Na pozvanie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v petržalskom Sade Janka Kráľa stretli v sobotu 5. júla 2025 zahraniční Slováci, aby pri kameni z Tárdošského lomu, ktorý je už 25 rokov symbolom návratov a silného spojenia zahraničných Slovákov s materskou krajinou či krajinou svojich predkov spomínali na tých, ktorí zo Slovenska odišli, no slovenskú identitu si zachovali a šírili aj v cudzine. Zároveň, aby sa uistili, že Slováci v Slovenskej republike a Slováci žijúci v zahraničí tvoria jeden a ten istý národný korpus, ktorý je vlastný, neopakovateľný, originálny a jedinečný, pretože Slovensko pre mnohých zahraničných Slovákov zostáva priestorom, s ktorým ich spájala a spája duchovná a kultúrna väzba – ako mýtický, sociálny a historický priestor stále vytvárajúci ich bytostnú podstatu.

Úvodom sa prítomným prihovorili Roman Bužek, generálny riaditeľ Sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Dagmar Repčeková, predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Nasledoval kultúrny program, v ktorom tak ako je zaužívaným zvykom vystúpili a prítomným sa prihovorili Slováci z Dolnej zeme, západnej Európy a Zámoria. V tomto roku to boli: Monika Sabová, riaditeľka  Materskej školy, všeobecnej školy, gymnázia a kolégia s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti a ženská spevácka skupina tejto školy, ďalej Jarmila Buchová, riaditeľka ISEI-a z Nemecka a Jarmila Roser z Rakúska, ako aj Miriam Normore, predsedníčka FS Vychodna Slovak Dancers z Toronta z Kanady, spolu so štyridsaťčlenným súborom vychodna Slovak Dancers.

Pri tejto príležitosti kvety ku kameňu položili: predsedníčka Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková, generálny riaditeľ Sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pán Roman Bužek, správca Nadácie Národný pamätník slovenského vysťahovalectva Claude Baláž a člen Správnej rady Nadácie pán Dušan Mikolaj, pani Monika Sabová úradujúca tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku v mene Zväzu Slovákov v Maďarsku, tiež ako generálne riaditeľka Materskej školy, základnej školy, gymnázia a internátu s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti spolu s  vedúcou spevokolu Agotou Košár Bartálošovou, Monika Sabová položila kyticu aj v mene Slovenskej samosprávy hlavného mesta Budapešti. V mene Slovenskej samosprávy II. obvodu v Budapešti kyticu položili Ľubomíra Falerová, predsedníčka  a Ištván Kollár, podpredseda, v mene Únie slovenských organizácií v Maďarsku vence položili podpredseda Únie a predseda Slovenskej samosprávy obce Čabasabadi Matej Kešjár spolu so  Štefanom Kešjarom, členom Slovenskej samosprávy v Čabasabadi. V mene obce Čabasabadi v Maďarsku vence položili Noemi Číšeľ, podpredsedníčka Slovenskej samosprávy v Čabasabadi a Adam Kešjár, poslanec Slovenskej samosprávy v Čabasabadi. V mene Rady slovenskej národnostnej menšiny mesta Osijek v Chorvátsku kvety položila Sandra Kraľová Vukšićová, riaditeľka Slovenského kultúrneho centra Našice a  v mene Folklórneho súboru Vychodna Slovak Dancers kvety položila predsedníčka súboru Miriam Normore. Za zahraničných Slovákov z Nemecka a Anglicka kyticu položili Jarmila Buchová z Nemecka a Karin Koštialová z Anglicka. Kvety položila aj pani Helen Cincibaux z Floridy, zo Spojených štátov Amerických, propagátorka slovenskej tradičnej kultúry v Amerike.

Kyticu ako symbol pamiatky na všetkých Slovákov, ktorí z rôznych dôvodov opúšťali územie Slovenska položili aj operní speváci Jozef Ivaška st. a Jozef Ivaška ml., Slováci, ktorí značnú časť svojej umeleckej kariéry venovali práve šíreniu slovenskej hudobnej tvorby vo svete. V závere programu predniesli známu Pieseň o rodnej zemi skladateľa Gejzu Dusíka, ktorá je súčasťou snáď každého repertoára, ktorým hrdo reprezentujú tvorbu slovenských skladateľov vo svete.

Mgr. art. Milina Sklabinská PhD.