Do života Juraja Pleška zasiahol aj časopis Život. Stačilo, aby mu naša bývalá kolegyňa Dagmar Niklovská dala dvesto korún, za ktoré si kúpil autobusový lístok do Francúzska. Bolo to dávno. Juraj sa narodil v Lučenci, odkiaľ sa dostal do detského domova v Istebnom na Orave. „Neviem presne, prečo práve sem. V tom čase bol socialistický režim. Nikto sa neobťažoval vysvetľovaním. Už ako ročný chlapec som mal papier, že som mentálne retardovaný.“ Takto odvíja v týždenníku ŽIVOT neobyčajný príbeh dnes úspešného slovenského tanečníka publicista VLADO KAMPF.
Biologických rodičov nikdy nevidel ani ich nehľadal. Hovorí, že žil s láskou tam, kde nejaká bola. A tak to má dodnes. „Už ako trojročný som chodieval po vystúpeniach a na javisku som sa cítil dobre,“ spomína. „Neskôr som si vyskúšal moderovanie. Keby nepadol socialistický režim, mohol som robiť v televízii. Žiaľ, moje moderátorské sny padli s režimom.“
Nespravodlivý rozsudok
Papierovo mentálne retardovaný bol od jedného roka. Ktovie, ako dokázali tedajší odborníci takto neprozreteľne odhadnúť a zapísať malému dieťaťu do dokumentov, ktoré rozhodovali o jeho ďalšom živote, že je odpísaný. „V papieroch mám od začiatku aj konštatovanie o neschopnosti naučiť sa slovenský jazyk a o zlých hygienických návykoch. S týmito hodnotením som sa dostal do špeciálnych osobitných škôl.“
Bol to skôr nespravodlivý rozsudok ako hodnotenie. „Vystriedal som asi dvadsať detských domovov. Moja druhá kniha Prečo práve ja? sa začína v detskom domove v Istebnom. Moja sestra tam zostala do osemnástich rokov. Emocionálny šok u mňa spôsobil, že na kopu zlých vecí som rýchlo zabúdal, len sem-tam mám akoby záblesky nejakej udalosti. Často som si nahováral, že si ich len vymýšľam. Po rokoch som stretol niekoľko ľudí, ktorí boli so mnou v detských domovoch a potvrdili mi, že si nevymýšľam. Bola to pravda.“
Úplne prvá spomienka na vlastný život je z javiska. Juraj si pri vystúpení vymenil text a povedal, čo mu práve napadlo, za čo dostal bitku. Bolo to na prvomájovom vystúpení. „Zožal som síce veľký aplauz, ale učiteľ nezniesol, čo som si to dovolil.“
CELÝ PRÍBEH JURAJA PLEŠKA ČÍTAJTE
NA PORTÁLI TÝŽDENNÍKA ŽIVOT
