Veľtrhu ITF Slovakiatour dominovala originalita slovenských regiónov

Pohladenie turistickej duše v Prešovskom kraji

Na 18. veľtrhu ITF Slovakiatour sa v tom najlepšom svetle, akcentujúc najpríťažlivejšie ponuky cestovného ruchu so špecifickosťou historického i tematického koloritu regiónov, predstavili všetky slovenské kraje. Je dobrou tradíciou veľtrhu podporiť cestovný ruch aj na Slovensku. Každý rok sa pozornosť preto viac upriamuje na jeden zo slovenských krajov, ktorý sa stáva partnerským regiónom podujatia.  

Štafetu oficiálneho partnera v roku 2012 niesol v celej svojej rozmanitosti prírodných krás, historických a kultúrnych pamiatok, ako aj atrakcií v oblasti aktívneho oddychu, Prešovský samosprávny kraj. Už počas slávnostného otvorenia jeho predseda Peter Chudík s veľkorysosťou východniarom vlastnou pozýval do kraja, ktorý sa hrdí viacerými „naj“. Najväčším počtom hradov a zámkov na Slovensku, najvyššími horami – Vysokými Tatrami, najväčším bohatstvom drevenej sakrálnej architektúry v našej vlasti…

„Samotná história nášho kraja a jej posolstvo pre súčasníka je impozantná. Veď málokde nájdete na takom malom kúsku zeme toľké bohatstvo – nádhernú prírodu, vzácne pamiatky, atmosféru vnuknutí povestného fenoménu „genia loci“. Päť národných parkov a 180 chránených území ponúka v Prešovskom kraji neopakovateľnosť prírodných scenérií – od štítov Vysokých Tatier cez vápencové bralá Pienin až po malebné vŕšky Polonín. Na území kraja sú sústredené viac ako dve tretiny všetkých kultúrnych pamiatok Slovenska, od slávnych kráľovských miest so zachovaným stredovekým opevnením cez jedinečné dielo majstra Pavla a drevené chrámy postavené bez jediného klinca až po čarovné prvky vidieckej architektúry – dedinské drevenice so slamenou či šindľovou strechou. A tak veru nebolo jednoduché pred pár rokmi rozhodnúť sa vo verejnom hlasovaní o tom, ktorým z množstva unikátnych pamiatok či jedinečných lokalít dať prívlastok jedného zo siedmich divov Prešovského kraja,“ vyznal sa P. Chudík, aby zároveň upriamil pozornosť na to, čo by oku návštevníka tohto kraja v každom prípade nemalo ujsť.

V tomto kontexte sa Prešovský samosprávny kraj na veľtrhu ukázal doslova „kráľovsky“ – aj prostredníctvom svojich slávnych stredovekých kráľovských miest a bytostí opradených mýtmi, ktoré v nich kedysi žili. Na jednom mieste tak návštevníci mohli obdivovať v štýlovom a dobovom autentickom oblečení bardejovského mestského kata, kežmarskú Čiernu pani, levočskú Bielu pani a mešťana Gašpárka zo Starej Ľubovne. Zaujali aj makety drevených kostolíkov zapísaných v zozname UNESCO, hudba, spev a tanec folkloristov – Alexanderčíkovcov či speváckej skupiny Hačure z Humenného, pestrá ponuka turistických sprievodcov, máp a propagačných letákov či koštovka lahodných destilátov s príchuťou a vôňou horca či iných prírodných bylín, špecifických pre podtatranský kraj.

Naozaj bolo na čo upriamiť záujem – veď priamo v stánku Prešovského kraja sa počas výstavy prezentovali viacerí vystavovatelia: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, Regionálne združenie tatranských a podtatranských obcí, Mesto Vysoké Tatry, AQUAPARK Poprad, Štátne lesy Tatranského národného parku, Kúpele Vyšné Ružbachy, Golfový rezort Black Stork z Veľkej Lomnice, spoločnosti Karloff, Gas Família, či Tatramel… Tí všetci a ďalší, ktorí kraj reprezentovali, okrem „svojho peria“ unisono odporúčali aj sedem divov Prešovského kraja: Historické centrum Bardejova, Hrad Ľubovňu, Tatranský národný park, Oltár majstra Pavla z Levoče, Súbor drevených kostolíkov, Pieninský národný park a Historické centrum Levoče.

