Trvanie: 02.02.2021
Miesto: TASR – TERAZ.SK
Mesto/obec: Bratislava
Štát: Slovensko


Jazykovede ako hlavnému záujmu svojich výskumov sa JOZEF MISTRÍK venoval od roku 1961, svoju koncepciu výskumne sledoval 40 rokov. Významne sa zaslúžil o rozvoj slovenskej štylistiky a slovenskej lexikografie, najmä s využitím matematických a štatistických metód, o výskum gramatickej stavby súčasnej spisovnej slovenčiny a o rozvoj slovakistiky v zahraničí. V utorok 2. februára 2021 sme si pripomenuli 100. výročie jeho narodenia.

Jozef Mistrík sa narodil 2. februára 1921 v Španej Doline ležiacej severne od Banskej Bystrice. Po absolvovaní banskobystrického učiteľského ústavu študoval slovenský a ruský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po štúdiách pôsobil ako učiteľ a stredoškolský profesor. V rokoch 1954-1960 bol výskumným pracovníkom a neskôr riaditeľom Štátneho stenografického ústavu v Bratislave. V tom čase bol veľmi aktívny najmä v oblasti výskumu. Publikoval desiatky príručiek, slovníkov a učebníc zo stenografie a strojopisu. Organizoval odborné školenia pre stenografov z teórie i praxe. S poprednými stenografmi vypracoval vyšší, takzvaný druhý stupeň krátenia, ktorým sa zvýšila efektívnosť stenografov o desiatky percent.

Jeho ďalšími pôsobiskami boli Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) a Slovenská akadémia vied (SAV). Počas svojho života zastával Mistrík aj post hosťujúceho profesora na nemeckej univerzite v Kolíne nad Rýnom, na ruskej Štátnej univerzite M. V. Lomonosova v Moskve i na univerzite v britskom Sheffielde a v Oxforde. Profesor Mistrík bol váženým členom vedeckých spoločností doma i v zahraničí a predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti, kde založil zborník Zápisník slovenského jazykovedca.

Ťažiskom vedeckovýskumnej činnosti Jozefa Mistríka boli najmä oblasti štylistiky, poetiky, matematickej jazykovedy, gramatiky, grafológie a rétoriky. S kolektívom jazykovedcov vydal prvú Encyklopédiu jazykovedy (1993). Venoval sa tiež morfológii, syntaxi aj komunikácii, konkrétne konfrontačnému výskumu verbálnych a neverbálnych prostriedkov.

Najpozoruhodnejšie výsledky, ktorými upozornil na seba i na slovenskú jazykovedu, dosiahol v oblasti štylistiky, založenej na exaktných a štrukturálnych princípoch. Z oblasti jazykovedy publikoval doma i v cudzine do 100 knižných publikácií vo viacerých jazykoch a viac ako 200 vedeckých štúdií a odborných článkov. Pozoruhodné výsledky dosiahol aj v organizovaní a zveľaďovaní letnej školy Studia Academica Slovaca, ktorú viedol v rokoch 1972-1991.

V školstve pôsobil ako garant štúdia, člen a predseda kvalifikačných a obhajobných komisií, v oblasti záujmovej umeleckej činnosti predseda porôt súťaží v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, Štúrova Modra, Vansovej Lomnička, Wolkrov Prostějov, v slavistike člen medzinárodných komitétov a spoločných projektov, v domácej jazykovede člen jazykovedných orgánov, redakčných rád, 1981 – 90 predseda Slovenskej jazykovednej spoločnosti pri SAV. Nositeľ viacerých ocenení, o. i. Medaily Jana Amosa Komenského (1986), Zlatej medaily Univerzity Komenského (1996), Veľkej medaily sv. Gorazda (1997) a Radu Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam (2014).

Profesor Jozef  Mistrík zomrel 14. júla 2000 v Bratislave.

ZDROJ: teraz.sk/ TASR