Vo veku nedožitých 78 rokov zomrel v stredu 25. augusta 2021 v Bratislave historik a teoretik výtvarných umení, vysokoškolský pedagóg Ľudovít Petránsky. TASR úmrtie potvrdil jeho syn. Profesor Petránsky, bývalý rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a dekan Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, bol kurátorom mnohých výstav, podpísal sa pod viaceré publikácie venované umeniu. Je tiež autorom monografií Vincent Hložník – Posolstvá a vízie a Ferdinand Hložník – Tvorba ako genéza vlastnej identity.

KTO BOL ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Ľudovít Petránsky sa narodil 22. novembra 1943 v Brezne. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1969 študoval tiež na univerzite v Heidelbergu.

„Som presvedčený o humanistickom posolstve umenia a vieru v človeka, a to napriek tomu, že nás obklopuje množstvo negatívnych momentov,“ bolo životné krédo umenovedca, ktorý desaťročia ovplyvňoval a formoval kultúrny život na Slovensku.  V rokoch 1970 až 1990 pôsobil Ľudovít Petránsky na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave. Najskôr ako vedúci Katedry úžitkového umenia a tvarovania priemyselných výrobkov, neskôr ako vedúci Katedry teoretických predmetov, od roku 1985 ako prorektor a v roku 1989 sa postavil na čelo školy ako rektor.

V roku 1990 nastúpil na Fakultu architektúry Slovenskej technickej univerzity (FA STU) v Bratislave ako profesor dejín, teórie a metodológie dizajnu a v rokoch 1997 až 2006 pôsobil ako prodekan pre styk s verejnosťou a doktorandské štúdium a zároveň ako predseda Slovenskej odborovej komisie pre dizajn. Ľudovít Petránsky patril medzi hlavných iniciátorov vzniku Ústavu dizajnu na FA STU a v rokoch 2003 až 2006 bol jeho vedúcim. V rokoch 2006 až 2010 bol zvolený za dekana Fakulty architektúry STU v Bratislave.

Umeleckohistorická a teoretická práca Ľudovíta Petránskeho sa zameriavala na niekoľko okruhov, pričom charakteristickou črtou bolo obdobie od polovice 19. storočia až po súčasnosť.  „Otec vždy zdôrazňoval kontinuitu slovenského výtvarného umenia a jeho začlenenia do európskeho kontextu. Slovenské umenie môže byť právom hrdé na svoje výsledky, ale nikdy sa nesmie nadraďovať,“ povedal pre TASR syn popredného slovenského kulturológa Ľudovít Petránsky mladší, ktorý pokračuje v otcovom diele.

Ľudovít Petránsky je autorom mnohých publikácií, odborných článkov i vysokoškolských učebníc. „S publikovaním začal už v 60. rokoch v Kultúrnom živote, keď si vytvoril a precizoval svoj štýl písania,“ uviedol Ľudovít Petránsky ml., keď poukázal na to, že „tento štýl je zrozumiteľný aj pre širší okruh čitateľov, ale nikdy nestrácal atribúty odbornosti a dbanie na presnosť umenovednej terminológie.“  Mal svoje výtvarné „lásky“, Vincenta Hložníka, Ferdinanda Hložníka, Zoltána Palugyaya, Jozefa Kollára a Odreja Zimku, ku ktorým sa aj knižne viackrát vracal.

Ľudovít Petránsky bol hlavným kurátorom samostatných a kolektívnych výstav moderného umenia doma aj v zahraničí, napríklad v Budapešti, v Osle, vo Viedni, v Berlíne, v Paríži, vo Washingtone, v New Yorku, v Ottawe i v mnohých ďalších mestách.

Medzinárodne uznávaný odborník na slovenskú výtvarnú modernu, profesor Ľudovít Petránsky získal za svoju činnosť viacero ocenení a v roku 2004 mu prezident republiky udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj na Slovensku.