Kýžené a vopred s príjemnosťou predtuchy očakávané sa naplnilo. Dušan Tóth, evanjelický kazateľ, literát, režisér, dramaturg, významná osobnosť slovenského zahraničia a posledný generálny tajomník Svetového kongresu Slovákov, inštitúcie, ktorá sa zo zámoria desaťročia významne prihovárala v obrodeneckom, demokratickom a emancipačnom procese Slovákov až do roku 1990, nám mailom oznámil: „Svojich priateľov si dovoľujem informovať, že v nedeľu 7. novembra o 13.50 h na STV 2 bude odvysielaný dokument „Reflexie na 50. výročie od založenia Svetového kongresu Slovákov“, ktorý pripravilo Združenie slovenských evanjelikov v zahraničí v spolupráci a s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Teším sa na vás pri televíznych obrazovkách.“

Dielko sa podarilo, významné dvojročie Slovákov v zámorí (100. výročie narodenia Štefana Boleslava Romana a 50. výročie zrodu Svetového kongresu Slovákov) sa aj vďaka tomuto televíznemu dokumentu, na ktorom sa autorským a realizačným vkladom rozhodujúcim spôsobom zasadil práve Dušan Tóth dostáva aj pred TV-diváka na Slovensku. Práve pre Slovákov medzi Tatrami a Dunajom je 50-minútový „časozberný“ formát vítaný, keďže ozaj iba malému percentu obyvateľov našej vlasti je známy nielen iskrivý príbeh Štefana Boleslava Romana – zakladateľa  a až do predčasného skonu predsedu Svetového kongresu Slovákov, ale aj význam a dosah samotnej inštitúcie.

Čo je zajedno pozoruhodné, dokument si budú môcť v reálnom čase pozrieť „naživo“ aj naši krajania v celom svete! O tom už viac s mailu Marty Gajdošíkovej, intendantky televízneho programu STV2: „Milý pán Tóth, nakoniec sa podarilo doriešiť technické problémy a Váš dokument  Reflexie na Svetový kongres Slovákov je pripravený a schválený do vysielania. Dokument bude možné sledovať aj online počas vysielania RTVS, nie je geoblokovaný, takže by ste ho mali mať možnosť vidieť v čase vysielania a môžu si ho pozrieť aj Všsi priatelia v zámorí. Teším sa, že sa nám podarilo dokument zaradiť tak, aby reflektoval  udalosti Novembra 89 a hlavne 50.výrocie založenia Svetového kongresu Slovákov.“

 

KTO JE DUŠAN TÓTH

 

V rodnom liste má zapísaný dátum 2. júla 1938. Miesto narodenia: Modra. Genius loci rodiska, v lone ktorého sa odvíjali príbehy a osudy kultúrnych, literárnych, umeleckých, vzdelanostných a duchovných velikánov Slovenska, a dodnes v ňom v tajuplných zákutiach meštianskych a vinohradníckych domov a dvorov návštevníka ovanie duch a ohlas Štúrovcov, Zochovcov, Smreka, Jurkoviča, ale aj Ilečku, Zeljenku, Bizmayera, Kraicovej, Mihalkoviča i Šikulu, ako aj mnohých nemenovaných národovcov, kazateľov, literátov, keramikárov, džbánkarov, vinohradníkov… – tak práve tieto pečate a posolstvá, osvojac si ich v individuálnom tvorivom prístupe a životných princípoch, sprevádzajú Dušana Tótha, doslova „nadčasového človeka“, súradnicami jeho života.

Postupne ho poprepájali z rodnej Modry a vysokoškolskej i pracovnej – rozhlasovej Bratislavy cez Viedeň a USA až do Kanady, kde sa usadil v Toronte.  Aby odtiaľto, aj vďaka jeho sugestívnemu, najmä však tvorivému hlasovo-myšlienkovému očareniu, nám zvestoval silu slova, trvácnosť hodnôt, kultivovanosť ducha. 

