Narodený: * 1815-04-12, Bratislava
† 1889-03-08, Veľký Varadín

Bol to vysokoškolský pedagóg, rímskokatolícky kňaz a cirkevný hodnostár, ktorý sa ale do uhorskej, a teda tým aj slovenskej a maďarskej histórie a vedy natrvalo zapísal najmä ako archeológ, historik a prírodovedec. Jeho pôvodným priezviskom, ako uvádza publikácia Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000 (vydala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, 2002), bolo Rammer, pričom maďarské pramene ho uvádzajú ako Rómera Flóris Ferenca a nemecké zdroje zasa Floridus Franz Rómer.

Florián František Rómer sa na narodil 12. apríla 1815 v Bratislave v rodine obuvníckeho majstra Ferenca Rammera. V domácom bratislavskom prostredí sa rozprávalo po nemecky, slovenčinu vstrebával mladý Florián najmä počas gymnaziálnych štúdií v Trenčíne a následne v Bratislave. Keďže rodičia z neho túžili mať kňaza, Florián po ďalších štúdiách v Tate, kde sa zdokonaľoval v maďarčine, v roku 1830 vstúpil do benediktínskej rehole. Po pobyte v kláštore v Bakonyi sa dostal na štúdium filozofie do Győru, teológiu následne študoval v Pannonhalme, aby bol v roku 1838 vysvätený za kňaza.  

F. F. Rómer bol od roku 1860  členom korešpondentom a od roku 1871 riadnym členom Uhorskej akadémie vied (UAV), v roku 1868 bol menovaný univerzitným profesorom. Ako profesor následne pôsobil na akadémiách v Bratislave a v Pešti, kde sa stal kustódom maďarského národného múzea. V roku 1874 Florián Rómer z rehole vystúpil, stal sa členom biskupského konzistória v Banskej Bystrici a plnil si úlohy rimavsko-janovského titulárneho opáta, od roku 1877 bol F. F. Rómer veľkovaradínskym kanonikom.

Florián F. Rómer bol prívržencom reformného hnutia maďarskej strednej šľachty, účastníkom revolúcie 1848/1849. Po jej porážke bol zatknutý a väznený. Je jedným zo zakladateľov modernej uhorskej archeológie, zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti. Svojou prácou zasiahol do viacerých oblastí vedeckého a kultúrneho života Slovenska. Je autorom rozsiahleho diela, o. i. aj prvej veľkej uhorskej monografie z dejín umenia a archeológie.

Florián Rómer bol autorom prác o umeleckohistorických pamiatkach Pešti a iných miest. Jeho dielo o starých nástenných maľbách v Uhorsku vydané v roku 1874 v edícii Monumenta Hungariae archeologica sa pokladá za prvú uhorskú monografiu z dejín umenia a historickej archeológie. V rukopise zanechal aj viacdielny, vlastnými kresbami ilustrovaný slovník, ktorý predstavuje vzácny prameň pre štúdium dejín umenia a umeleckých pamiatok. Pokladá sa za zakladateľa modernej uhorskej archeológie. Jeho zásluhou sa napríklad konal medzinárodný antropologický a archeologický kongres v Budapešti.

Florián F. Rómer, ktorý sa narodil v Bratislave na Zámočníckej ulici č. 10 (kedysi bola ulica po ňom aj pomenovaná!), skúmal flóru Bratislavy a jej okolia. V Petržalskom parku založil botanickú záhradu. Je spoluzakladateľom Bratislavského múzea, spoluzakladateľom Uhorskej historickej spoločnosti. V roku 1873 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu železnej koruny 3. triedy. Bol vedcom uznávaným vo všetkých európskych štátoch.

 

Na fotografiách:

Okrem rytiny a fotografie Floriána Františka Rómera uvádzame aj pohľad na bustu F. F. Rómera v Bratislave – Mestskom múzeu Bratislavy.