Narodený: * 1942-02-19, Hrabušice
† NULL,

 

Popredný archeológ sa narodil v obci Hrabušice. Po maturite na gymnáziu v Spišskej Nová Ves študoval africkú históriu na Katedre orientalistiky a portugalčinu a iberijskú históriu na Filologickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas štúdií pracoval v brazílskom a swahilskom vysielaní Radia Praha. Roku 1968 odišiel do Spojených štátov amerických, kde pokračoval v štúdiu histórie Afriky, Južnej Ázie a Latinskej Ameriky na Syracuse University v Syracuse, New York (1968-1977). 
 
V študijnom období na Syracuse University, kde sa venoval histórii Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky a hinduinštine, pracoval Cyril Hromník ako asistent vo výskume na katedre Východoafrických štúdií (1968-70); v jej knižnici ako bibliograf  histórie Afriky, Juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky Syracuse University (1970-73); v 1973-74 ako bádateľ a vedúci Mikrofilmovacieho univerzitného projektu (s Haile Sellasie I University v Addis Abebe, Etiópia). 
 
Vo výskume sa zameral na prvotné vzťahy medzi Etiópiou, Indiou, Sonabarom (dnes Mashonaland – zlatonosná oblasť Zimbabwe a Mozambiku) a Komatilandom (zlatonosná oblasť Južnej Afriky a Swazilandu). 
 
Ako člen spoločnosti Fulbright Research robil historický výskum v archívoch Goy (India), Mozambiku, Angoly a Portugalska (1974-75) so zameraním na dolovanie a obchod so zlatom počas portugalskej expanzie (1488 – 1752). V historickom výskume pokračoval a príležitostne  prednášal na Syracuse University (1975-78). Na katedre histórie University of Cape Town, Južná Afrika, pracoval (1979-80-85) na skúmaní historického pozadia bantuských jazykov a migrácie. Ako hosťujúci historik/bádateľ pôsobil na Mgwenya College of Education, KaNyamazane, Mpumalanga, Južná Afrika (1986-2001) – zameriaval sa na skúmanie pôvodu Quenov (Otentottu =Hottentotov) a Afričanov hovoriacich po bantusky. 
Získal výskumný grant z the Chairman’s Fund Educational Trust of Anglo American and De Beers 1980-2001. Počas neho navštívil Indiu (sedemkrát), Indonézu (Java, Borneo, Sulawezi), Etiopia, Srí Lanka, Thajsko, Singapur, Hong-Kong, Keňa, Mozambik, Angola, Libéria, Pobrežie slonoviny, Ghanu, Swaziland, Botswanu, Izrael, Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Írsko, Kanadu, Zimbabwe, Lesotho, Namíbia, ba aj rodné Slovensko a Česko. 
 
Vykonával výskumy v Etiópii (podobnosť DNA negroidnej populácie s indickými genetickými vplyvmi), v indické Góe (historické archívy), v Mozambiku, Angole a Portugalsku (ťažba a obchod so zlatom počas portugalskej expanzie). Po získaní vedeckej hodnosti na University of Cape Town v Južnej Afrike skúmal historické pozadie a migráciu bantuských jazykov a pôvod Khoinov (Hotentotov). V súčasnosti sa zaoberá výskumom ranej histórie Afriky a jej kontaktov s Indiou, Indonéziou a Arábiou, podniká terénny výskum dávnych pamiatok vo východnej, strednej a južnej Afrike a organizuje ich ochranu. Skúma pôvod a účel megalitov a ich rano-historických kamenných štruktúr v Afrike, Indii a Európe.
 
Z výskumu Cyrila A. Hromníka vyšli objavy mnohých kamenných kozmologických chrámov v južnej Afrike, ale aj na Slovensku. Vydal štyri monografie a množstvo vedeckých a populárnych článkov. 
 
Jeho znalosť zámorského aj transkontinentálneho obchodu v najstarších dobách a s tým súvisiacich kultúrnych aj jazykových vplyvov mu otvorila úplne nový a nikým predtým nepredvídaný pohľad aj na históriu Slovenov a Slovenska v dobe rímskej, pred-rímskej a bronzovej. Je autorom originálnej historickej rekonštrukcie stredoeurópskeho, ale indickým obchodom ovplyvneného pôvodu Slovenov/Slovákov. K samotnému písaniu histórie Slovenov/Slovákov toho historika Afriky a Indického Oceánu podnietili debaty s členmi Slovenskej spoločnosti v Južnej Afrike na pravidelných obedoch v jedálni juhoafrického Parlamentu, ktoré organizoval redaktor časopisu Juhoafrické Slovenské zvesti Ing. Milan Sabol Pr.Arch, MIA. Tento Šarišan, hovoriaci druhým najstarším dialektom slovenčiny, aj podnietil Dr. Hromníka k napísaniu prvého článku o Slovenoch v slovenčine. To viedlo k dlhodobej a veľmi plodnej spolupráci. Vianočné aj inodobé debaty v jeho dome a na výročných výstupoch na Stolovú horu na počesť nezávislosti Slovenska (nešťastne po vzoru Česka pomenovaného Slovenskou republikou), prispeli k rozhodnutiu písať profesionálne o nových objavoch v dobe ranných obchodných, kovorobeckých a pútnických kontaktov Dravidskej Indie so starodávnym Slovenskom. 
 
So svojou africkou ženou žije a tvorí v Kapskom Meste v Južnej Afrike.  Poznamenávajúc: „Veď je tu toľko podnetov na skúmanie“.