Energia zámyslov, potenciál pohnútok, vektory aktivít a tempo osobnostného vkladu, kde by len Dušan Tóth počas jeho „žitia plného výziev“ nepôsobil a pozitívne neovplyvňoval, ba aj určoval smerovanie, obsah aj zmysel permanentného oživotvorenia a myšlienkovo-tematického forsírovania krajanskej pospolitosti v zámorí aj v Európe, pričom s významným a pre Dušana Tótha nástojčivo dôležitom kontexte s jeho duchovno-kultúrnym súznením až splynutím so Slovenskom, sú vskutku obdivuhodné a teda aj príkladné nasledovania.

Po desaťročia sa prejavovali a doteraz hmatateľne – čitateľne,  rukolapne i vizuálne – ich Dušan Tóth prezentuje nielen v slovenskej evanjelickej komunite krajanov  v Kanade, kde ešte stále pôsobí ako kazateľ Božieho slova, ale aj v dôsledných snahách oslávenca šíriť kultúru slova v jeho dramatickej podobe, keď spoločne s manželkou Valériou neustále rozvíja činnosť Torontského slovenského divadla, ako aj  aktivity v rámci Kanadskej základiny pre umenie a divadlo.

Dušan Tóth sa nezmazateľne vpísal aj do slovenskej filmovej a televíznej dokumentaristiky po roku 2000, keď v hodnotovej sumarizácii spomienok na tvorivých priateľov, ktorí ho v slovenskom svete obklopujú, a s ktorými mal to šťastie hlásiť sa v emigrantskom svete k slovenskej národnej prináležitosti (za všetky výnimočné osobnosti podčiarknem na tomto mieste jeho úzku spoluprácu so zakladateľom Svetového kongresu Slovákov Štefanom Romanom, po náhlom skone ktorého v marci 1988 práve Dušan Tóth prevzal rolu lídra kľúčovej celosvetovej organizácie Slovákov v zahraničí), autorsky, aj vďaka finančnej podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pripravil viacero dokumentárnych príbehov – čŕt významných osobností slovenského sveta.

 

LISTUJÚC V KALENDÁRI…

 

V osobnosti Dušana Tótha vníma krajanské spoločenstvo ako aj verejnosť na Slovensku významného organizátora spoločensko-kultúrno-náboženského života slovenskej komunity v Kanade a zároveň brilantného kazateľa, skúseného farára a kultivovaného intelektuála. Dokumentuje to jeho duchovná, organizátorská i publicistická činnosť, dominantou ktorej je príklon k humanizmu, občianskej spravodlivosti a vlasteneckej horlivosti. Tieto dispozície však Dušan Tóth mohol naplno rozvinúť až po tom, čo sa po vstupe okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa rozhodol v novembri 1968 spoločne s manželkou Máriou Valériou emigrovať. 

Najskôr pôsobil dva roky v slovenskom evanjelickom Kostole Svätej Trojice v East Chicagu v štáte Indiana v USA a od júla 1971 v kanadskom Toronte, kde ako aktívny kňaz slúžil 19 rokov v slovenskom evanjelickom Kostole sv. Pavla a od roku 1992 v luteránskom Kostole sv. Lukáša, kde doteraz pôsobí ako kňaz slovenskej časti zboru. K intenzívnemu životnému tempu D. Tótha patrí rad svetských činností a dobrovoľné poslania.

Od príchodu do emigrácie bol ako bývalý redaktor Československého rozhlasu  Bratislave (pôsobil ako redaktor relácie Dobré ráno, pričom počas augustových udalostí 1968 paril do skupiny tvorcov Čs. rozhlasu, ktorí po obsadení budovy rozhlasu na Zochovej ulici okupačnými vojskami pokrývali ilegálne spravodajské vysielanie ešte niekoľko dní po 21. auguste…) spolupracovníkom rozhlasových staníc Hlas Ameriky, Slobodná Európa a Radio Canada International, v rozmedzí rokov 1971-1990 sa aktivizoval v krajanskej politike, keď zastával post generálneho tajomníka Svetového kongresu Slovákov.