O tom, že aj ďalšie pozoruhodnosti Prešovského kraja stoja za to, aby ste ich navštívili, avizuje a zároveň i naviguje ďalšie poradie jedinečností v spomínanej ankete. Aj preto sa do pozornosti návštevníkov vpisovali také destinácie ako vodná nádrž Domaša, Belianska jaskyňa, centrum mesta Prešov, Spišská Kapitula, Karpatské bukové pralesy, Bardejovské kúpele, ale aj Národný park Poloniny, Dukla pri Svidníku či Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Od fotovýstavy exprezidenta po trdelníky

Bolo toho vskutku nadostač, čím návštevníkov veľtrhu oslovilo Slovensko a všetko slovenské. Veď v priestoroch jednotlivých expozícií krajov, regiónov, miest či konkrétnych destinácií a turistických jedinečností boli naporúdzi nielen vizuálne koncepcie propagačného charakteru (prezentačné tlačené brožúry rôzneho zamerania, turistické mapy, upomienkové predmety, ale aj videoprojekcie a iné formy osvedčených kampaní v oblasti cestovného ruchu), odborné slovo hostiteľov – marketingových, turistických a propagačných zástupcov ako aj predajcov pobytových dovoleniek, ale aj pútavé ukážky remeselníckeho či gurmánskeho kumštu. Kým ženská časť návštevníckej verejnosti mohla obdivovať zručnosť čipkárky či priadky, muži sa pristavovali najmä pri sledovaní rezbárskeho umenia. Deti upútali najmä živé tvory – s ukážkami svojej činnosti sa prišli totiž pochváliť sokoliari – žiaci Strednej odbornej školy v Banskej Štiavnici.

Atmosféra veľtrhu bola počas štyroch dní mimoriadne spontánna, žičlivá – a čo bolo podstatné – v mnohom poučiteľná, užitočná. Počas prvého dňa, ktorý patril odbornej verejnosti, ju už počas slávnostného otvorenia kolorovali významné osobnosti politickej scény, vrátane prezidenta SR Ivana Gašparoviča či exprezidenta Rudolfa Schustera. Práve on sa podelil o svoje cestovateľské zážitky prostredníctvom pútavej fotografickej výstavy.  Bývalý prezident R. Schuster v posledných rokoch navštívil niekoľko pre turistov netradičných miest, a keďže svoje cesty do Grónska, na Island, Aljašku, či Kamčatku zdokumentoval prostredníctvom kníh, fotografií a dokumentárnych videí,  návštevníci veľtrhu si túto jeho cestovateľskú dokumentáciu mohli prezrieť. Príjemné to bolo o to viac, že pán Schuster bol osobne prítomný aj priamo v priestoroch expozície svojich veľkoformátových fotografií… Kým spestrením pobytu I. Gašparoviča v Inchebe, kde si prezident SR so záujmom prešiel aj expozície veľtrhu Danubius Gastro, bola jeho zastávka vo výstavnej expozícii Prešovského samosprávneho kraja, kde ho vyfintení „pobočníci“ grófa Andrássyho slávnostne pasovali do stavu, v ktorom môže súčasná hlava štátu používať aj oslovenie „veľkomožný“. Aj takáto úsmevná epizódka v lesku pohárov s rubínovým červeným vínom ulahodila oku v sprítomnení tajuplnej a chytľavej histórie jedného zo slovenských regiónov.

Kráľovské mesto Skalica zo Záhoria prezentovalo ukážkové prípravy tradičnej špeciality – trdelníka, ktorý vábil sladkou vôňou vláčneho ľahkého cesta a postrúhaných orechov, ďalší v rovnakom stánku zasa neohrdli červeným vínom. Tí, ktorých oslovil zlatistý mok z Malokarpatskej oblasti, dali zasa prednosť expozícii Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý ponúkal turistické atrakcie kráľovských miest – vinárskeho Pezinka či keramikárskej Modry – už aj v okolitých krajinách preslávenú a hojne navštevovanú Malokarpatskú vínnu cestu, či vodné atrakcie a rekreačný oddych Slnečných jazier v Senci.

