Počiatok nového ročného cyklu sa v histórii niekoľkokrát menil a dodnes nie je po svete úplne jednotný, dnes asi najrozšírenejší 1. január zaviedli už v antickom Ríme a katolícka cirkev sa k nemu vrátila po zavedení gregoriánskeho kalendára. Ten ustanovil pápež Gregor XIII. svojou bulou už v roku 1582, oficiálny začiatok nového roku ale pápežská stolica stanovila na prvý januárový deň až od roku 1622 za Gregora XV. Väčšina katolíckych krajín prijala tento dátum bezprostredne, ďalšie štáty sa však držali 25. marca, teda sviatku Zvestovania Pána, ešte desiatky rokov – a pravoslávne Rusko napríklad až do roku 1918.
Zatiaľ čo súčasný vo svete najrozšírenejší kalendár vychádza z doby obehu Zeme okolo Slnka, tie staršie najviac vychádzali zo sledovania fáz Mesiaca. Lunárny rok ale je v porovnaní so slnečným rokom kratší o 11 dní, jeho začiatky preto postupne prechádzali všetkými ročnými obdobiami. Niekde sa začali riadiť slnečným rokom, iné oba systémy kombinujú. Starý rímsky kalendár (reformovaný v roku 45 pred naším letopočtom Juliom Caesarom), pôvodne počítal nový rok od 1. marca, v roku 153 pred n. l. sa presunul na 1. januára. Keď kresťanská cirkev tento kalendár prevzala, určila za vstup do nového roku 6. január, sviatok Troch kráľov.
Po ďalších posunoch tohto dátumu na rôzne dni decembra, januára, marca a novembra sa nakoniec v kresťanskej sfére ujal 25. marec, kedy sa podľa tradície Panne Márii zjavil archanjel Gabriel a oznámil jej, že počne dieťa a že sa jej narodí Syn Boží. Dátum 1. januára stanovil tvorca dodnes používaného gregoriánskeho kalendára, pápež Gregor XIII., v roku 1582. Letopočet sa datuje od údajného narodenia Ježiša Krista. Prvý januárový deň dnes síce berie ako začiatok roka väčšina krajín sveta, v Číne sa ale Nový rok oslavuje medzi 21. januárom a 20. februárom v nadväznosti na zimný slnovrat, Židia potom svoj Roš ha-šana oslavujú 162 dní po prvom dni sviatku Pesach, čo môže byť zhruba od začiatku septembra do začiatku októbra.
ZDROJ: pravda.sk/ ČTK
