Narodený: * 1914-12-08, Detva
† NULL,

Novinár, historik, básnik, exilový pracovník Imrich Kružliak  bol čestným predsedom Únie slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí, predsedom kultúrnej komisie Svetového kongresu Slovákov, členom Slovenského ústavu v Ríme, členom PEN Centre of Writers in Exile a v slobodných pomeroch v rokoch 1992-1995 členom Predsedníctva Matice slovenskej. 

Narodil sa v Detve, na univerzite v Bratislave vyštudoval históriu a sociológiu. Ako novinár pracoval najmä v Národných novinách. Cez vojnu pôsobil v Slovenskej lige a v Úrade pre tlač. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Po vojne vstúpil do politiky, pokúsil sa založiť kresťansko-republikánsku stranu. Neskôr sa dal k Demokratickej strane a úspešne viedol jej volebnú kampaň v roku 1946. Po obvinení z protištátneho sprisahania v roku 1947 ho uväznili a rok vyšetrovali. Po prepustení ilegálne prekročil hranice a odišiel do exilu. V neprítomnosti ho odsúdili na 15 rokov. V roku 1951 bol medzi prvými redaktormi Slobodnej Európy. V rokoch 1972-1992 redigoval a vydával v Mníchove exilový časopis Horizont. Od roku 1971 bol jedným z podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. Do vlasti sa mohol vrátiť až koncom roku 1989.  

V rokoch 1938-1945 pracoval I. Kružliak v Slovenskej lige v Bratislave, najskôr ako literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník. Počas rokov 1940-1943 ho zo Slovenskej ligy uvoľnili a pracoval v HSĽS ako organizátor sčítania ľudu (1940), potom ako tajomník Prípravného výboru Memorandových slávností (1941) a napokon ako šéf slovenskej tlače (1941-1943). V roku 1944  I. Kružliak na mobilizačnú vyhlášku narukoval do Banskej Bystrice, kde prežil revolučné časy SNP. Pracoval najprv v redakcii Bojovník, potom v redakcii Národných novín a ako pomocný technický redaktor Pravdy. Do leta 1946 pracoval ako šéfredaktor Národných novín.

V povojnovom politickom živote ako známy politický odporca Hitlerovho nacizmu spolupracoval I. Kružliak s katolíckou skupinou, ktorá sa usilovala založiť kresťansko-demokratickú stranu. Po uzavretí dohody s Demokratickou stranou I. Kružliak viedol volebnú kampaň katolíckeho krídla. Po víťazných voľbách DS roku 1946 pracoval na Povereníctve výživy. Pri masovom zatýkaní katolíckych pracovníkov DS ho v tzv. sprisahaní proti republike na jeseň 1947 zatkli. Prešiel tortúrou nátlakového vyšetrovania. Po dočasnom prepustení z väzenia pracoval v obchodnej spoločnosti Svojchémia, pričom sa musel pravidelne hlásiť na polícii.

Na Silvestra 1949 emigroval do zahraničia. Zdržiaval sa najprv v Rakúsku, kde spolupracoval s J. Vicenom vo vysielaní Bielej légie. Zároveň nadviazal spoluprácu s Hlasom Ameriky vo Washingtone a s BBC v Londýne. Už na jeseň 1950 ho Štefan Osuský skontaktoval s pripravovanou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa. Na jar 1951 prešiel do Mníchova, kde vstúpil do služieb RFE a pracoval tam 30 rokov (1950-1980). V roku 1950 emigroval do USA, ale vrátil sa späť do Mníchova. V exile spolupracoval s E. Bohmom v Demokratickom bloku a s časopisom Rozhľady.

Keď po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy založili Svetový kongres Slovákov (1970 v New Yorku), I. Kružliak sa zapojil do práce v kongrese. Pracoval ako predseda kultúrnej komisie, potom dlhé roky ako výkonný podpredseda. V rokoch 1954-1956 spolupracoval s kultúrnou revue Most a so Spolkom slovenských spisovateľov a umelcov. Pracoval aj v medzinárodných organizáciách (exilový Pen-Club, Pan Europa, Chrzesscijanska Služba wyzwolenia narodóv a iných).

Z tvorby – I. Kružliak vydal knihu básní Piesne a smútky (1974), knihu esejí Živé stopy (1975), preklady z maďarskej, poľskej a ruskej poézie odmäku Podaj nám ruku, Európa (1959, na Slovensku 1995), ktorej slovenské vydanie venoval pápežovi Jánovi Pavlovi II., prepašované verše zo slovenských komunistických žalárov Modlitby v putách (1955 v Mníchove, 1995 v Bratislave) a obsiahlu historickú štúdiu Písomné a výtvarné prejavy cyrilometodského kultu u Slovákov, v roku 1985 pripravil na túto tému zborník SS. Cyril and Methodius among the Slovaks a roku 1988 zborník Prvoučiteľ národa slovenského (k 1100. výročiu smrti sv. Metoda).

Na počesť maliara Martina Benku pripravil zborník Rekviem za maliara (1972). V roku 1983 v zastúpení Svetového kongresu Slovákov zorganizoval v Mníchove medzinárodnú konferenciu Mier v slobode pre Európu a v roku 1984 vydal zborník referátov z tejto konferencie. Spoločne s Jánom Okálom autorsky a editorsky pripravil zborník Svedectvo jednej generácie (1990). Niekoľko rokov uverejňoval v časopise Slovák v Amerike Listy z Európy. V zahraničných zborníkoch a časopisoch uverejňoval štúdie o slovenských spisovateľoch a ich literárnej tvorbe po druhej svetovej vojne.

Pozoruhodné sú aj laudatiá pri udeľovaní Národnej ceny Svetového kongresu Slovákov na básnika Valentína Beniaka (1973), na poslanca Európskeho parlamentu Heinricha Aignera (1984), na rakúskeho vicekancelára Gerharda Buseka (1989) a na básnika Milana Rúfusa (1990). Napísal aj obsiahle úvahy (Európa je našou spoločnou vlasťou, Slovenská dilema, Slovanský dar Európe), esej (Akí sme) a veľa kultúrno-historických, literárnych a politologických štúdií.

Početné kultúrno-historické a politologické práce I. Kružliaka, ako aj jeho eseje, prózy a básne sú v rukopisoch. Vlastní bohatú korešpondenciu, ktorá znamená kus slovenských dejín.  Za svoju literárnu činnosť dostal viaceré zahraničné i domáce vyznamenania a ocenenia.

Zdroj: books.sk, denník Pravda

Foto: osobnosti.sk