V rokoch 1993-2003 pracoval Dušan Tóth ako koordinátor Medzinárodnej luteránskej laickej ligy pre Strednú a Východnú Európu, významne prispel k zriadeniu nových pôsobísk, okrem iných aj v Bratislave. V Toronte založil Kanadsko-Slovenskú spoločnosť na pomoc emigrantom, bol členom riaditeľskej rady Ontarijskej multikulturálnej divadelnej asociácie, predsedom Kanadského Slovenského podporného spolku, niekoľko rokov viedol slovenské televízne vysielanie v Toronte.

Koncom roku 1989 patril medzi prvé osobnosti slovenského krajanského života, ktoré oficiálne navštívili Slovensko v čase rúcania komunistickej ideológie. V rámci nastoľovania novej kvality vzťahov Slovenskej republiky voči krajanom vniesol D. Tóth svoj vklad na ustanovujúcej Stálej konferencii Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 1999, rovnako patril k zakladajúcim členom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, v ktorom do roku 2009 pôsobil ako jeho podpredseda.

K stálej záľube Dušana Tótha patrí divadelníctvo, ktoré ho sprevádza ešte z čias, keď okrem Slovenskej bohosloveckej fakulty ukončil v roku 1967 aj štúdium herectva na VŠMU v Bratislave, kde bol žiakom Ladislava Chudíka. V Kanade sa prejavil 12 rokov ako režisér Nového divadla v Toronte a súčasne bol členom Divadla poézie a malých javiskových foriem. V roku 1977 založil Kanadskú základinu pre umenie a divadlo a neskôr Torontské slovenské divadlo, v ktorom režíruje a účinkuje dodnes.

Vďaka tvorivému úsiliu reportéra, scenáristu, dramaturga a režiséra v jednej osobe bol to Dušan Tóth, ktorý s finančnou podporou ÚSŽZ a nezištnou ústretovosťou RTVS (zvlášť patrí poďakovanie riaditeľke STV 2 Marte Gajdošíkovej) priblížil divákom na Slovensku v dokumentárnych črtách a príbehoch postupne také osobnosti slovenského zahraničia, akými boli a sú hudobný skladateľ Ján Valach, podnikateľská rodinná sága Ondreja Dudu, filmový scénograf Valerián „Ady“ Strážovec, vynálezca, sochár a maliar Tibor Spitz či umelecký fotograf Yuri Dojc. Nuž a aktuálne sa dostáva na obrazovky RTVS vďaka neúnavnému tvorcovi aj dokument o Svetovom kongrese Slovákov, jeho najvýznamnejších míľnikov a osobností vrátane jeho zakladateľa Štefana Boleslava Romana – vzoru, priateľa a blízkeho spolupracovníka Dušana Tótha.

 

ĽUDO POMICHAL

 

Na titulnej fotografii:

Dušan Tóth v Bratislave, 2015.

Na snímkach vo fotogalérii:

Portréty Štefana Boleslava Romana.

Dušan Tóth – na Stálej konferencii v Bratislave v roku 2016 – s historikom Pavlom Pollákom a s riaditeľkou Slovenského gymnázia a základnej školy v Budapešti Júliou Marlokovou Szabóovou, s predsedom ÚSŽZ Jánom Varšom a Claudom Balážom, odborníkom na krajanskú problematiku.

Duša Tóth počas udeľovania Ceny Európskej únie za umenie v máji 2015 v Zichyho paláci v Bratislave – počas prejavu, s významným slovenským výtvarníkom Martinom Činovským, s manželkou Valériou počas prevzatia ocenenia.

Dušan Tóth s autorom tejto črty – publicistom Ľudom Pomichalom.

Na posledných dvoch záberoch z archívu je Dušan Tóth počas evanjelickej bohoslužby v Luteránskom kostole sv. Lukáša v Toronte.

 

FOTO:    ĽUDO POMICHAL (13) – Bratislava

                 PAUL STACHO (2) –  Stoney Creek – Toronto, Kanada

                 archív