Vo veku 86 rokov zomrel v pondelok večer 8. novembra 2021 akademický maliar, grafik, ilustrátor a slovenský umelec Miroslav Cipár. S odchodom do večnosti v osobnosti a tvorbe Miroslava Cipára strácajú aj mnohí krajania vo svete svojho ústretového a žičlivého priateľa, ktorý sa vždy zaujímal o presah knižnej a výtvarnej tvorby Slovákov žijúcich v zahraničí v prienikoch našej jednotnej a nedeliteľnej slovenskej kultúry. (Pozri text za nekrológom.)

Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935 v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať. Jeho otec Štefan Cipár ako jediný z dvadsiatich ľudí prežil vďaka náhode hromadnú popravu 20. apríla 1945, keď ustupujúci nacisti zlikvidovali celú skupinu miestnych obyvateľov (ide o známu Semetešskú tragédiu). Demokraticky zmýšľajúci rodičia boli vystavení nátlaku aj po nástupe komunistického režimu.

Po maturite na žilinskom gymnáziu Miroslav Cipár študoval v rokoch 1953-1955 slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave u profesora Eugena Lehotského. Vo vzdelávaní pokračoval v rokoch 1955-1961 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, konkrétne v oddelení grafiky u profesora Vincenta Hložníka a v oddelení monumentálnej maľby u profesora Petra Matejku.

Erudovanosť a skúsenosti získal v rokoch 1971-1972 v indickom Novom Dillí v Children’s Book Institut. V roku 1985 viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke. V roku 1987 získal štipendium v Spojených štátoch amerických.

Uznávaný slovenský výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), či Trienále insitného umenia. Významnú úlohu zohral Miroslav Cipár aj v Novembri 1989, keď bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.

V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie. Do povedomia širokej verejnosti sa zapísal najmä ako vynikajúci ilustrátor, ocenený mnohými významnými oceneniami. Meno Miroslava Cipára poznajú celé generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám – spomenúť možno napríklad Hrdinský zápisník od Kláry Jarunkovej. Bol tiež tvorcom značiek a logotypov. Pre najrôznejšie inštitúcie ich vytvoril viac ako 200, medzi inými aj logo Kysuckej galérie.

„Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete,“ povedal o svojej tvorbe Miroslav Cipár.

Za ilustrátorskú tvorbu získal viacnásobnú Cenu vydavateľstva Mladé letá a čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha. Za ilustrácie ku knihe Márie Ďuríčkovej Zlatá brána získal v roku 1977 Európsku cenu na Univerzite v Padove, Zlatú medailu BIB a bronzovú medailu IBA v Lipsku. Za Ilustrácie ku knižkám tejto autorky Biela kňažná a Dunajská kráľovná získal Plakety BIB ’73 a BIB ’77. Zlatou medailou na IBA Lipsko v roku 1982 bola s jeho ilustráciami ocenená kniha Miroslava Válka Veľká cestovná horúčka.

Od roku 1979 bol Miroslav Cipár nositeľom ceny Ľudovíta Fullu. V roku 2001 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Bol pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov.

ZDROJ: teraz.sk/TASR

 

X                              X                             X

 

 

MIROSLAV CIPÁR BOL ŽIČLIVÝM PRIATEĽOM

TVORIVÝCH SLOVÁKOV NA DOLNEJ ZEMI

S odchodom do večnosti v osobnosti a tvorbe akademického maliara, grafika, ilustrátora a slovenského umelca Miroslava Cipára strácajú aj mnohí krajania vo svete svojho ústretového a žičlivého priateľa, ktorý sa vždy zaujímal o presah knižnej a výtvarnej tvorby Slovákov žijúcich v zahraničí v prienikoch našej jednotnej a nedeliteľnej slovenskej kultúry.

Miroslav Cipár žil v silnom tvorivom podvedomí so Slovákmi v zahraničí, o. i. je známa aj jeho spolupráca s vojvodinskými Slovákmi v Srbsku. Jedným z hmatateľných výstupov tohto vzťahu bolo ilustrovanie knihy talentovanej autorky pre deti – Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, ktorú Miroslav Cipár vedno s jeho skvelým priateľom Ľubomírom Feldekom krstili na knižnom veľtrhu Bibliótéka v roku 2017 v bratislavskej Inchebe. V internetových médiách Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sme túto udalosť prezentovali nasledovne.

 

DETSKÉ MÚZY KATARÍNY MOSNÁKOVEJ BAGĽAŠOVEJ

S BARDMI SLOVENSKÉHO KUMŠTU Ľ. FELDEKOM A M. CIPÁROM

 

Prvá prezentácia spomedzi slovenských dolnozemských vydavateľstiev v roku 2017 patrila Slovenskému vydavateľskému centru v Báčskom Petrovci. Jeho riaditeľ Vladimír Valentík priblížil pestrú činnosť jedného z kľúčových nositeľov významného literárneho vkladu a spisovateľskej obce vojvodinských Slovákov v rámci kultúry slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Každoročne sa objaví v produkcii tohto vydavateľstva niekoľko pozoruhodných titulov. V spoločnosti recenzenta – slovenského vojvodinského spisovateľa a režiséra Martina Prebudilu – vo veľkom štýle, pričom s hosťovskými legendami, predstavila doslova vyfintenú slovenskú ľudovú slovesnosť pre slovenské deti v Srbsku Katarína Mosnáková Bagľašová. Jej Enike benike krikel bé pôsobí nielen na detskú dušu a oči aj na dospelého čitateľa objavne, sviežo a najmä láskavo, ale najmä tvorivo,  myseľ i fantáziu rozvíjajúco.

Návratom do detstva v prostredí Slovákov vo Vojvodine dodáva patričný šmrnc tak rukopis a atmosféra kresieb grafika a maliara Miroslava Cipára, ako aj elegantné slová viacrozmernosti Ľubomíra Feldeka, ktorými vskutku originálne a dôstojne obohatil v predslove doslova výpravnú detskú knihu tohto druhu na cestu k čitateľovi. Detské, ako aj „dospelácke“ oči po nej nepochybne magnetovo neodolajú. Napokon, už aj samotný originálny krst knihy, keď ju prítomní na pódiu spontánne vypravili do života dúhovo-ligotavými pozdravmi čitateľom „fúkaným“ návratom do detstva cez rámiky bublifukov, pôsobil aj na publikum viac ako povznášajúco, úprimne radostne.

ĽUDO POMICHAL

FOTO: AUTOR