Píše Eva Kmeťová, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku: „V našom Spolku sme už dlhšie pracovali s myšlienkou bližšie spoznať miesta našich predkov, odkiaľ od začiatku 18. storočia osídľovali Dolnú zem. Náš projekt Poznajme niekdajšie prostredie našich predkov podporilo mesto Galanta, a tak sme sa pustili do organizovania zájazdu. Pre tento rok sme vytypovali lokality niekdajšej zvolenskej, oravskej, liptovskej, gemerskej a novohradskej stolice. Všetky naplánované cesty viedli cez územie, odkiaľ prišli naši predkovia na Dolnú zem.
Pretože mnoho našich predkov dokázateľne pochádza z oblasti Očovej, rozhodli sme sa prvý deň zájazdu venovať tejto lokalite bývalej zvolenskej stolice. Naši hostitelia v Očovej nás sprevádzali pri prehliadke evanjelického aj katolíckeho kostola. Položili sme veniec k pomníku významného očovského rodáka Mateja Bela. Navštívili sme miestny cintorín, kde odpočíva mnoho ľudí s nám známymi dolnozemskými priezviskami. Z nápisov na náhrobných kameňoch, monografií a aj z výsledkov genealogického bádania je zjavné, že z tejto obce pochádzali rodiny ako Šemetka, Maľa, Sedliačik, Račko, Karkalík, Kriek, Jasovský, Holík, Boháčik, Čilo, Hraško, Chabada, Macek, Martinec, Muránsky, Pivolus, Sámeľ, Šiagi, Sláva, Šouc…
Očová – pri pomníku Mateja Bela
Veľmi obohacujúce bolo stretnutie vo Zvolenskej Slatine, kde nás prijala prednostka obecného úradu spolu s predsedníčkou miestneho odboru Matice slovenskej. Navštívili sme pamätihodnosti obce, medzi nimi i pamätnú izbu spisovateľky a úžasnej ženy Terézie Vansovej. K najvýznamnejším rodákom obce patrili aj Ján Bahýľ (vynálezca helikoptéry), Mikuláš Moyzes st.(hudobný skladateľ), Ján Kulich (akademický sochár), Rinaldo Oláh (huslista a primáš), Mária Ďuríčková (spisovateľka), Štefan Martin Sokol (scenárista, dramatik, publicista) a iní.
Veľkým zážitkom bola návšteva novootvorenej krásnej galérie akademického sochára Jána Kulicha.
V galérii akademického sochára Jána Kulicha
Pri poznávaní histórie obce nás naše sprievodkyne priviedli k významným dejateľom, pôsobiacim vo Zvolenskej Slatine. Patrili medzi nich Samuel Medvecký (evanjelický farár, otec Terézie Vansovej), Ján Alexander Fábry (evanjelický farár, spisovateľ), Viliam Figuš Bystrý (učiteľ, hudobný skladateľ).
Nemohli sme opustiť krásny kraj Podpoľania bez návštevy súkromného pivovaru v Detve, kde nás čakal pán majiteľ. Previedol nás výrobnou prevádzkou a ochutnali sme ich špecialitu – jedinečné živé pivko „Dobronay“. Po horúcom dni plnom zážitkov nás prijal Liptovský Mikuláš s pripraveným nocľahom v hoteli Stevea.
Druhý deň nášho putovania sme vyrazili hneď ráno z Liptovského Mikuláša na Oravu. Z Vyšného Kubína pochádza známy farársky klan Kutlíkovcov. Tu sa narodil Ján Kutlík starší, ktorý pôsobil mnoho rokov ako evanjelický farár v Pitvaroši. Jeho syn Ján Kutlík bol farárom na Bánhedeši, syn Felix Kutlík zase pôsobil ako farár v Kulpíne vo Vojvodine. Učiteľom Jána Kutlíka staršieho bol Ján Chalupka, ktorému možno vďačiť za jeho národné prebudenie.
