Narodený: * 1870-11-23, Smolenice
† 1941-01-02, Smolenice
Slovenský vynálezca. Narodil sa v Neštichu, v súčasnosti časti Smoleníc neďaleko Trnavy. Po ukončení základnej školy sa vyučil sa za murára. Lenže doma prácu nenašiel, a tak v roku 1907 odišiel do USA, do Greenville v štáte Pennsylvánia.
Š. Banič pracoval v baniach v Greenville, v továrni na poľnohospodárske stroje v New Yorku a ako murár. V USA účinkoval v krajanských spolkoch, aktívne pôsobil najmä v Slovenskej lige. Študoval technickú literatúru a v továrni na poľnohospodárske stroje absolvoval večernú školu, podal niekoľko návrhov na zlepšenie výroby. Najväčší úspech dosiahol vynálezom padáka, ktorý patentovali v USA, do výstroje amerického letectva ho však nezaviedli. Bol čestným členom Americkej spoločnosti pre podporu letectva. Na letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave – Ivanke pri Dunaji mu v roku 1970 odhalili pomník.
Hoci Baničovi nepatrí celosvetové prvenstvo vo vynálezcovstve padáka, jeho objaviteľské schopnosti majú v dejinách vedy a techniky nesporný význam. Aktívny bol aj po návrate do vlasti – na Slovensko sa vrátil v roku 1921 a svoj záujem okrem iného nasmeroval o problematiku Karpatského krasu, pričom sa ako spoluobjaviteľ významne pričinil o bádanie v jaskyni Driny pri Smoleniciach. Práve v jeho rodnej obci v roku 2006 odhalili Š. Baničovi pomník, spomienku na neho rovnako v Smoleniciach sprítomňuje aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome.
Keď Š. Banič prezentoval svoj vynález
V roku 1912 sa stal Štefan Banič svedkom tragickej leteckej nehody, ktorá ním natoľko otriasla, že začal premýšľať nad možnosťou konštrukcie padáka. Banič sa snažil využiť svoje technické nadanie, a tak začal v improvizovaných podmienkach pracovať nad prvotnými plánmi svojho vynálezu. V roku 1913 v prototype predložil americkým úradom na posúdenie návrh padákovej konštrukcie. Princípom padáku bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Padák sa pritom upevňoval pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami.
Dňa 3. 6. 1914 Štefan Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu a letectva USA, zoskočil s padákom vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie a ďalšie zoskoky aj z lietadla. Už o necelé tri mesiace – 25. 8. 1914 – vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Svoj patentovaný vynález predložil Štefan Banič zástupcom letectva USA. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje napokon nezaviedla. (Pre doplnenie – vojenské letectvo USA v 1. svetovej vojne nepoužívalo padáky, tie sa stali súčasťou výstroje iba vo výnimočných prípadoch na konci vojny, pričom ich používali iba Francúzi.)
Foto: www.slovenskivynalezcovia.webz.cz
Odkazy