Mali sa čím popýšiť a vábiť aj ďalší – kráľovské mesto Trnava s historickými sakrálnymi stavbami „malého Ríma“, originálnym spôsobom – lamačom barlí, tentoraz však obalenom v čokoládovej torte, pozývali Piešťanské kúpele, rovnako reprezentatívne a netuctovo pôsobil Trenčín a celý jeho kraj s množstvom turistických atrakcií (Hrad Matúša Čáka) a pravidelných podujatí (letný rockový festival Pohoda či filmový festival v Trenčianskych Tepliciach). Do malebnej prírody Fatry a írečitého Jánošíkovho kraja pozýval sám predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, kým mesto Košice už teraz ohlasovalo aktivity smerujúce k akcii celoeurópskeho významu, keď sa metropola východu Slovenska chystá na svoj príspevok v rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Gurmánskymi pôžitkami a živým folklórom lákali regióny zo stredného Slovenska. Na povesťami opradené historické banské mestá, meniace aj svoju turistickú tvár k väčšej príťažlivosti, je bohatý Banskobystrický samosprávny kraj. V tomto kontexte vari najväčšmi pútala pozornosť Banská Štiavnica i s turisticky príťažlivým okolím Sitna, Počúvadla a romantických tajchov, na milovníkov Hubertovej vášne – poľovníctva, zasa magicky pôsobila romantika kaštieľa – múzea v Svätom Antone. A čo už by bolo Horehronie bez Očovej, Poľany a ďalších folkloristických bášt? Nuž nie div, že Mária Šajgalíková z občianskeho združenia VYDRA (Vidiecka rozvojová aktivita) z Čierneho Balogu upútavala pozornosť návštevníkov tak na prírodné krásy s turistickými atrakciami, ako aj na pastvu pre oči v rámci tradičného ľudového umenia, etnografického fenoménu a folkloristiky. Pravdaže, ani návštevníci stredoslovenského regiónu neobišli na veľtrhu nasucho – slinky sa im zbiehali za stolmi originálnej koliby, do ktorej pozývalo Partnerstvo Muránska planina – Čierny Hron.

Jesto toho veľa, čím sa Slovensko môže a chce v oblasti cestovného ruchu, jeho približovania návštevníkom z domova i zahraničia popýšiť. S dobrým pocitom sme krížom-krážom niekoľkokrát na veľtrhu navštívili jednotlivé expozície, a keďže postrehov i zážitkov z rozhovorov s reprezentantmi jednotlivých regiónov je viac ako dosť, postupne sa na portáli www.slovenskezahranicie.sk v sekcii o cestovnom ruchu s ponukou cestovateľských a turistických zážitkov, ktoré Slovensko priehrštiami ponúka aj pre našich krajanov, hľadajúcich oddych i potešenie duše vo svojej bývalej domovine či vlasti svojich predkov, budú môcť návštevníci portálu oboznámiť podrobnejšie v pravidelnom servise informácií, reportáží a fotogalérií.

Čo potrebuje turizmus na Slovensku?

Keď koncom roku 2011 Slovenská agentúra pre cestovný ruch (ďalej SACR) hodnotila uplynulý tucet mesiacov v oblasti rozvoja turizmu na Slovensku, celkom logicky sa snažila dosiahnutými výsledkami najmä inšpirovať, v dobrom oduševniť stále dôležitejšiu i životaschopnejšiu súčasť nášho národného hospodárstva v ústrety roku 2012. Nie je jednoduchý ani pre stredných a malých podnikateľov v oblasti cestovného ruchu a poskytovania služieb v hotelierstve či gastronómii, veď dôsledky pokračujúcej ekonomickej a finančnej krízy, silno koketujúcej s hospodárskou recesiou, môžu byť práve pre túto krehkú sféru nebezpečne zničujúce. A tak zrejme aj preto, udržiavajúc duch optimizmu, vyplývajúci z vlaňajších ukazovateľov, ale aj vcelku z priaznivých priebežných čísiel zimnej turistickej sezóny 2011/2012, sa v kuloároch veľtrhu ITF Slovakiatour, ako aj počas jeho oficiálneho otvorenia, vyjadrovali zainteresovaní politici i odborníci v nádejnom obraze najbližších perspektív cestovného ruchu na Slovensku.

K pozitívnym trendom i obrazu rozvoja turizmu na Slovensku by svojimi aktivitami mala výrazne napomôcť aj samotná SACR, jej nová marketingová stratégia. Napokon, SACR mala aj na veľtrhu svoj samostatný reprezentatívny stánok ako odborný garant podujatia. Novú koncepciu i vizuálnu podobu expozície predstavila SACR v premiére na veľtrhu WTM v Londýne ešte v novembri minulého roka.

Aktivity agentúry pozitívne vyzdvihol aj prvý podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ počas slávnostného otvorenia veľtrhu. Osobitne zdôraznil existenciu historicky prvej marketingovej stratégie cestovného ruchu na Slovensku ako aj schválenie zákona o podpore cestovného ruchu, ktorý vytvára rámec pre finančnú pomoc štátu subjektom pôsobiacich v turizme. Subjekty pôsobiace alebo podnikajúce v cestovnom ruchu J. Figeľ vyzval na spoluprácu a súdržnosť, pričom ich označil za motor regionálneho rozvoja.

V týchto súvislostiach však nechajme prehovoriť aj konkrétne čísla a fakty. V spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR ešte koncom roka 2011 vyhlásila SACR výzvu v hodnote 36 miliónov eur na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci Opatrenia 3.1, Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Tretinou prostriedkov zo spomínaného balíka sa plánuje podporiť obnova kultúrnych pamiatok, zvyšok pôjde na dobudovanie športovísk, detských ihrísk, kúpalísk, parkovísk, autokempingov či obnovu kúpeľov.

V plynúcom roku 2012 zameriava SACR svoje marketingové aktivity predovšetkým na prioritné trhy – Česko, Poľsko, Nemecko, Maďarsko a Rusko, ako aj na podporu domáceho cestovného ruchu. Ústredným podujatím roka 2012, na ktorom pripravuje SACR kvalitnú priamu propagáciu Slovenska, budú Hry XXX. olympiády  v Londýne. Medzi priority agentúry bude patriť aj propagácia projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. V oblasti budovania značky Slovenska vyžije SACR výsledky prestížneho výskumu The Anholt-GfK Roper Nation Brands IndexSM (NBI). Rok 2012 bude jednak pre SACR, ale najmä pre subjekty turizmu výzvou k vytvoreniu silných a funkčných organizácií destinačného manažmentu podľa vzoru vyspelých turistických krajín.

„Cestovný ruch je jedna z najväčších fabrík Slovenska, nakoľko zamestnáva viac ako 100 000 ľudí, preto ju treba ochrániť,“ uviedol generálny riaditeľ SACR Peter Belinský. Zároveň sa šéf SACR v jednom z agentúrnych rozhovorov vyjadril aj na margo úrovne a poskytovania služieb v oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Hoci vo všeobecnosti je potešujúca rastúca spokojnosť v tejto oblasti, v potenciáli ľudského faktoru máme ešte čo doháňať v porovnaní s vyspelejšími a tradičnejšími krajinami s významnými destináciami turizmu. Na druhej strane, zahraniční novinári a touroperátori, s ktorými Peter Belinský prichádza do kontaktu, si pochvaľujú najmä zlepšujúcu sa vybavenosť infraštruktúry niektorých regiónov. if (adoceanCallCenter) { adoceanCallCenter(); } if(typeof adoceanskunkqbtotbm=='function'){adoceanskunkqbtotbm();} „Vezmime si Liptov či Tatry, kde hovoria o vybavenosti lyžiarskych svahov, o komplexných akvaparkoch, pričom vysoko hodnotia štandard ubytovania na Slovensku,“ sumarizoval šéf SACR. Konkrétne fakty sú povzbudzujúce – veď počet zahraničných návštevníkov v slovenských ubytovacích zariadeniach v prvých troch kvartáloch roku 2011 stúpol oproti rovnakému obdobiu roku 2010 až o desať percent. Najviac turistov na Slovensko chodí z Česka, Poľska, Maďarska, Nemecka, Rakúska, Ukrajiny a Ruska.

To, čo Slovákom návštevníci zo zahraničia najviac vyčítajú, je podľa Petra Belinského prostý ľudský prístup. „Nevieme byť milí pri obsluhovaní, chýba nám akýsi  profesionálny úsmev, možno väčšia ústretovosť. Stačí si vari porovnať, keď prídeme do zahraničia a vidíme našich ľudí, ktorí obsluhujú napríklad v Rakúsku… Všetci sú milí, vyžaruje z nich profesionalita. Neviem, prečo sa nám podobný efekt nedarí prezentovať doma na Slovensku,“ vysvetlil Belinský, aby zároveň jedným dychom dodal, že v súčasnosti sa vo všetkých ukazovateľoch zlepšujeme. Napokon, potvrdili to aj majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011 v Bratislave a Košiciach. Podľa P. Belinského práve jedným zo športových vrcholov roka s celosvetovým dosahom „Slovensko ukázalo istú kompetentnosť, že vie zorganizovať aj veľké udalosti a na slušnej úrovni.“

To všetko i ďalšie hmatateľné faktory potvrdzuje správnosť nastúpených trendov rozvoja turizmu na Slovensku, lenže celá oblasť cestovného ruchu a služieb v ňom si podľa generálneho riaditeľa SACR vyžaduje podrobnejšiu, vnímavejšiu a cieľavedomejšiu celospoločenskú diskusiu. Prirodzene, na prospech podnikateľského sektoru v celej šírke tejto sféry, ako aj vytváraniu pozitívneho imidžu Slovenska za hranicami našej vlasti.

 

Ľudo Pomichal

Foto: autor