Cez Dolný Kubín sme cestovali do Veličnej. Tu nás veľmi milo privítali na evanjelickej fare. Na ich srdečné pohostenie s vďačnosťou a láskou spomíname. Veľmi pútavým spôsobom nás oboznámili s históriou tejto oblasti. Veď Veličná bola významnou križovatkou obchodných ciest. Aj tu prebehla reformácia a následná antireformácia, čo viedlo tiež k tomu, že mnoho ľudí odišlo na Dolnú zem. Navštívili sme evanjelický kostol s krásnym organom a pozreli sme si aj výstavu reprodukcií významného maliara Petra Bohúňa.
Veličná – položenie venčeka k pamätníku Petra Bohúňa
Cestou späť do Liptovského Mikuláša sme sa zastavili v Istebnom, kde je zachovaný artikulárny kostol z obdobia antireformácie. V tom období mali evanjelici zakázané vykonávať svoju vieru, v každej stolici mali povolený iba jeden kostol, ktorý musel spĺňať prísne podmienky – artikuly. Napríklad jedna z artikúl bola, že na stavbu kostola sa nesmelo použiť železo, teda ani klince.
Posledný deň zájazdu sme venovali novohradskej a gemerskej stolici. Ráno, ešte v Liptovskom Mikuláši prejavili viacerí záujem zúčastniť sa služieb božích v evanjelickom kostole, ktorý bol neďaleko nášho hotela. Bol to pekný zážitok, veď v mikulášskom cirkevnom zbore pôsobili významné osobnosti ako Michal Miloslav Hodža alebo Juraj Tranovský, autor spevníka tranoscius, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou každej evanjelickej rodiny. Pozreli sme si aj Múzeum žiadostí slovenského národa.
Následne sme vyrazili do poslednej etapy nášho zájazdu. Kochali sme sa krásnymi výhľadmi popri národnom parku Muránska planina a vôbec celom kraji. Zastavili sme sa v Tisovci, rodisku Vladimíra Clementisa. Jeho pamiatku sme si uctili položením venčeka k pamätnej tabuli na jeho rodnom dome. Bol to práve on, ktorý sa po vojne priamo podieľal na riadení repatriácie Slovákov z Dolnej zeme do Československa. Cesta nás ďalej viedla mestom Hnúšťa v Malohonte, ktoré patrí k hniezdam priezviska Karkuš. Pokračovali sme oblasťou niekdajšieho Novohradu, ktorého významnými strediskami sú aj Lučenec, Poltár či Veľký Krtíš. Z okolia Veľkého Krtíša pravdepodobne pochádzajú priezviská ako Medovarský, Príbelský, Čelovský, Šipický.
Tisovec – rodný dom Vladimíra Clementisa
Návšteva Modrého Kameňa, poslednej naplánovanej zastávky nášho zájazdu, bola predzvesťou cesty domov. Ťažké bolo lúčenie so všetkým, čo nás milo oslovilo. Človek musí na vlastnej koži precítiť stretnutia ľudí a miest, ktoré spájajú spoločné korene. Naši predkovia na svojej dlhej ceste za chlebom a slobodou vyorali hlboké brázdy. Ďakujeme im. Spomíname na nich, lebo vo svojich srdciach máme dedičstvo, akým sa zriedkakto môže pochváliť. Je to poznanie 300 ročnej histórie svojich predkov, svojej rodiny.
Posledná naša zastávka na hrade Modrý Kameň
Počas zájazdu sme si spolu zaspievali naše krásne slovenské ľudové piesne za sprievodu harmoniky. Dobre sme sa cítili a rozchádzali sme sa s tým, že podobný tematický zájazd musíme určite zopakovať.
Ďakujeme mestu Galanta, že náš projekt finančne podporilo. Pri hlbšom spoznávaní niekdajšieho prostredia našich predkov, odkiaľ odchádzali na Dolnú zem, sme si intenzívne uvedomili, aké množstvo významných osobností, ktoré formovali našu históriu je späté s touto oblasťou Slovenska.“
Eva Kmeťová
predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku
