Narodený: * 1893-01-08, Banská Bystrica
† 1958-10-26, Berkeley, Kalifornia, USA

Popredný slovenský staviteľ svetového formátu, ktorý svoje najvýznamnejšie, architektonicky pôsobivé funkcionalistické  diela vytvoril v Šanghaji, kde prežil, staval a tvoril takmer 30 rokov.  Po skončení občianskej vojne v Číne ušiel v roku 1947 s rodinou do Švajčiarska, aby sa po cestovateľskom „intermezze“ v Taliansku a Grécku presťahoval v roku 1949 do USA, kde dožil svoj výnimočný tvorivý život.

Ladislav Hudec pochádzal zo šiestich detí  banskobystrickej staviteľskej rodiny (bol spomedzi súrodencov najstarší), nuž nie div, že do staviteľského umenia ho uviedol otec, kým do umenia kresby maliar Dominik Skutecký. V roku 1914 absolvoval štúdium architektúry na Uhorskej kráľovskej technickej univerzite v Budapešti. Po vypuknutí vojny musel ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády narukovať. Pri ústupe vojsk padol v roku 1916 do zajatia. Zo zajateckého tábora na západnej Sibíri sa mu podarilo aj s bratom Gejzom ujsť. O jeho dvojročnom putovaní do Šanghaja sa nevie nič, ani o osude jeho brata.

V Šanghaji sa usadil, prežil v ňom celkom 28 rokov, počas ktorých zrealizoval okolo 60 stavieb. Mnohé z nich sa zachovali podnes. Spočiatku pracoval v cudzích stavebných kanceláriách a po čase si tu založil vlastný podnik. Vo firme amerického architekta Rowlanda A. Curryho začínal ako kreslič, rýchlo sa však vypracoval na vedúceho architekta a partnera. V roku 1925 sa Hudec osamostatnil a založil si vlastný architektonický ateliér Hudec – zaoceánska spoločnosť.

L. Hudec navrhoval kluby, nemocnice, školy, kostoly, banky aj domy. Štyri šanghajské banky financovali prvú výškovú budovu v Šangaji. Park Hotel je 22-pos­chodová budova s výraznými vertikálnymi líniami fasády, postavená v štýle art deco. Na najvyššom poschodí je nočný bar s otváracou strechou. K priekopníckym dielam moderny patrí aj Hudecov luxusný Grand Theater, prezývaný prvým kinom Ďalekého východu.

Po takmer 30 rokoch, keď svojou tvorbou pomohol pri premene Šanghaja na „Paríž východu“, ho po skončení občianskej vojny v Číne uväznila víťazná armáda. V roku 1947 sa mu ale podarilo ujsť aj s rodinou do Švajčiarska. Cestoval po Taliansku a Grécku, pracoval ako poradca pri úprave okolia Vatikánu. Neskôr sa presťahoval do Spojených štátov amerických. Na univerzite v Berkeley získal profesúru, architektonickej tvorbe sa však už v tom čase nevenoval. L. Hudec zomrel na infarkt v Kalifornii 14. júna 1958. Jeho posledným želaním bolo, aby jeho pozostatky previezli na Slovensko. Stalo sa tak v roku 1970, Ladislaus Edward Hudec je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici.

Kde zanechal L. Hudec rukopis?

V Šanghaji okrem iných stavieb projektoval 22-poschodovú budovu bankového koncernu tzv. Joint Savings Society Building, ďalej tzv. Grand Theatre pre 2400 návštevníkov, nemocnicu Country Hospital pre cudzích štátnych príslušníkov, kostol S.Monica, budovu čínskej baptistickej spoločnosti, ako aj monumentálne obytné stavby v duchu koloniálneho štýlu a iné. I pri prvkoch čínskej eklektiky v jeho stavbách prevažuje európske poňatie tektoniky a priestoru.

Foto: archív

Odkazy

www.asb.sk

www.obnova.sk

www.premedia.sk

www.ladislavhudec.eu

www.bystrica.sme.sk

www.banskabystrica.sk

www.archinet.sk

www.bbonline.sk