti orientovanej na poéziu a švédsko-slovenskú kultúrnu spoluprácu. Začínali s chvíľkami poézie, kde predstavovali slovenskú tvorbu v prekladoch svojich členov. Najväčší úspech mali preklady i originály básní M. Rúfusa. Delegácia SPMR navštívila M. Rúfusa počas jeho života aj v Bratislave. Dvojjazyčné pásma poézie v profesionálnej réžii predstavujú autorov oboch národov, navštevujú ich aj členovia iných slovenských i českých spolkov a sympatizujúci švédski priaznivci slovenskej kultúry. Odborne s nimi spolupracuje básnik a prekladateľ Milan Richter, bývalý veľvyslanec SR v Štokholme. Spolok má vlastnú dvojjazyčnú webstránku, ktorá informuje o jeho aktivitách, o slovenskej kultúre, zaujímavostiach a oslovuje aj mladú generáciu. Členom spolku je aj priateľ M. Rúfusa, švédsky básnik Tomas Tranströmer, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru roku 2011. Predsedníčkou je činorodá a kreatívna Slovenka Nadja Hammarberg.
Švédsko-slovenská kultúrna spoločnosť vznikla v roku 2006 (roku 2007 mala 26 členov). Združuje Slovákov a Švédov, ktorí sa zaujímajú o slovenskú a švédsku kultúru, o rozvoj vzájomných kontaktov a spolupráce. Pripravila niekoľko kultúrnych podujatí v Štokholme a v Uppsale, založila krúžok slovenských piesni a usporadúva kontaktné zájazdy k Slovákom v susedných škandinávskych krajinách. Spoločnosť vedie Kornelia Johansson.
Finančnú podporu na svoju činnosť získavajú spolky aj od Integračného úradu mesta Štokholm i z grantového systému Úradu vlády SR.
2. Cirkevný život
Napriek tomu, že väčšina Slovákov vo Švédsku je katolíckeho vyznania, Katolícka misia tam pre malú početnosť komunity ukončila svoje pôsobenie.
3. Školstvo a vzdelávanie
Vo Švédsku neexistuje inštitucionálna forma vzdelávania. Sporadicky sú usporadúvané jazykové kurzy slovenského jazyka pre deti a mládež.
4. Veda a výskum
Nie je vykonávaná v žiadnej forme
5. Médiá
Vzhľadom na malú početnosť Slovákov žijúcich vo Švédsku nie je prevádzkované ani rozhlasové, ani televízne vysielanie. Jediným a efektívnym médiom sú internetové portály krajanských spolkov.
6. Edičná a vydavateľská činnosť
Spolok Slovákov vo Švédsku vydáva štvrťročník Bulletinen, v ktorom prevláda švédsky jazyk. Švédsko-slovenský spolok vydáva štvrťročník Svensk Slovak Info, prevažne v slovenskom jazyku.
7. Kultúra a umenie
O charaktere, rozsahu a zámeroch kultúrnych a umeleckých aktivít, ktoré sú ich organickou súčasťou a takmer hlavným poslaním, informujeme v časti spolky a organizácie.
8. Folklór
Je prirodzenou snahou krajanov prezentovať slovenský folklóru podľa možností na každom tradičnom podujatí (Mikuláš, Vianoce, Veľká noc). Pripravujú buď vlastné programy, alebo pozývajú na hosťovanie folklórne súbory zo Slovenska.
9. Šport
Vo Švédsku nevyvíjajú žiadnu organizovanú činnosť slovenské športové kluby, resp. organizácie založené za týmto účelom.
VI. Internetové linky
Spolok Slovákov vo Švédsku, Švédsko-slovenský spolok: www.ssf.infocus.sk
Švédsko-Česko-Slovenský spolok: www.geocities.com/stsfse
Spoločnosť priateľov Milana Rúfusa www.milanrufus.se