Veľa nechýbalo a narodil by sa v USA. Odmalička vyrastal v ďalekom Kirgizsku a dospievať začal v strednom Rusku. Až potom sa usadil na Slovensku. Život Alexandra Dubčeka bol od začiatku plný zvratov, odchodov a návratov. V denníku PRAVDA ho v deň 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka približuje publicista VLADIMÍR JANCURA.

„Počal ma pár slovenských socialistických rojkov, ktorí emigrovali do Chicaga,“ Touto vetou sa začínajú Dubčekove pamäti, ktoré mu krátko pred tragickou smrťou pomohol napísať česko-americký publicista Jiří Hochman.

Dubčekovi rodičia sa spoznali až v Amerike, pochádzali však zo západného Slovenska, dokonca z rovnakého okresu. Otec Štefan z Uhrovca a matka Pavlína (rodená Kobydová) z neďalekých Bánoviec. Otec sa vyučil za tesára, a keďže doma prácu nenachádzal, vybral sa najprv do Budapešti. Tam sa zamestnal v nábytkárskom závode, ale čoskoro sa zapojil do činnosti socialistickej robotníckej strany a o prácu prišiel.

V roku 1912 sa pridal k tisíckam Slovákov, ktorí išli hľadať šťastie do Ameriky. „Bol to energický, podnikavý, premýšľajúci a nezávislý muž,“ charakterizoval ho syn. Takmer vždy mal dobrú náladu a vďaka fyzickej zdatnosti i veľkej zručnosti sa tešil prirodzenej autorite. Štefan Dubček mal vtedy iba 19 rokov, ale dvom cesta ľahšie uplynie – sprevádzal ho mladší brat Michal, vyučený krajčír.

Z Chicaga späť do Uhrovca

V Chicagu žila po Clevelande druhá najpočetnejšia slovenská komunita v USA. Ľudia sa organizovali do krajanských spolkov. Štefan Dubček sa zapojil do slovenského spevokolu a hral aj v amatérskom divadle. Pracoval ako tesár vo viacerých firmách, pred prvou svetovou vojnou zakotvil v závode na výrobu hudobných nástrojov. Naďalej vyznával ľavicové politické názory a vstúpil do americkej socialistickej strany, ktorá bola práve na svojom vrchole.

Jedného dňa v roku 1918 sa v chicagskom Slovenskom robotníckom dome zoznámil s Pavlínou Kobydovou, o štyri roky mladšou krajankou. Pracovala ako kuchárka a slúžka u bohatého obchodníka.

„Matka bola samouk, mala mimoriadne vyvinutý zmysel pre dobro a spravodlivosť a spontánne sa prikláňala k socialistickým ideám, ktoré boli v mnohých smeroch blízke jej kresťanskej výchove,“ spomínal syn.

Do manželského zväzku vstúpili Štefan a Paulína v apríli 1919 a o osem mesiacov sa im narodil syn Július. V nasledujúcom roku sa obaja rodičia stali členmi Komunistickej strany USA, ktorá vznikla z frakcie socialistickej strany.

Medzitým sa v ich ďalekej domovine udiali prevratné veci. Slováci sa vymanili z uhorského jarma a vytvorili spoločný štát s Čechmi. Začiatkom roku 1921 sa preto Dubčekovci rozhodli vrátiť na Slovensko.

Štefanov rodný dom v Uhrovci však našli v neobývateľnom stave. Nasťahovali sa preto do menšieho domu, v ktorom sa pred v roku 1815 narodil najväčší Slovák 19. storočia Ľudovít Štúr. Patril miestnej evanjelickej farnosti a prechodne v ňom býval organista Alexander Trančík, ktorý ho ochotne uvoľnil Dubčekovcom. Keď sa im štvrť roka po návrate z USA narodil druhý syn Alexander, Trančík sa nielenže stal jeho krstným otcom, ale chlapča po ňom rodičia pomenovali, hoci pôvodne sa mal volať Milan.

Vidina rajskej záhrady

Na rané detstvo v Uhrovci mal Alexander Dubček len zopár hmlistých spomienok. Veď 3,5-ročný v marci 1925 musel s rodičmi ísť na ich ďalšiu cestu do sveta. Smerom na východ.

Dubčekovci vstúpili do Interhelpa, ako sa nazývalo v esperante priemyselno-výrobné robotnícke družstvo. Vo voľnom preklade to slovo znamená medzinárodná svojpomoc. Družstvo vzniklo na základe výzvy samotného Lenina k „svetovému proletariátu“ a malo poskytnúť pomoc novému Rusku.

Podmienkou prijatia do družstva bolo nielen členstvo v socialistickej (respektíve v komunistickej) strane, ale aj členský vklad vo výške 5-tisíc korún, čo na tie časy nebolo vôbec málo. Dubčekovci museli predať, čo sa len dalo a ešte si niečo požičať od príbuzných, lebo vlastné úspory im nestačili. Peniaze išli nielen na cestovné, ale najmä mali slúžiť na zakúpenie strojov a zariadení do tovární, ktoré interhelpisti chceli v Rusku postaviť.

Ďalšou podmienkou bol písomný záväzok, že člen družstva odpracuje v Rusku najmenej tri roky. Postupne sa vyjasnilo, že to nebude v európskej časti Ruska, ale v ďalekom vtedy sovietskom Kirgizsku. Kdesi na úpätí pohoria Taňšan neďaleko hraníc s Čínou.

 

Na titulnej fotografii:

Archívna snímka je z februára 1969, keď Dubček navštívil túto obec a s jej obyvateľmi si pripil na zdravie.

CELÝ ČLÁNOK ČÍTAJTE NA PORTÁLI PRAVDA.SK

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/608432-dubcek-mal-dobrodruzne-detstvo/