Tento rok vyhlásilo Slovensko za Rok zahraničných Slovákov a za Rok Ľudovíta Štúra.
Je to rok, keď sa bilancuje a rozmýšľa o tom, čo sme spravili v rozširovaní vedomostí o slovenčine a Slovensku vo svete a čo ešte môžeme spraviť pre to, aby krásna slovenčina častejšie znela v rôznych kútoch sveta.
Preto chcem postupne zoznamovať čitateľov – zahraničných Slovákov s ľuďmi, ktorí sa pričinili o šírenie slovenčiny po celom svete. Dnes by som chcela poďakovať vzácnej žene – pani profesorke, ktorá ma k slovenčine priviedla.
Na Moskovskej štátnej univerzite som mala veľké šťastie dostať sa do skupiny profesorky Júlie Dudášovej-Kriššákovej, ktorej živá metóda vyučovania slovenčiny, výslovnosti a slovosledu sa mi vryla do pamäti a zostáva v nej aj doteraz.
Mala som obrovské šťastie využiť svoje znalosti slovenčiny a napísať niekoľko knižiek, v ktorých ju propagujem. Pre skupiny amerických Slovákov som vydala publikácie, ktoré používam pri vyučovaní slovenčiny v USA aj v súčasnosti.
Mala som šťastie ako dievčatko Eleda, ktoré najviac na svete milovalo svoju materčinu – slovenčinu. V knižke venovanej slovenskému ľudu som napísala:

Slovíčka sú moje drahé,
Reč Slovákov je mi drahá,
Šírim ju po celom svete!
Mam Vás rada, slová drahé!

V čase smútkov i veselíc
Ste mi dobré,
Slová dobré!
Keď Vás poviem po slovensky,
Slová dobré,
Je mi dobre!

A tiež som veľmi šťastná, že študent Raymond Novak z Washingtonu prelozil knižku do angličtiny.
Posledný odsek knižky znie teraz pre naše skupiny ako motto:

I love you, dear words
In times of grief and gladness.
You are good to me, dear words.
When I pronounce them in Slovak,
They are precious words,
They are dear to me!

Autorka textu: Natália Karlinská, USA, 24. apríl 2025

Na fotografii: Profesorka Júlia Dudášová-Kriššáková, Slovensko